Foto: ŠKODA-AUTO
Na vývoji Škody 100/110 pracovala česká automobilka už v čase nábehu výroby revolučnej Škody 1000 MB. Tá znamenala nielen prechod na koncepciu s motorom vzadu, ale pre Škodu aj výstavbu celkom nového montážneho závodu. Pochopiteľne, stovka nebola a ani nechcela byť novým autom. Cieľom bolo vychytať „muchy“ Škody 1000 MB, priniesť modernejší vzhľad a vyššiu kvalitu. Dnes by sme to mohli označiť termínom facelift. Prvé prototypy jazdili už v roku 1965, teda štyri roky pred jej predstavením.
Namiesto slávy požiar
Na samotnú výrobu došlo až koncom augusta 1969 po celozávodnej dovolenke. Lenže plán skomplikovali dramatické udalosti. Dvanásteho augusta zahalil automobilku dym z mohutného požiaru, ktorý zničil takmer 25 000 m2 plochy a spôsobil obrovské škody. Odhadovali sa na 320 miliónov korún. Našťastie plamene zasiahli len staré priestory automobilky a náraďovňu, takže výroba Škody 100/110 sa nakoniec rozbehla v plánovanom termíne. Predstavená bola koncom augusta.
Foto: ŠKODA-AUTO
Zmeny boli viditeľné na prvý pohľad. Pôvodne módne oblé tvary nahradili ostrejšie línie. Blatníky už neboli zvárané z dvoch častí, a tak z nich zmizli chrómové lišty kryjúce vrchný šev. Jednoduchšia bola aj predná maska s dvojicou kruhových reflektorov. Podstatne modernejšie pôsobili zadné horizontálne svetlá, ktoré nahradili pôvodné vertikálne situované priamo v blatníkoch. Nové boli aj kľučky dverí. Nárazníky a puklice sa blyšťali chrómom.
Niektoré časti karosérie, a to nielen skelet, ale napríklad aj dvere, prevzala stovka prakticky bez zmien od svojej predchodkyne. Dodatočné výstuhy však zvýšili jej tuhosť, ktorá bola slabým miestom tisícky. Pre bezpečnosť to však prínosom nebolo, keďže vpredu umiestnená nádrž predstavovala pre posádku aj naďalej veľké riziko. Oveľa väčšou inováciou z pohľadu bezpečnosti sa stal dvojokruhový brzdový systém s prednými kotúčovými brzdami. Lenže prvá séria si ešte musela vystačiť s pôvodnými bubnami zo Škody 1000 MB.
Foto: ŠKODA-AUTO
Výkonnejšie brzdy prišli až neskôr
Spolu s kotúčovými brzdami sa do stovky dostali aj silnejšie ložiská kolies, upravené čapy prednej nápravy a samomazné ložiská s trvalou náplňou, vďaka ktorým došlo k zredukovaniu mazacích miest na prednej náprave a tým aj k jednoduchšej údržbe vozidla. Koncepcia auta sa však, pochopiteľne, nemenila. Pohonnú sústavu tvoril naďalej vzadu uložený hliníkový štvorvalec prepojený so štvorstupňovou prevodovkou a kolesami zadnej kyvnej nápravy. Už vtedy bolo jasné, že koncepčne ide o slepú uličku.
Stovka sa však mohla pochváliť vyšším výkonom. Základný motor s objemom 988 ccm pre Škodu 100 dosahoval 32 kW. Omnoho zaujímavejší bol však nový agregát s objemom prevŕtaným na 1 107 ccm, ktorého výkon sa vyšplhal na 36 kilowattov. Silnejšie verzie niesli označenie Škoda 110. Na dnešné časy sú to smiešne čísla, lenže stovka vážila iba 805 a stodesiatka len o 20 kg viac. Maximálna rýchlosť predstavovala 125 km/h, respektíve 138 v prípade Škody 110.
Foto: ŠKODA-AUTO
V súlade s ostrejšími líniami exteriéru sa zmenil aj interiér. Stovka dostala hranatejšiu palubnú dosku a prístrojový panel. Nový bol tiež volant a usporiadanie kľučiek. V prípade záujmu ponúkala stovka úchyty pre bezpečnostné pásy na zadných sedadlách. Karoséria s dĺžkou 4 160 mm priniesla na svoju dobu pomerne veľa priestoru pre posádku, ale aj pre batožinu. Dvojica „kufrov“, jeden vpredu a druhý za operadlami zadných sedadiel, dokázala ukryť 370 litrov nákladu, to bolo v porovnaní so Škodou 1000 MB o 30 litrov viac. Vďaka sklápateľným operadlám predných sedadiel umožňovala stovka aj naďalej vytvoriť lôžkovú úpravu.
Kupé 110 R očarilo
Drahšia verzia L bola vybavená cyklovačom stieračov a chrómovými lištami. V roku 1971 sa v ponuke objavilo legendárne kupé 110 R. Pôvodne sa experimentovalo aj s karosériou „tudor“, teda dvojdverovým trojpriestorovým usporiadaním s bezrámovými oknami, podobne, ako pri staršej Škode 1100 MBX, ale do výroby sa nedostalo. Našťastie, veď nové „kupátko“ bolo neporovnateľne atraktívnejším tovarom. A to aj z hľadiska dynamiky. Poháňal ho motor s prídavným chladičom oleja, upraveným saním, ale aj výfukovým potrubím. Prejavilo sa to nárastom výkonu z 36 na 38 kW.
Foto: ŠKODA-AUTO
Techniku 110 R využil od roku 1971 aj sedan vo verzii s označením 110 LS. S najvýkonnejším motorom dosahoval maximálnu rýchlosť 145 km/h a posádke priniesol aj niekoľko komfortných prvkov. Napríklad elektrický ostrekovač čelného okna a sťahovateľné okná zadných dverí. Lacnejšie verzie ich mali totiž pevné. Navonok sa „vlajková loď“ Škody prezentovala väčším objemom chrómu. To však už bol za rohom prvý facelift. V roku 1972 totiž Škoda predstavila modernizovanú verziu.
Vynovená stovka sa rozlúčila s pôvodným viečkom nádrže na prednom blatníku, skrytým pod logom automobilky. Dostala klasické hrdlo s výklopným vekom, ale tiež nútené vetranie, nový systém otvárania predných trojuholníkových okienok či chrómové spätné zrkadlo predsunuté na ľavom blatníku. To bolo síce efektné, ale veľmi nepraktické. Na zadných stĺpikoch sa objavili odvetrávacie otvory. Interiér využíval kvalitnejšie materiály. Napríklad čiernu palubnú dosku a imitáciu dreva. Kupé 110 R sa mohlo dokonca pochváliť opierkami hláv na predných sedadlách.
Foto: ŠKODA-AUTO
Na linkách až 11 rokov
O rok neskôr (1973) dostala verzia LS štvoricu predných svetlometov a opäť stúpla kvalita interiérových materiálov. Vzhľad zlepšili zapustené kľučky dverí a nová zadná mriežka s horizontálnymi štrbinami. Elektrická sústava pracovala odteraz s alternátorom namiesto dynama. Dovtedy ho mali len drahšie verzie. Tam sa však zoznam inovácií končí. Zato západne od vtedajšieho Československa bola Škoda oveľa štedrejšia. Exportné modifikácie boli vybavené stieračmi predných svetiel s ostrekovačmi, hliníkovými diskami kolies či prídavnými hmlovými svetlami.
Foto: ŠKODA-AUTO
Škoda síce na Západe nemala žiaden extra zvuk, no mnohé kompenzovala nízka cena. Populárna bola vo Veľkej Británii, v Holandsku, ale aj na Novom Zélande, kde dokonca prebiehala montáž. Postupom času ešte Škoda stovku mierne inovovala, no šlo len o čiastkové zmeny, ktoré boli takmer nepostrehnuteľné. Na výrobných linkách vydržala do marca 1977, keď bola nahradená modelmi 105/120. Kupé 110 R však prežilo až do konca roku 1980. Celkovo bolo vyrobených za jedenásť rokov 1 079 708 kusov sedanov a 56 902 kupé. Najväčší podiel mala základná verzia 100, ktorá tvorila viac ako polovicu predajov.
K raritám histórie tohto modelového radu patrí niekoľko prototypov a malosériových vozidiel. Na základe stovky vznikla napríklad talianska Škoda Kirby, belgická bugina V.F. Buggy či fantastická Škoda 110 Super Sport, preslávená filmom Upír z Feratu. Vo veteránskych kruhoch však so stovkou veľký dojem neurobíte. Samozrejme, s výnimkou kupé 110 R. Vo svojej dobe bola už totiž Škoda 100/110 technicky pomerne zastaraným modelom. Majitelia si nikdy nezvykli na jej vnútornú hlučnosť či hrdzavejúcu karosériu. Oveľa väčší záujem je preto o pôvodnú Škodu 1000 MB, prípade o jej vzácnu dvojdverovú verziu MBX.
Foto: ŠKODA-AUTO
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda