Renault 5 oslavuje štyridsiatku

Verili by ste, že jedno z najúspešnejších európskych áut všetkých čias sa ideovo zrodilo v USA? Áno, presne taký je príbeh legendárneho Renaultu 5.

Renault 5 zažiaril v roku 1972 a predstihoval všetky očakávania.

Autor: Renault

S myšlienkou vyrábať moderné, ale kompaktné a lacné auto pre mladých prišiel Bernard Hanon z americkej pobočky Renaultu. Inšpiroval sa potrebami a predstavami študentov na newyorskej univerzite, kde zvykol prednášať. Svoju ideu predostrel vtedajšiemu šéfovi Renaultu, Louisovi Dreyfusovi. Ten sa pre novú myšlienku nadchol. A urobil dobre.

Očaril najmä praktickou a modernou karosériou hatchback s integrovanými plastovými nárazníkmi a kľučkami zapustenými do dverí.

Autor: Renault

Renault 5 mal v ponuke zastúpiť, respektíve doplniť vtedy už slávny Renault 4, ktorý schádzal z výrobných liniek od roku 1961. Kým však R4 bol doslova ľudovým a nie príliš štýlovým autom schopným zvládať nekvalitné cesty vidieka. Projekt s kódovým označením 122 sa rozbehol koncom šesťdesiatych rokov a nový model debutoval v januári 1972. Kuvičie hlasy spočiatku hovorili, že jeho 3-dverová karoséria hatchback na trhu nezaboduje a z R5 bude totálny prepadák. Čas však ukázal, ako veľmi sa mýlili.

Renault 5 mal osloviť skôr mladú mestskú populáciu.

Autor: Renault

Moderné mestské mini s dĺžkou 3,5 metra, predným náhonom, moderným dizajnom z pera Michaela Boué a po prvý raz integrovanými plastovými nárazníkmi, vyvolal taký obrovský záujem, že Renault musel čoskoro riešiť otázku zvyšovania výrobných kapacít. Už prvý rok predaja si „päťka“ prisvojila 5 % francúzskeho trhu. Materský závod vo Flinse nestíhal. Produkcia sa rozšírila do zahraničných závodov v španielskom Valladolide a belgickom Harren-Villevorde, ale aj do ďalších. V roku 1974 sa stal francúzskou jednotkou a na vrchole sa udržal až do roka 1983. V roku 1977 sa stal dokonca najpredávanejším modelom v Európe. Deväť z desiatich vo Francúzsku vyrobených kusov mierilo na vývoz. Nielen do Nemecka, Talianska či Švajčiarska, ale aj do USA, kde sa R5 predával pod označením Le Car v sieti automobilky AMC od roku 1976.

Renault 5 GTL (1979)

Autor: Renault

Zaujímavé je, že hoci na to Renault 5 so svojou radikálnou koncepciou hatchbacku a štýlovým dizajnom nevyzeral, v skutočnosti používal množstvo komponentov zo staršieho R4. Napríklad motory a prevodovky s radiacou pákou na palubnej doske. Pod kapotou R4 L pracoval skromný 4-valec s objemom len 782 ccm (26,5 kW). Drahšia verzia TL mala silnejší motor 956 ccm (35 kW) z Renaultu 8, ale aj dvojrýchlostné stierače, plató batožinového priestoru či lakťové opierky.

Renault 5 Alpine (1976)

Autor: Renault

Nízka spotreba však hrala Renaultu v čase ropnej krízy do kariet. V roku 1974 pribudla vrcholová verzia LS s motorom 1,3 (47 kW) a o štyri roky neskôr aj verzia s automatickou prevodovkou z Renaultu 16. Praktickejšia päťdverová verzia sa objavila po prvý raz v roku 1979. Modernizácia zahŕňala tiež modernejšiu plastovú palubnú dosku a plastové lišty po bokoch karosérie.

Imidž "päťky“ posilňovali atraktívne športové verzie R5 Alpine (66 kW), ktoré žali úspechy na športovom poli, ale najmä azda najslávnejšia modifikácia R5 Turbo z roku 1979. Homologizačná séria s rozšírenými blatníkmi, motorom 1.4 Turbo (118 kW) umiestneným v strede a zadným náhonom debutovala na Bruselskom autosalóne. Bola to beštia, z ktorej vyrobili celkom 3424 kusov a dodnes patrí k zberateľským lahôdkam.

Renault 5 Turbo (1979)

Autor: Renault

Existovali aj ďalšie exotické deriváty. Napríklad v Španielsku predávaný sedan s označením Renault R7, ktorý neprekročil hranice Pyrenejského polostrov, alebo kabriolet postavený belgickou spoločnosťou EBS. V Iráne vznikala R-päťka pod logom Sepand. Renault R5 sa nevyhol ani ťažkej práci. Úžitkové verzie so skriňovou nadstavbou s názvom Sociéte, Rapid alebo Extra prežili až do roku 2000.

V roku 1982 prišla na trh najluxusnejšia verzia 5 TX s fantastickými anatomickými sedadlami a o dva roky neskôr model Laureáte, ktorý bol bodkou za prvou generáciu. V tom istom roku nasadil Renault druhú generáciu pod označením Renault Super 5 alebo Supercinco. Bolo to v podstate úplne nové auto s novým modernejším podvozkom a karosériou od geniálneho Marcella Gandiniho (dizajnér štúdia Bertone), muža, ktorý navrhol fenomenálne Lamborghini Countach alebo Miuru.

Renault 5 GT Turbo (1987)

Autor: Renault

Úspech päťky pokračoval až do roku 1992, keď ju nahradila prvá generácia Clia. Nie je tajomstvom, že Clio využívalo množstvo konštrukčných prvkov superpäťky. Jej výroba sa v podstate neskončila. V roku 1990 bola produkcia presunutá do Slovinska a pokračovala až do roku 1996, odkiaľ ju exportovali napríklad aj do Veľkej Británie. O popularite svedčí fakt, že mnohí Briti jej dávali stále prednosť pred novým Cliom.

Za dvadsať rokov výroby (1972 – 1992) zišlo z výrobných liniek 11 závodov v rôznych kútoch sveta celkom 5 325 890 R-pätiek. K nim musíme ešte pripočítať vozidlá zo Slovinska a Iránu. Renault 5 samozrejme nikdy nedosiahol počty Renaultu 4, ktorý presiahol hranicu ôsmich miliónov kusov, ale aj tak sa zapísal medzi najúspešnejšie európske autá dvadsiateho storočia.