Taliansko je synonymom automobilovej módy. Alebo skôr bolo. Kľúčové koncerny vzali totiž dizajn do vlastných rúk. Časy, keď sa Bertonemu, Giorgettovi Giugiarovi a jeho štúdiu Ital Design či štúdiu Pinnfarina zákazky len tak hrnuli, sú definitívne preč. Bertone tento rok skončil, Pininfarina prichádza o kľúčového partnera, Ferrari, a Italdesign sa zachránil len vďaka vstupu do koncernu VW. Zdá sa, že jedna z kapitol automobilovej histórie sa končí. Škoda, automobilky to síce zvládnu aj bez talianskych „módnych návrhárov“, ale svet bude bez nich určite chudobnejší. Zvlášť to platí o štúdiu Stile Bertone, ktoré diktovalo dizajnové trendy minimálne od tridsiatych rokov. V roku 2012 ešte stihlo osláviť storočnicu konceptom Bertone Nuccio, no ďalšie mesiace preň boli osudné.
Foto: Bertone
Od kočiarov k autám
Najstaršiu z existujúcich karosární sveta založil Giovanni Bertone v roku 1912 v Turíne. Autá boli vtedy ešte v plienkach. Bertone sa preto venoval oprave a výrobe kočiarov. Lenže jeho vrodenej ambicióznosti to nestačilo. Čoskoro začal kočiare sám vyrábať. Mnohí v tom čase tvrdili, že ich vedeli spoznať aj so zavretými očami. Legenda hovorí, že pri jazde po dlažobných kockách mali nenapodobiteľný zvuk. V roku 1914 sa Giovannimu narodil druhý syn Giuseppe. Vtedy ešte nikto netušil, že práve toto dieťa zmení svet automobilového dizajnu. Prischla mu prezývka Nuccio. Na dvere však už klopala prvá svetová vojna. Neostávalo nič iné ako malý podnik zatvoriť.
Foto: SPA
Po svetovom konflikte sa však z Turína stáva mekka talianskej automobilovej výroby. A to je voda na mlyn aj pre Carrozzeria Bertone. V roku 1920 otvára Giovanni nový podnik a nadväzuje kontakty s každým, kto v automobilovom priemysle niečo znamená. Úspešne. Získava zákazky od mnohých automobiliek. Okrem dnes známeho Fiatu či Lancie aj od zaniknutých výrobcov Fast, Chiribiri, Aurea, SCAT alebo Diatto. Hneď s prvými modelmi si robí Bertone skvelé meno. K najkrajším kúskom tohto obdobia, patrí Lancia Lambda VIII, prvé auto so samonosnou karosériou, Fiat 501 Sport Siluro Corsa, z ktorého sa predalo viac ako 45 000 kusov, alebo SPA 23S s aerodynamickou karosériou.
Foto: Lancia
Giuseppemu sa podarilo udržať firmu v chode dokonca aj po vypuknutí celosvetovej hospodárskej krízy. A to nielen vďaka neustálej výrobe zákazkových solitérov pre majetných klientov. Z dielne Bertone vyšli také skvosty ako Lancia Artena, Lancia Aprilia Cabriolet, Fiat 1 500 Aerodynamica, ale najmä prelomový Fiat 527S Ardita 2500 s novátorsky umiestnenými reflektormi a aerodynamickou karosériou so zakrytými zadnými kolesami. V roku 1934 začína vo firme pracovať mladý, devätnásťročný Nuccio, mimochodom, vášnivý automobilový pretekár. V tom čase už sídli spoločnosť na Corso Pachiera a zamestnáva päťdesiat ľudí.
Foto: Fiat
Na čelo nastupuje Nuccio
Nucciov talent pribrzdila druhá svetová vojna, ktorá znamenala pre Bertoneho firmu aj boj o prežitie. Zachraňuje ju výroba sanitiek. No nie je to ľahké v podmienkach, keď všetok materiál smeruje k armádnej výrobe a chýbajú aj ľudia. Bohatí však majú stále peniaze a tak vzniká napríklad jedinečný Fiat 2800 Cabriolet pre Cernuschiho. Po vojne preberá firmu do rúk definitívne Nuccio a rozdeľuje ju na karosársku divíziu a divíziu dizajnu Stile Bertone. Osobne navrhol v tom čase len niekoľko karosérií, no na druhej strane mal nos na talenty. Do firmy pritiahol mnohé esá, napríklad Franka Scaglioneho, ktorý pracoval pôvodne pre Pinin Farinu.
Foto: Bertone
Jeho prvou úlohou bolo navrhnúť dve karosérie na britských základoch MG DT – jedno kupé a jeden kabriolet. Na turínskom autosalóne ich ponúkol na predaj, aby vyriešil finančné problémy firmy. Mal šťastie. Americký priemyselník a dovozca britských športových áut do USA, Wavky Arnolt, si objednal rovné dve stovky. To bola veľká vzpruha. Nasledovali zákazky od Carla Abartha. Ich výsledkom bola štúdia Abarth Biposto od Scaglioneho s trojicou reflektorov a krídlami v štýle neskorších konceptov BAT. V sérii sa objavil Abarth GT750 s motorom Fiatu 600, ktorý vďaka nízkej hmotnosti dosahoval rýchlosť až 160 km/h. Výskum aerodynamiky vyvrcholil Abarthom 750 Record.
Foto: Bertone
A potom prišiel prelom v podobe spolupráce s Alfou Romeo. Automobilka bojovala začiatkom päťdesiatych rokov s finančnými problémami. Vyvíjala nový model Giulietta, a keďže nemala peniaze, vyhlásila lotériu. Hlavnou cenou mal byť práve nová Giulietta. Ako inak, karosériu verzie kupé navrhol Bertone. Výsledkom bola nádherná Alfa Romeo Giulietta Sprint (1954). Na mäkko z nej bolo aj samotné vedenie automobilky a u Bertoneho si rovno objednalo produkciu. Z pôvodne plánovanej série 500 kusov ich vzniklo nakoniec 36 000. Vyrábala sa až do roku 1965. Nasledovali Giulietta SS, ale aj nemecké kupé NSU Sport Prinz. Z karosárne Bertone sa tak stávala automobilka. Počet zamestnancov narástol na 550. Pôvodné priestory už nestačili. Na predmestí Turína Bertone preto vybudoval nový závod.
Foto: Alfa Romeo
Zlaté šesťdesiate roky
Zo spolupráce s Alfou vznikli aj pozoruhodné aerodynamické štúdie BAT (Berlinetta Aerodynamica Tecnica). Prvou z nich na podvozku Alfa Romeo1 900 Scaglione doslova šokoval automobilový svet. BAT 7 z roku 1954 mal ešte výraznejšie zadné „plutvy“ tlmiace turbulencie, ale najkrajším bol BAT 9 s mohutnými prednými nasávacími otvormi. Nasledovali šeťdesiate roky. Pre spoločnosť to bola zlatá éra. Hoci Scaglione skončil po problémoch s drogami vo funkcii šéfa dizajnu, Bertone dokázal nájsť ďalšie fenomenálne talenty. Začínal u neho mladý Giorgetto Giugiarro a Marcello Gandini.
Foto: BMW
Giugiaro stál za celým radom modelov na tému Grand Turismo. Najmä za výkonným kupé Jet na podvozku Aston Martinu DB4 GT, vzácneho kupé využívajúceho technický základ Ferrari 250 GT, ktoré mimochodom Bertone sám používal, ale aj Alfou Romeo 2600 Sprint, Maserati 5000 GT či Simcou 1000 Coupé a BMW 3200 CS. Na ženevský autosalón priviezol Bertone osobne Giugiarovú štúdiu Corvair Testudo a ďalší rok koncept Alfa Romeo Canguro. Nástupcom Giulietty Sprint sa v roku 1965 stalo Alfa Romeo Giulia GT. A pridala sa tiež výroba mimoriadne úspešného Fiatu 850 Spider, takže denná produkcia závodu vzrástla až 120 kusov. Malý roadster bol však jednou z posledných prác Giugiara, ktorý si založil vlastnú spoločnosť Italdesign. Vystriedal ho Marcello Gandini. Ďalšia rana priamo do čierneho.
Foto: Lamborghini
Foto: Lamborghini
Gandini stojí za facinujúcimi projektom Lamborghini Miura (1968) s priečne uloženým 12-valcom pred zadnou nápravou. Súdobé modely Ferrari od Pinin Farinu vyzerali pri Miure ako autá z múzea. A keďže Bertone prehlboval svoje vzťahy s Lamborghini , krátko po Miure prišlo 4-miestne kupé Marzal s krídlovými dverami. Spolu s Lanciou Stratos Zero (1970) spôsobili totálny prevrat v dizajne. A Gandiniho mašinéria pokračovala ďalej, napríklad projektmi Lamborghni Espada, Alfa Romeo Carabo a Alfa Romeo Navajo. Zo sériových modelov v sedemdesiatych rokoch zaujíma popredné miesto Lamborghini Countach z roku 1974, ale aj Ferrari 308 GT4 (1973), Audi 50 (1974), Fiat 131 Abarth (1975). Zvláštnu pozíciu mal roadster Fiat X1/9, ktorý Bertone sám produkoval. Z liniek zišlo celkovo 160 000 kusov.
Foto: Bertone
Zákazky aj od Volva či Citroënu
V roku 1976 odštartovala spolupráca s Volvom. Bertone navrhol a vyrábal prekrásne kupé 262C (1977). Fiat Ritmo Cabrio opäť upevnil pozíciu Bertoneho ako automobilového výrobcu. Tento kabriolet sa totiž predával pod značkou Bertone a v exkluzívnej predajnej sieti. V osemdesiatych rokoch sa stalo štúdio Stile Bertone dvornou karosárňou Citroënu. Na svet priviedlo napríklad model BX (1982). Práve BX bol jednou z posledných Gandiniho prác. Po 15 rokoch v službe prešiel k Maserati. Stihol však ešte projekt nádherného zeleného kupé Ramarro na podvozku Chevrolettu Corvette. Kariéru Bertoneho kráľovstva to však neohrozilo. Peniaze sa len tak hrnuli. Vyrábal Opel Kadett Cabriolet, novšie Volvo 780 Coupé a zabudnúť nemôžeme ani na Škodu Favorit, ktorá bola jeho prvým východoeurópskym projektom.
Foto: Bertone
Foto: Bertone
Favorit vznikol tak trochu ako trucpodnik. Bertone totiž nezískal zákazku na Fiat Uno. Vyfúkol mu ju jeho bývalý žiak Giorgetto Giugiaro, čo Bertoneho urazilo. A tak si podal ruky s Mladou Boleslavou. Okrem základného Favoritu navrhol aj trojdverovú verziu kupé či sedan, ktoré sa do výroby nikdy nedostali. Pokračovala tiež spolupráca s Citroënom. V roku 1989 sa predstavil geniálny XM. Aj v deväťdesiatych rokoch mal ešte Bertone množstvo zákaziek, vyrábal napríklad Fiat Punto Cabrio, či Citroën Berlingo, no nad slávnym dizajnérskym štúdiom sa pomaly začali sťahovať mračná. V roku 1997, tesne pred jarným ženevským autosalónom, Nuccio Bertone umiera. A vtedy začína aj pád.
Foto: Volvo
Foto: Citroen
Vo vedení spoločnosti dochádza k výmenám stráži. Kormidla sa nechce chytiť ani jedno z Bertoneho detí, a tak chytá opraty spoločnosti Lili Bertone, manželka Nuccia Bertoneho. Ale neúspešne. Prelom tisícročí neveští nič dobré. Fabrika postupne prichádza o pôvodné zmluvy a nové neprichádzajú. Napriek tomu sa na autosalónoch stále objavujú invenčné štúdie. Napríklad Filo s riadením drive-by-wire, dvojmiestny Birus na platforme BMW Z8, Jet 2 na podvozku Aston Martinu či zaujímavé MPV Bertone Villa s presklenou kabínou a technikou Cadillacu SRX. Bankrot sa však nedá odvrátiť. Zamestnanci dokonca poberajú štátnu podporu na záchranu talianskeho priemyslu. V roku 2009 odkupuje Bertoneho výrobné kapacity Fiat. V oddelení dizajnu Stile Bertone však naďalej pracuje asi 300 návrhárov.
Foto: Škoda-Auto
Neodvratný pád
Z ich rúk ešte vzídu koncepty Jaguar B99, nádherné kupé Pandinion s podvozkom Alfa Romeo 8C Competizione a v neposlednom rade štúdia Bertone Nuccio z roku 2012, ktorá je darčekom k stému výročiu založenia spoločnosti. Peniaze však dochádzajú. Po bankrote z roku 2009 prichádza ten vlaňajší. Spoločnosť sa uchyľuje k predaju vzácnych solitérov z jej múzea. Do súkromných rúk putujú koncepty Lancia Stratos Zero a Lamborghini Marzal. Prvý za milión dolárov a druhý za 2,1 milióna dolárov. To však zďaleka nestačí na pokrytie nákladov, platov zamestnancov a už vôbec nie na dlhy, ktoré sa za posledných päť rokov vyšplhali na približne 31 miliónov eur. Našťastie, kolekcia firemného múzea bola nedávno vyhlásená za súčasť talianskeho kultúrneho dedičstva a nesmie sa rozpredávať individuálne. To je však slabá útecha.
Foto: Bertone
Bohužiaľ, zlyhali aj snahy o predaj spoločnosti. Hoci sa šuškalo o niekoľkých záujemcoch, a to ešte pred pár mesiacmi, žiaden z obchodov nevyšiel a nový sa už neprihlásil. Dnes to teda vyzerá na definitívny koniec. Podľa mnohých spoločnosť Bertone jednoducho zaspala dobu a podcenila marketing. Konkurenčný Italdesign na čele s Giorgettom Giugiarom pochopil realitu omnoho skôr a nechal sa pohltiť Volkswagenom. Podobne to urobila Gihia s Fordom, hoci z nej ostalo len torzo. A Pininfarina sa aspoň snaží o masívny útok v nenásytnej Číne a výrobu zákazkových a astronomicky drahých solitérov, tak ako za starých dobrých čias.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda