Jazdené autá: Sintra ukázala, kam až Opel dokáže klesnúť

Na mimoriadne dynamicky sa rozvíjajúci segment rodinných MPV zareagoval v roku 1996 aj Opel predstavením svojho veľkopriestorového modelu Sintra. Jeho dizajn prezrádzal dôraz na veľký vnútorný priestor, mohutné logo na prednej maske hrdo hlásalo príslušnosť k nemeckej značke a všetko vyzeralo tak, že triu Sharan/Alhambra/Ga­laxy pribudol ďalší dôstojný konkurent.

Priestor ako v rozprávke

Čím dokázala Sintra všetkých ohúriť, bol jej vnútorný priestor. Opel sa nehral na získavanie centimetrov dômyselnými priestorovými trikmi, ani nemusel používať prehnane svetlé odtiene, ktoré priestor opticky ešte zväčšujú. Sintra bola jednoducho tak veľkoryso dimenzovaná, že na európskom trhu ponúkala bezkonkurenčne veľký interiér. Na tomto mieste by sa však patrilo napísať, že Sintra vlastne nebola ani tak konštrukciou technikov značky Opel. Postavili ju v USA z erárnej techniky koncernu GM, takže rovnaké auto ste mohli na americkom trhu kúpiť aj pod označením Pontiac Montana, Chevrolet Venture (s kórejským Daewoo vtedy nemal Chevrolet ešte nič spoločné) alebo Oldsmobile Silhouette. V technickej príbuznosti s americkými krížnikmi tkvie aj tajomstvo jej priestrannosti.

Foto: Opel

Opel Sintra Palubnou doskou sa Sintra hlási k značke Opel.

Opel sa takýmto spôsobom spoliehal na finančný efekt zdieľania koncernovej techniky. Rýchla cesta k lacnému európskemu MPV sa mu však mala čoskoro vypomstiť.

Foto: Opel

Opel Sintra Priestor v interiéri bol silnou stránkou auta.

Rodinný pôvod neutajíš

Každému rozumnému človeku je jasné, že výmenou znakov na americkom modeli sa Opel dobrovoľne musel vzdať akýchkoľvek dizajnérskych úprav, ktoré by Sintru viac priblížili k vtedajšej rodine európskych modelov Opel. Napriek tomu zvládli dizajnéri pri návrhu masky a palubnej dosky dobrú prácu a Sintra sa s prižmúrením oka tvárila ako skutočný plnohodnotný Opel.

Foto: Chevrolet

Chevrolet Venture Sesterský Chevrolet Venture bol od Sintry na nerozoznanie.

Americké autá sa vždy vyznačovali spotrebnejším charakterom a túto črtu si so sebou nechtiac na európsky kontinent priviezla aj Sintra. Jej nedôsledné spracovanie sa začalo prejavovať už krátko po uvedení na trh. Zákazníci sa stretávali s tak zásadnými chybami v kvalite, že Sintra začala strácať pôdu pod nohami. Ani tolerantní zákazníci značky Opel nedokázali prehryznúť odlepujúce sa tesnenie čelného skla (najskôr tesnenie len pískalo, neskôr netesnilo a do auta zatekalo), neustále pazvuky z palubnej dosky, maniere elektroinštalácie (spôsobené predčasnou koróziou konektorov), alebo autorádio, ktoré nebolo schopné nájsť jedinú rozhlasovú stanicu.

Foto: Oldsmobile

Oldsmobile Silhouette Pontiac Silhouette bol prestížnejšou alternatívou.

Nárazové testy ju stáli krk

Sintra žiaľ neobstála ani v oblasti pasívnej a aktívnej bezpečnosti. Jej jednoduchý podvozok bol paradoxne veľmi odolný (ramená aj čapy zniesli viac ako pri ostatných európskych vanoch), no jeho americké naladenie spôsobovalo Sintre na kľukatých európskych cestách neisté jazdné vlastnosti a náhle vyhýbacie manévre sa pre tento Opel a jeho vodičov stávali nočnou morou.

Úplná pohroma však mala prísť až v roku 1999. V tom čase sa Sintra predávala už tretí rok a hoci jej predaje naznačovali, že na nej Opel veľmi nezarobí, dobre dopĺňala portfólio značky. Jej prítomnosť neunikla ani organizácii Euro NCAP, ktorá jeden exemplár kúpila a poslala ho proti deformovateľnej prekážke. Náraz odtrhol stĺpik riadenia, volant vletel do interiéru a aj s vystreleným airbagom skúšobnej figuríne takmer odtrhol hlavu. A bolo zle. Táto správa preletela zo dňa na deň všetkými európskymi médiami a Sintra bola odpísaná. Výsledky testu zaskočili aj samotnú automobilku a aby jej imidž neutrpel ešte viac, Sintru okamžite stiahli z predaja. V Európe sa odvtedy nikdy viac neukázala.

Motorom chýbala spoľahlivosť

Sintra to neuľahčovala zákazníkom ani pri výbere motorov. Základom bol dýchavičný štvorvalec 2.2 16V (104 kW/141 k). S ťažkým autom mal veľa práce a každé predbiehanie bolo pre vodiča skutočnou výzvou. Za svoje služby si samozrejme aj dosť vypýtal, jeho priemerná spotreba len málokedy klesla pod 10 l/100 km, skôr bola pravidlom hodnota 12 l/100 km a viac. Agregát bol citlivý aj na pravidelné výmeny motorového oleja. Jeho mazací systém sa rád upchával karbónom, ktorý spôsoboval nedostatočný prietok oleja okolo vačkových hriadeľov a ich následné poškodenie. Motor mal navyše rozvodový remeň, ktorý bolo potrebné pravidelne meniť (v Astre, Vectre a Zafire tento motor už dostal bezúdržbovú rozvodovú reťaz).

Foto: Opel

Opel Sintra Najobľúbenejším motorom bol turbodiesel 2.2 DTI.

Lepšou voľbou bol šesťvalec 3.0 V6 24V (148 kW/201 k). Spolupracoval výlučne s relatívne odolným štvorstupňovým automatom Aisin (tiež vyžadoval pravidelné výmeny oleja) a jeho spotreba na úrovni 10–11 l/100 km bola niekedy dokonca nižšia, ako pri štvorvalci 2.2 16V. Aj tento motor musel pravidelne absolvovať výmeny rozvodového remeňa, pri ktorých sa pravidelne kontrolovala aj spodná remenica. Jej upevnenie na kľukovom hriadeli občas povolilo a ventily si dali „rande“ s piestami v tej najnevhodnejšej chvíli.

Foto: Opel

Opel Sintra Benzínové verzie mali vysokú spotrebu.

Väčšina európskych zákazníkov spozornela až pri vyslovení magických písmen DTI. V Sintre sa spájali s naftovým motorom 2.2 DTI (85 kW/115 k), ktorý dokázal jazdiť približne za 8 l/100 km a vďaka veľkému krútiacemu momentu poskytoval rodinnému vanu žiadanú pružnosť. Agregát vedel často potrápiť nefunkčným podtlakovým ovládaním turbodúchadla, zaneseným EGR ventilom, alebo nepresnými meračmi hmotnosti nasávaného vzduchu. Vysokotlakové čerpadlo Bosch VP44 neznieslo zlú naftu.

Foto: Opel

Opel Sintra Na plagátoch vyzerala Sintra ako dobrý nápad.

Napriek mnohým tienistým stránkam Sintry sa našlo niekoľko zákazníkov, ktorí nemali s autom žiadne výraznejšie problémy. Aj to však dokazuje kolísajúcu kvalitu výroby, ktorá v dlhodobom horizonte autu a jeho povesti veľmi škodí. Kto sa rozhodne pre tento Opel, získa mimoriadne priestranné a praktické auto s uspokojivými jazdnými vlastnosťami, podpriemernou pasívnou bezpečnosťou a problémovými motormi. Jeho nízka cena však nového majiteľa často presvedčí, aby nad spomenutými vrtochmi auta privrel oči a sústredil sa na nekonečný priestor v interiéri a jeho plavnú jazdu na našich rozbitých cestách.