Volkswagen Lupo (1998 – 2005)

Volkswagen Lupo je na našich cestách skôr ojedinelým javom ako samozrejmosťou. Dôvod je veľmi jednoduchý. Jeho vysoká cena mnohokrát prekračujúca o triedu väčšie Polo spôsobila, že sa k nám oficiálne nedovážal. Dal sa u nás kúpiť Seat Arosa, čo bolo vlastne ochudobnené Lupo. Seat dostal skromnejší interiér, chudobnejšiu výbavu a obmedzenú paletu motorov. Inak to bolo technicky identické auto.

Interiér Lupa bol už na prvý pohľad veľmi solídny. Palubná doska z drahých plastov a efektné dekoračné doplnky nikoho nenechali na pochybách, že to s ním Volkswagen ako s prestížnym tovarom myslí naozaj vážne. Za príplatok ste v ňom mohli mať dokonca automatickú klimatizáciu Climatronic. Ergonómia mala chybičky, ale v tomto segmente s prehľadom predbehol všetkých konkurentov. Aj predné sedadlá ponúkali nevšedný komfort a ich veľkorysé dimenzovanie umožňovalo cestovanie aj na dlhšie vzdialenosti. Vzadu už bolo miesta pomenej, ale s tým sa vzhľadom na vonkajšie rozmery automaticky počíta.

Na rozbitých cestách vás Lupo prekvapí nečakane komfortným podvozkom. V zákrutách však čakajte nedotáčavosť a výrazné bočné náklony. Vďaka krátkemu rázvoru sa auto na zlej ceste vlní a poskakuje, takže jazda s ním by vám mohla niekedy pripadať nervózna. Len priemerné schopnosti podvozka ešte zvýraznili sériové pneumatiky Fulda s rozmermi 155/70 R13, ktorých  priľnavosť nepatrila k najlepším. Veľmi dobrá je odolnosť podvozkových komponentov. Sú zhodné s väčšími modelmi tejto značky, takže pod ľahkým Lupom sa nenamáhajú a vydržia naozaj veľa. Stabilizátor na prednej náprave nie je prichytený pomocou citlivých tyčiek, ale priamo na spodné rameno. Pod Lupom dokonca nájdete prednú nápravnicu, čo je v tomto segmente stále ojedinelý jav.

Základným motorom bol pre Lupo benzínový štvorvalec 1.0 OHV (997 cm³) s výkonom 37 kW (50 k). Je to trojložiskový motor z rozvodom OHV z konštrukčne školy českej Škody, ktorý pamätá ešte šesťdesiate roky minulého storočia. Ani Lupu však nedokázal prepožičať výrazné dynamické schopnosti a tak je jeho jedinou prednosťou odolnosť nenáročného ventilového rozvodu poháňaného krátkou reťazou. Mal problémy najmä s tesnením pod hlavou valcou a zlou štartovateľnosťou v zime. Na svedomí to mal zlý snímač teploty chladiacej kvapaliny. Omnoho lepšou voľbou je štvorvalec 1.0 OHC (999 cm³) s rovnakým výkonom 37 kW (50 k), ktorý pribudol v ponuke v roku 1999. Mal lepšiu kultúru chodu a odhodlane ťahal už z nízkych otáčok. Jediným citlivým miestom tohto agregátu je ventilový rozvod poháňaný remeňom.

Naftové motory zastupuje štvorvalec 1.7 SDI (vznikol skrátením zdvihu motora 1.9 SDI) a trojvalec 1.2 TDI, ktorý je vybavený priamym vstrekovaním PD. Vyskytoval sa len v úspornej verzii 3L. Problémom trojvalca je nespoľahlivý rozvodový systém a turbodúchadlo regulované obtokovým ventilom, ktoré sa preslávilo nízkou životnosťou. Ťažký liatinový atmosférický motor 1.7 SDI so vstrekovaním rotačným čerpadlom je spoľahlivejší.

Volkswagen Lupo 3L

Bolo predstavené v roku 1999 a svet šokovalo kombinovanou spotrebou len 2,99 l/100 km. Do jeho vývoja investoval koncern mnoho peňazí, ktoré sa napriek astronomickej predajnej cene auta nikdy nevrátili. Nízku spotrebu Lupo 3L dosahovalo vďaka hliníkovému trojvalcu 1.2 TDI s priamym vstrekovaním. Kultúru chodu zlepšoval jeden vyvažovací hriadeľ. Motor bol vybavený systémom štart-stop, ktorý vypínal agregát vždy, keď auto stálo dlhšie ako tri sekundy. Podobný systém mal Volkswagen už v modeli Golf III Ecomatic. Prevodovka bola robotizovaná päťstupňová s dlhými prevodmi.

Nízka hmotnosť bola zabezpečená rozsiahlym použitím hliníka a iných ľahkých zliatin. Hliníková bola aj predná nápravnica, blatníky, dvere, kapota motora a veko batožinového priestoru. Kostra trojramenného volantu bola dokonca horčíková.
Auto rolovalo na pneumatikách 155/65 R14 so zníženým valivým odporom. Špeciálne boli aj ložiská kolies.

História modelu:
Predstavenie modelu, benzínové motory 1.0 OHV (37 kW/50 k), 1.4 OHC (44 kW/60 k) a naftový štvorvalec 1.7 SDI (44 kW/60 k).
1999
Benzínový motor 1.0 OHC (37 kW/50 k), športová verzia Lupo GTI s motorom 1.6 16V DOHC (92 kW/125 k), Lupo 3L 1.2 TDI PD (45 kW/61 k), motor 1.4 TDI (55 kW/75 k).
2000
Benzínový motor s priamym vstrekovaním benzínu 1.4 16V FSI (74 kW/100 k).
2001
Verzia GTI so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou.
2005
Ukončenie výroby.

Výhody:
komfortné jazdné vlastnosti
tuhá karoséria
obratnosť

Nevýhody:
malý batožinový priestor
priestor na zadných sedadlách
vyššie ceny

Časté poruchy:
Poruchový rozvodový systém (TDI), predčasne opotrebované turbodúchadlo (TDI), úniky oleja (1.0 OHC, 1.2 TDI, 1.4 TDI), nefunkčné tesnenie pod hlavou valcov (1.0 OHV), nefunkčný spínač elektrického ventilátora chladenia, netesnosti zadných bŕzd, opotrebovaný mechanizmus radenia, poruchová spínacia skrinka, stuhnuté zámky vo dverách.

Naše odporúčanie:
Pre malé Lupo je optimálnym motorom štvorvalec 1.0 OHC (37 kW/50 k). Prepožičiava mu dobrú dynamiku a jeho nízka spotreba vás poteší. Bonusom je jeho nadpriemerná spoľahlivosť. Výborný je aj motor 1.6 16V vo verzii GTI. Tých je však veľmi málo a väčšinou sú predražené.

Vyhnite sa motoru 1.0 OHV. Je konštrukčne zastaralý, neťahá v nízkych otáčkach a spoľahlivosť nie je jeho silnou stránkou. Ani pokrokový trojvalec 1.2 TDI nie je dobrou voľbou. Motor sám o sebe vyhovuje, ale je k dispozícii výlučne s verziou 3L, ktorej drahý servis vás zruinuje. Hliníkové panely karosérie v druhovýrobe nezoženiete.