Foto: Dacia
Po absolvovaní nádherných časti trasy cez priesmyk Transfagaras, historický Brašov či priehradu Vidraru, prichádzame konečne do Pitešti. Toto priemyselné mesto vás svojím centrom veru neohúri, no pre rumunskú ekonomiku je požehnaním. Len 15 km od neho sa nachádza mestečko Mioveni, ktoré je srdcom značky Dacia. A to už od roku 1966. Rumuni vtedy hľadali partnera pre výrobu osobných vozidiel. Našli ho vo Francúzsku. Renault poskytol všetko potrebné na licenčnú výrobu. Hlavný závod vznikol v roku 1968 a v tom istom roku opustili linky prvé kusy Renaultu 8 pod názvom Dacia 1100. Vzniklo ich celkom 44 000. Od roku 1969 však prišla na rad legendárna Dacia 1 300, teda Renault 12, v tom čase úradujúce európske auto roka, a stala sa symbolom rumunského automobilového priemyslu. Dodnes ich v Rumunsku jazdia desaťtisíce.
Foto: Dacia
História dlhá 47 rokov
Postupne však Renault strácal nad Daciou kontrolu a spolupráca sa skončila. Od roku 1978 si rumunská automobilka žila takpovediac vlastným životom. To spôsobilo klesajúcu kvalitu výroby a technologické zaostávania. Rumuni síce časom tisíctristovku inovovali, vznikali aj rôzne verzie od kombi po pikap, no na ceste vás bola ochotná nechať kdekoľvek a kedykoľvek. O tom vedia svoje aj mnohí majitelia Dacií 1300 na Slovensku, kde sa v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch dovážala. V nasledujúcom období ešte nasledovali autorské počiny v podobe Dacie Solenza, Nova či SuperNova, konštruované v Rumunsku bez Renaulta, no skutočný obrat prišiel až v roku 1999.
Foto: Dacia
O Daciu opäť prejavil záujem Renault a stal sa vlastníkom 51 % akcií. V nasledujúcich piatich rokoch tu Francúzi preinvestovali 489 miliónov eur a vlastnícky podiel zvýšili na 99,3 percenta. A v roku 2004 debutoval Logan. Projekt známy ako auto za 5 000 dolárov. Z nenápadného lowcostového tovaru, určeného prioritne pre rozvíjajúce sa krajiny na Balkáne, Rusku či vo východnej Európe, sa stal doslova bestseller, míľnik novej epochy Dacie. Zamilovali si ho dokonca Nemci či Francúzi. Za desať rokov sa toho veľa zmenilo a Dacia je jedným z najúspešnejších príbehov európskeho automobilového priemyslu.
Foto: Dacia
Návštevy výrobných závodov síce nebývajú emočným trhákom, ale tá v Mioveni za to určite stojí. Zvlášť ak mám ešte v živej pamäti prvú novinársku exkurziu na jar v roku 2009. Architektúra administratívnych budov síce stále prezrádza socialistickú minulosť Dacie, no to, čo areál prekonal za posledných päť rokov, je priam neuveriteľné. Investície sa vyšplhali takmer k dvom miliardám eur. Kým ešte v roku 2009 bol v závode v prevádzke stále len jeden jediný priemyselný robot nanášajúci vrstvu lepidla na čelné sklo Loganu a všetky práce vykonávali „lacné“ rumunské ruky, dnes to tu vyzerá podobne ako v západoeurópskych automobilkách. Nie nadarmo prezývali mnohí Daciu posmešne „rumunský Rolls-Royce“, práve z dôvodu obrovského podielu ručnej práce.
Od lacných rúk k robotom
Naša návšteva sa začala v lisovni. A už tu vidieť pokrok. S plechmi, mimochodom, dodávanými aj zo Slovenska, manipulujú roboty. Ruky prichádzajú na rad až pri kontrole kvality. A podobné je to v zvarovni. Obrovské finančné injekcie obohatili závod aj o novú zlievareň či motoráreň. Nové horúce bloky motorov vyberajú z foriem opäť roboty. Kto by to bol povedal, že moderné 3-valcové turbá 0,9 TCe montované do Renaultov, ale aj do nového Smartu budú vznikať práve v Rumunsku? Dnes je to realita. Z Dacie sa stal jednoducho kolos, ktorý ďaleko presahuje hranice domovskej krajiny.
Foto: Tomáš Andrejčák
Keď Renault pred 15 rokmi vstúpil do tohto podniku, vznikalo tu ročne asi 80 000 áut. Dnes je to viac ako milión. Dacii je z toho 430 000 kusov A tie ostatné? Nuž sú to opäť Dacie, ale s logom Renaulta. Napríklad Renault Duster alebo dokonca Renault Symbol, čo je derivát Dacie Logan pre alžírsky trh. Dozvedeli sme sa, že z výrobných liniek schádza nové auto každých 55 sekúnd. Tak o tom sa mnohým európskym automobilkám môže len snívať. Dacie akoby sa netýkala mohutná recesia posledných piatich rokov a dokonca ani kríza na domácom rumunskom trhu, ktorý spadol vlani takmer o 75 %.
Foto: Martin Cyprian, Cypo Design
V súčasnosti je najrýchlejšie rastúcou európskou značkou. V prvom štvrťroku to bol nárast až o 45 %. V Európe dosiahla 2,5 % podiel na trhu. Najmä vďaka novému Loganu a Dusteru. A invázia pokračuje ďalej. V tomto roku vstúpila Dacia na šesť nových trhov, napríklad do Veľkej Británie, Írska, Dánska či Nórska. A požehnaním je aj pre rumunskú ekonomiku. Vyváža autá do 43 krajín sveta a do 12 fabrík skupiny Renault-Nissan exportuje dielce a komponenty. Do Rumunska pritiahla množstvo renomovaných dodávateľov od Boschu, cez Valeo až po Leoni. Vznikol tu tiež samostatný vývoj, dizajncentrum a testovacia dráha, v ktorých pracuje spolu 2 300 ľudí. Rumuni sú tak schopní vyvíjať nové modely prakticky na domácej pôde.
Dacia vie vyvíjať autá aj sama
A k tomu sa pridáva obrovské nástrojárske centrum v Pitešti, odkiaľ pochádzajú napríklad aj lisovacie formy v novej lisovni. Celkovo pracuje pre Daciu v Rumunsku približne 17 000 zamestnancov, z toho 14 000 pripadá priamo na závod v Mioveni. A o ľudí nie je núdza. Pracovať pre tento podnik znamená totiž v ekonomicky nestálom Rumunsku veľké istoty. Tak napríklad úplne najnižší plat pracovníka Dacie predstavuje priemernú mzdu v tejto transylvánskej krajine. Vlani bola 360 eur. Sú tu tiež bonusy v podobe nadštandardnej zdravotnej starostlivosti, stravovania a podobne.
Foto: Martin Cyprian, Cypo Design
Po návšteve závodu Dacie mierime pomaly domov. Je tretí deň výpravy a nás čaká ešte 550 km dlhá štreka do maďarského Szegedu, kde je objednaný posledný nocľah. Realita rumunských ciest sa opakuje – kamióny, kamióny a zase kamióny. Cestu spestruje prejazd cez asi najslávnejšiu rumunskú vodnú elektráreň Železné vráta. Tá spútala vody Dunaja už v sedemdesiatych rokoch. Cesta lemuje nádherný kaňon dlhý takmer 130 km. Z jednej strany ho ohraničujú Karpaty a z druhej balkánske hory. Nádhera, no my už myslíme na spánok. Rumunsko-maďarskú hranicu prechádzame okolo polnoci, opäť bez najmenších problémov. Dacie fungujú ako hodinky a za necelú hodinu sme v cieli. Na druhý deň nám zostáva posledný úsek maďarskými diaľnicami domov.
Foto: Martin Cyprian, Cypo Design
Na tachometroch Dacií odčítame po štvordňovom „tripe“, ktorý viedol cez Budapešť, Arad, Sibiu, Pitešť, Targu Jiu a späť cez maďarský Szeged a Budapešť na Slovensko 2 133 km. Žiadna z Dacií nemala technický problém a všetky zvládli bez ujmy či defektu aj náročný prejazd horským masívom rumunských Karpát. Pôvodné predsudky o únavnej ceste s cenovo orientovanými modelmi rumunskej automobilky sa celkom rozplynuli. Za peniaze, ktoré necháte v šourume Dacie, vám len málokto dá viac. Ak vôbec. Škoda len, že Dacia naďalej odmieta automatickú prevodovku či automatickú klimatizáciu.
Foto: Martin, Cyprian, Cypo Design
Spotreba na uzde
Tieto prvky nie sú zatiaľ v pláne a keďže výrobný program je v súčasnosti po kompletnej obnove, tak skoro sa ich určite nedočkáme. Zato sú vo výhľade off-roadovo ladené verzie Doker Stepway a Lodgy Stepway. Ako reakcia na úspech Sandera Stepway. A spotreba? Tak tá určite potešila. Nič iné sme napokon od motorov 1,5 dCi ani neočakávali. Samozrejme, ovplyvňovala ju hmotnosť a aerodynamika jednotlivých modelov. Nižší a ľahší Logan, Logan MCV a Sandero sa v pohode zmestili pod päť litrov nafty na 100 km. Zvyšok kolóny, najmä MPV Lodgy, Dokker, úžitkový Dokker Van a SUV Duster sa priblížili k šiestim litrom. A to sme sa s plynom Dacií rozhodne nemaznali.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda