Na počiatku stála jednoduchá rovnica 1945 + 18 = 1963. Ambiciózny inžinier, neskôr viceprezident Fordu, Lee Iacocca si uvedomil, že počiatkom šesťdesiatych rokov vstupujú prvé povojnové deti do veku dospelosti. Americká ekonomika za Kennedyho éry naberala na obrátkach. Boli tu peniaze aj generácia odhodlaná užívať si naplno výdobytky amerického zázraku, no chýbalo auto, ktoré by vystihlo nový životný štýl.
Kľúčový model Falcon strácal na zaujímavosti a Thunderbird bol príliš drahý. Iacoccove myšlienky sa preto uberali k ponuke lacného športového auta. Šéf koncernu Ford, Henry Ford II, však nebol podobným experimentom vôbec naklonený. Po nekonečnom diplomatickom úsilí sa Iacoccovi podarilo vydobyť pre projekt zelenú. „Páni, ja tú čertovskú vec schválim, aby som sa vás zbavil, ale musíte ju predať. Ide o vaše krky,“ komentoval svoje rozhodnutie Henry Ford II.
Foto: Ford
Netrvalo dlho a vznikla takzvaná Fairlane Commitee, skupina mladých manažérov Fordu, ktorá sa schádzala každý týždeň v hoteli Fairlane. Tu bola stanovená základná DNA Mustangu. Nový model musí byť ľahší ako 1 100 kg, musí byť vybavený štyrmi sedadlami a stáť menej než 2 500 dolárov, teda približne o polovicu menej než luxusný Thunderbird.
Mustanga nakreslil dizajnér úžitkových áut
Už v roku 1962 vzniklo osemnásť hlinených modelov, no ani jeden nesplnil Iacoccove požiadavky. V tom istom roku sa objavil na autosalóne vo Frankfurte nad Mohanom koncept nesúci ako prvý názov Mustang. S pripravovaným modelom však nemal okrem názvu nič spoločné. Bolo to fascinujúce nízke dvojsedadlové kupé s motorom pred zadnou nápravou a oblúkom Targa zvýrazneným nasávačmi vzduchu.
To však rozhodne nespĺňalo očakávanie Henryho Forda, aby boli náklady na vývoj a výrobu redukované použitím už existujúcich komponentov. Dizjan bol však číslom jeden, a tak Iacocca vypísal vnútropodnikovú súťaž. Zvíťazil návrh Josepha Orosa, paradoxne, dizajnéra úžitkových áut Fordu. Jeho biely dvojdverový hardtop s názvom Cougar doslova očaril vedenie Fordu.
Foto: Ford
Kým futuristický koncept Mustanga robil vo Frankfurte a neskôr v Detroite reklamu novému menu, sériový model naberal definitívne obrysy. A to aj pomocou dielcov z Fordu Falcon, Mercury Comet, Fairline či Fordu Galaxie.
Deň D nadišiel 13. apríla 1964. Mustang, pomenovaný po najúspešnejšej bojovej stíhačke druhej svetovej vojny P-51, zažiaril na svetovej výstave v New Yorku. No už dva dni predtým prišiel synovec Henryho Forda II. do centra Detroitu na večeru za volantom čierneho Mustanga z predpredajnej série. Skvelý ťah, ktorý neunikol pozornosti novín Newsweek. Príchod Mustanga však sprevádzala aj obrovská reklamná kampaň. Hovorilo sa, že najvzrušujúcejšou udalosťou televízneho programu bude reklama.
Premiéra vo veľkom štýle
Okolo deviatej hodiny večer ju sledovalo 29 miliónov Američanov. A potom sa strhlo čosi, čo nemožno nazvať inak ako šialenstvom. Predaj odštartoval Ford 17. apríla. Cena 2 320 dolárov a špičkový dizajn urobili svoje. Ohnivočervený alebo biely Mustang si mohol dovoliť takmer každý. Umožňoval zmeniť život nielen povojnovej mládeži, ale aj obyčajným úradníkom či obchodníkom, ktorí na jazdu v krásnom kupé či kabriolete nemohli dovtedy ani len pomyslieť.
Predajne Fordu praskali vo švíkoch. Nebolo ďaleko k tomu, aby zasiahla polícia. Alkoholom občerstvený vodič kamióna nacúval pri pohľade na nový Mustang priamo do výkladu. Už doobeda sa ukázalo, že 8 000 kusov vyrobených Mustangov nebude stačiť ani len na čiastočné uspokojenie zákazníkov. V Texase chcelo to isté vozidlo pätnásť záujemcov. Díler ho vydražil, no budúci šťastný majiteľ v ňom radšej prespal, kým sa potvrdilo krytie jeho šeku.
Foto: Ford
Už v prvý deň predaja prijali díleri Fordu neuveriteľných 22 000 záväzných objednávok! Na pretekoch v Huntsville preliezlo 9 000 ľudí plot, len aby videli nový Mustang. Preteky museli byť na hodinu prerušené. Mustangománia pokračovala. Počas štyroch mesiacov predal Ford 100 000 kusov a v marci 1966 mal vo vrecku milión objednávok. V tom čase sa konkurencia ani len nestihla spamätať z poriadneho šoku.
Modely ako Chevrolet Camaro, Pontiak Firebird či AMC Jevelin sa zrodili ako odpoveď na Mustang. No trvalo to pár rokov. Na prednej maske Mustangu sa medzitým udomácnil cválajúci žrebec, a tak si ho Američania premenovali na Pony car.
Preteky vo výkone
Spočiatku sa predával Mustang ako kabriolet a kupé s pevnou strechou hardtop. Mal dve samostatné predné sedadlá, radiacu páku na podlahe, kotúčové brzdy, prednú nápravu s dvojitým lichobežníkovým zavesením, zadnú tuhú, odpruženú listovými perami, či na tú dobu vzácny otáčkomer. Pod kapotou pracovali dva radové šesťvalce s rozvodom OHV objemu 2,8 (100 k) a 3,3 (120 k) litra, no viac sa osvedčili vidlicové osemvalce 4,2 (165 k) a 4,7 (190 k) litra.
V septembri pribudla verzia Fastback so splývajúcou zadnou časťou, neskôr nazývaná Sports Roof. V ponuke bolo aj niekoľko špeciálnych modelov. Tak napríklad verzia GT 350 od Karola Shelbyho s výkonom vyladeným až na 300 a v pretekárskej GT 350 s výkonom až 360 koní. Vrcholom bolo GT 500 KR (1967) so sedemlitrovým osemvalcom a so stádom viac ako 420 koní.
Foto: Ford
Rok 1966 bol vôbec najúspešnejším rokom Mustangu. Predalo sa viac než 600 000 vozidiel. Pribudlo GTA s automatickou prevodovkou a v roku 1969 aj luxusné Grande s vinylovou strechou a imitáciou dreva. Športovým verziám Boss a Mach I pripadla úloha bojovať na americkom trhu v pretekoch o počet koní.
V roku 1968 bol Mustang dôsledne prepracovaný. Podrástol do všetkých smerov, čím trochu strácal na svojej pôvodnej ľahkosti. V roku 1969 sa predalo len 191 000 kusov, čo bolo o tretinu menej ako rok predtým. Odvtedy podstúpil Mustang rad inovácií, no druhej generácie sa dočkal až v roku 1973.
Ropná kríza priškrtila dravosť Mustanga
To už o sebe začala dávať vedieť ropná kríza. Kým ceny benzínu stúpali na tú dobu do závratných výšok, koní pod kapotou Mustanga ubúdalo. V ponuke sa objavil dokonca štvorvalec s objemom 2,3 litra (88 k). Šesťvalec 2,8 litra mal 103 a päťlitrový osemvalec len veľmi skromných 136 koní. Mustang King Kobra s odnímateľnými strešnými panelmi vyzeral naozaj dobre, no lepšie sa naň dívalo, ako sa s ním jazdilo.
Kabriolet sa vôbec nevyrábal. Predaje sa zdvihli až s príchodom tretej generácie v roku 1979. Nový Mustang postavili na platforme Forda Fairmont a Mercury Zephyr. Pôsobil európskejšie a dostával sa opäť do formy. Hneď prvý rok si ho objednalo 330 000 zákazníkov, i keď výkonom sa nikdy nepriblížil svojim súrodencom z prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Zato sa prvýkrát predstavili lakované plastové nárazníky, ktoré sa po náraze vrátili do pôvodnej polohy.
Foto: Ford
Convertible zažilo svoj comeback až v roku 1982, teda po desaťročnej prestávke. Na scénu sa vrátila aj verzia GT so 160-koňovým osemvalcom. Tá súťažila s preplňovaným štvorvalcom verzie SVO (170 k). Celkom úspešne. Hoci posledný štvorvalcový variant mal slušných 175 koní a neskôr dokonca 205 koní, prehral súboj s rovnako výkonným osemvalcom.
Američania dali jednoducho prednosť vysokému krútiacemu momentu, ktorý zaručoval pokojný chod a raketový záťah od nízkych otáčok. To sa už písal rok 1987. Práve tento ročník považujú mnohí za najvydarenejší od dôb verzií Boss z konca šesťdesiatych rokov.
Lepší herec ako športiak
Štvrtá generácia Mustanga z roku 1993 sa v niektorých detailoch odvolávala na modely zo šesťdesiatych rokov. Napríklad symetrickou palubnou doskou. Pod kapotou už nepracoval žiaden štvorvalec, základ tvoril šesťvalec 3,8 V6, no s výkonom len 153 koní. Starší osemvalec 5,0 V8 s archaickým rozvodom OHV (220 kW) nahradil novší a úspornejší motor 4,6 V8 OHC (218 kW). Ten bol vo verzii Cobra SVT vyladený na 310 koní.
Foto: Ford
Výkonový vrchol však dosiahla až edícia Cobra R z roku 2003 so zväčšeným objemom na 5,4 litra (392 k). Tak či tak nedokázal Mustang IV nikdy dosiahnuť slávu svojich predchodcov. A bola tu aj silná konkurencia, najmä Camaro. Pokúsila sa o to až aj piata generácia vyrábaná od roku 2005, plná sily a energie, no napriek tomu verná tuhou zadnou nápravou a prístupnou cenou filozofii Pony car z polovice šesťdesiatych rokov. Vo výrobe ostala s viacerými inováciami neuveriteľných deväť rokov.
Počas svojej histórie zvládol Mustang úspešnú kariéru filmového herca. Osedlali ho také celebrity ako Steve McQueen, Will Smith, Jack Nicholson, Sean Connery a Nicolas Cage. Autom boli zväčša tak nadšení, že nakoniec skončilo v ich garáži. Odhaduje sa, že Mustang si zahral v približne 500 filmoch, čo sa žiadnemu inému modelu nepodarilo. Medzi nimi napríklad Návrat do budúcnosti II, I Am Legend, K-9, American Gangsters či Bullit.
Mustang to nevzdáva
Do dnešných dní zišlo z Fordových výrobných liniek viac takmer deväť miliónov Mustangov. Mnohé z nich sa dodnes premávajú v plnej paráde na amerických cestách. Nie sú to už však zďaleka lacné hračky. Za dobre zreštaurovaný Mustang prvej generácie zaplatíte pokojne aj 30 000 dolárov.
Lenže to zďaleka nie je koniec. Mustang má naplánovanú svetlú budúcnosť. Pri príležitosti 50. výročia tejto legendy predstavil totiž Ford jeho šiestu generáciu. A tá má oveľa vyššie ambície, ako len ukojiť nostalgiu Američanov za sladkými šesťdesiatymi rokmi.
Foto: Ford
Premiéra prebehla koncom minulého roka súčasne na štyroch kontinentoch a v šiestich mestách. To aj preto, že na rozdiel od minulých generácií chce tá šiesta zaútočiť po dlhých rokoch aj v Európe a po prvý raz dokonca v Ázii. Aj preto podstúpil Mustang doslova technickú revolúciu. Po päťdesiatich rokoch sa napríklad rozlúčil s tuhou zadnou nápravou a nahradil ju viacprvkovým hliníkovým zavesením. A zmeny sa diali aj pod kapotou.
Okrem šesťvalca 3,7 V6 a mohutného osemvalca 5,0 V8 z radu agregátov Coyotte, príde po dlhých rokoch k slovu opäť štvorvalec. Tentoraz však s turbodúchadlom a priamym vstrekovaním paliva. O nedostatok výkonu sa však báť rozhodne netreba. Motor 2,3 EcoBoost s variabilným časovaním ventilov ponúkne podľa neoficiálnych informácií 227 kW a 414 Nm krútiaceho momentu. Miesto rodiska šiestej generácie sa nezmení. Mustang bude schádzať aj naďalej z montážnych liniek závodu vo Flat Rock.
| Generácie v rokoch | |
|---|---|
| I. generácia | 1964 – 1973 |
| II. generácia | 1973 – 1979 |
| III. generácia | 1979 – 1993 |
| IV. generácia | 1993 – 2005 |
| V. generácia | 2005 – 2014 |
| VI. generácia | od 2014 |
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda