Alfasud vytrel konkurencii pred štyridsiatimi rokmi zrak. Bol moderný a jazdil jedna báseň. Vyrábali ho však roľníci, ktorí to celé pokazili.
Alfa Romeo Alfasud (Alfa sud – Alfa juh) bolo hneď od začiatku auto plné paradoxov. Na jednej strane ho preslávili moderná konštrukcia a fenomenálne jazdné vlastnosti, zatiaľ čo na druhej strane sa do povedomia zapísalo ako stelesnenie kvalitatívneho úpadku a útrpného života.
Všetko sa to začalo na turínskom autosalóne v roku 1971. Pod jeho dizajn sa podpísal Giugiaro (Italdesign), zatiaľ čo vtedajší skvelí konštruktéri Alfy navrhli koncept dvojpriestorovej karosérie (hatchback), pokrokový podvozok a nízko položený motor s protiľahlými valcami, ktorý bol na rozdiel od Citroënu GS a ľudových Volkswagenov chladený vodou. Alfasud bol zároveň prvou osobnou Alfou s pohonom predných kolies. Je iróniou osudu, že uvedenie tohto pokrokového modelu začalo proces úpadku Alfy Romeo.
Závod na výrobu Alfasusu postavila automobilka za prispenia talianskej vlády na juhu Talianska. Mala sa tak vyriešiť obrovská nezamestnanosť tamojšieho poľnohospodársky zameraného regiónu. Pekná myšlienka však stroskotala na samotných ľuďoch. Miestnym roľníkom totiž nepomohli ani technické školenia, jednoducho im chýbala potrebná zručnosť, čo sa odrazilo v mizernej kvalite výroby. Aby toho nebol málo, pridali sa k tomu aj niektoré technologické prešľapy. Katastrofálna protikorózna ochrana sa postaralo o to, že Alfasudy hrdzaveli už v továrenských skladoch. Na ochranu dutín prvých modelov použili v Alfe špeciálnu penu, ktorá síce chránila pred koróziou, no sama priťahovala vlhkosť. Často tak samotný protikorózny nástrek spôsobil predčasnú skazu elegantnej karosérie. Je to škoda, byť lepšej kvality, mohlo byť dnes všetko inak.
Celá debata | RSS tejto debaty