Zastava 101 má 40 rokov

Jedno z najmodernejších a najpopulárnejších áut bývalého socialistického bloku Zastava 101 má štyridsať rokov. Pravdaže, celkom socialistické auto to nikdy nebolo, i keď jeho rodiskom bol srbský Kragujevac.

S karosériou liftback a motorom poháňajúcim predné kolesá patrila Zastava 101 k najmodernejším európskym autám sedemdesiatych rokov.

Autor: Zastava

Pýcha vtedajšieho juhoslovanského automobilového priemyslu bola pevne spojená s Fiatom 128. Ten sa svetu predstavil roku 1969. Bolo to mimoriadne moderné auto s motorom vpredu naprieč a pohonom prednej nápravy.

Zastava 101 technicky vychádzala z Fiatu 128.

Autor: Zastava

Rozhodnutie vyrábať ho licenčne v Juhoslávii bol logický krok. Srbská automobilka spolupracovala totiž s talianskym Fiatom už od roku 1954. Z jej liniek schádzali modely ako sedan Zastava 1400, Zastava 600 či 850, ktoré neboli ničím iným než licenčnými Fiatmi.

Juhoslovanské Fiaty sa vyvážali aj do Poľska. Kým roku 1955 Zastava vyrobila necelú tisícku vozidiel, o desať rokov neskôr produkcia dosiahla viac ako 50 000 kusov. A Zastava 101 mala produkciu strojnásobiť.

Exportné verzie sa vyznačovali lepšou výbavou.

Autor: Zastava

Stojednotka však nebola celkom odkopírovaným Fiatom 128. Kým taliansky originál bol klasický sedan, Zastava 101 dostala pokrokovú karosériu liftback s výklopným zadným vekom a so sklopnými zadnými sedadlami. Vďaka nim narástol 300-litrový kufor na dvojnásobok. V tom čase by ste takéto praktické auto hľadali naozaj márne. A k tomu všetkému dostala Zastava 101 moderný 4-valec OHC s objemom 1116 ccm a výkonom 55 koní, ktorý miloval vysoké otáčky. O odolnosť proti nekvalitným balkánskym cestám sa zas postaral zvýšený podvozok.

Zastava bojovala veľkými dverami batožinového priestoru.

Autor: Zastava

Prvé kusy Zastavy 101 zišli z výrobných liniek v Kragujevci v októbri 1971 a produkcia sa naplno rozbehla v nasledujúcom roku. Úspech bol okamžitý. A nielen na domácom trhu. Horúca novinka zamierila do celej východnej Európy. Aj do Československa sa doviezlo minimálne 10 000 vozidiel. Úspech slávila dokonca aj vo Veľkej Británii.

Tento interiér pozná aj mnoho československých motoristov.

Autor: Zastava

Samozrejme, v ČSSR sme „stojednotku“ poznali pod názvom Zastava 1100, pretože mimo Juhoslávie mal čísla s nulou uprostred chránené francúzsky Peugeot. V roku 1991, teda dvadsať rokov od jej štartu, vznikol miliónty exemplár. S viacerými inováciami sa vyrábala až do roku 2008, teda neuveriteľných 37 rokov, a na jej konte pribudlo ďalších 500 000 áut. Tie posledné sa predávali prakticky už len na domácom trhu pod názvom Skala 55.

Zastava celý život bojovala s kolísajúcou kvalitou výroby.

Autor: Zastava

Život so Zastavou však nebol vždy jednoduchý. Kvalita práce v Kragujevci nedosahovala kvalitu konštrukcie samotného automobilu. Odhliadnuc od hrdzavejúcej karosérie, ktorá ju sprevádzala až do konca výroby, ju trápili zasekávajúce sa brzdy, elektroinštalácia a podpriemerné dielenské spracovanie. Bez zásadnej modernizácie nemala šancu dlhodobo sa udržať na zahraničných trhoch. Najslávnejšie obdobie tak zažila len v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch.

Svoju najväčšiu slávu si Zastava 101 užila na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov.

Autor: Zastava

Záchranou automobilky sa mal stať nový model Yugo Florida, postavený na podvozku Fiatu Tipo a karosérii od Giugiara. Plány však rozmetala občianska vojna, spečatená bombardovaním závodu silami NATO v roku 1999. Výroba sa síce obnovila už v roku 2000, ale keďže neboli prostriedky na vývoj nových modelov, opäť sa v ponuke objavila Zastava 101. Až v roku 2005 pribudol licenčný Fiat Punto ako Zastava 10.

Nakoniec v roku 2008 kúpil 69-percentný podiel Zastavy Fiat. Ako väčšinový vlastník z nej vytvoril jeden zo svojich vysunutých závodov a zastavil výrobu všetkých starých modelov. Značka Zastava tak prakticky zanikla. So samotnou fabrikou má však taliansky koncern veľké plány. Mal by sa tu vyrábať lowcostový model, konkurujúci rumunskej Dacii.