Foto: Lancia
Vývoj Lancie Delta odštartoval v roku 1975. Talianska automobilka, ktorá patrila od roku 1969 pod krídla Fiatu, chcela menší a lacnejší model, ktorý by stál pod vtedajšou Lanciou Beta Berlina. V tom čase sa už vo veľkom presadzovali hatchbacky a Fiat vyvíjal nové Ritmo. Ponúkla sa príležitosť vytvoriť čosi podobné aj s logom Lancie. Prémiové automobilky ako BMW či Mercedes-Benz v tých časoch malé autá nevyrábali a Audi so svojím modelom 50 na báze Pola sa ešte len profilovalo ako prémiová značka. Lancia tak chcela využiť dieru na trhu. A to sa jej aj podarilo.
Na vývoji sa zúčastnil aj Saab
Aby však znížila náklady, na vývoji Delty, vtedy ešte s kódovým označením Y5, participoval aj švédsky Saab. Delta sa dokonca v Škandinávii predávala určitý čas ako Saab-Lanci 600. Ale nepredbiehajme. Dizajn dostal na starosti slávny Giorgetto Giugiaro a jeho tím Italdesign. Naopak, Ritmo vznikalo pod taktovkou Bertoneho, kde Giugiaro začínal. Vznikol veľmi moderný hatchback hranatých tvarov. S dĺžkou 3 885 mm a rázvorom 2 475 mm by dnes Delta ledva stačila na nižšiu triedu, no vtedy to bol jasný kompakt nižšej strednej triedy, akým je súčasné Audi A3 alebo VW Golf.
Foto: Lancia
Motory si požičala Delta z Ritma, no technici do značnej miery prepracovali karburátor, sanie aj výfukový trkat či zapaľovanie. O modernosti konštrukcie svedčilo nezávislé zavesenie všetkých kolies, vpredu na tlmičových vzperách McPherson a vzadu na úplne novej kinematickej náprave. Interiér ponúkal dostatok priestoru a najmä prvky, ktoré v tom čase neboli rozhodne bežné. Napríklad odhmlievanie čelného okna, výškovú reguláciu volantu alebo sklápateľné zadné sedadlá, ktoré umožňovali využiť na maximum potenciál kufra. Lancia sa tiež chválila lakovanými plastovými nárazníkmi.
Foto: Lancia
Deltu predstavili verejnosti v roku 1979 na jesennom autosalóne vo Frankfurte nad Mohanom a jej predaj odštartoval ešte v ten istý rok. Úspech na seba nedal dlho čakať. Vynikajúce jazdné vlastnosti, moderný dizajn a na tie časy luxusné prvky výbavy katapultovali Deltu k zisku titulu európskeho auta roka COTY 1980. Zlato získala s veľkým náskokom pred Opelom Kadett a Peugeotom 205. Nie div, že predaje išli dobre hneď od začiatku. Do konca roka mala Lancia na konte 43 000 predaných áut a nasledujúci rok pridala ďalších 100 000. O čomsi takom sa jej dnes môže už iba snívať.
Delta HF zmenila smer
Delta bola v ponuke najprv s 8-ventilovými štvorvalcami s objemom 1,3 (55 kW) alebo 1,5 (62 kW) litra. Výkonnejší agregát spolupracovak s 5-stupňovou prevodovkou, slabší si musel vystačiť so štyrmi prevodmi. Trojrýchlostný automat prišiel na rad v roku 1982 s prívlastkom Delta Automatica a s luxusnou verziou 1500 LX so špeciálnymi 14-palcovými diskami a čalúnením, ktoré navrhol módny dom Zegna. Ešte v ten istý rok prišiel na rad facelift. Delta dostala nové polymérové nárazníky, prepracované sedadlá a za príplatok dokonca palubný počítač.
Foto: Lancia
Ponuka sa rozšírila o najvýkonnejšiu Deltu GT 1600 s motorom 1,6 s dvojicou vačiek v hlave valcov (DOHC), zapaľovaním Marelli Digiplex a výkonom 74 kW. V kabíne sa opäť objavilo čalúnenie Zegna. Brzdová sústava sa mohla opierať o štyri kotúčové brzdy. Za príplatok si mohli zákazníci zvoliť klimatizáciu, ktorá dovtedy na zozname príplatkov nefigurovala. Najväčší zlom sa však ešte len chystal. V roku 1983 pribudla vizuálne pomerne nápadná verzia Delta HF.
Foto: Lancia
A práve tá celkom zmenila kariéru Delty. Logo HF (High Fidelity) používala Lancia pre Stratos, ktorý kraľoval súťažiam rely na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Jednoducho, z Delty sa začal stávať celkom nečakane hothach, hoci s takouto ambíciou automobilka počas vývoja vôbec nerátala. Motor 1,6 z Delty GT dostal turbodúchadlo Garrett T3, dvojkomorový karburátor Weber, ventily plnené sodíkom, zapaľovanie Marelli Microplex a chladič stlačeného vzduchu aj chladič oleja. Výsledkom bol výkon 92 kW a maximálna rýchlosť 195 km/h. Na rodinný hatchback to bolo až-až.
Turbo aj 4WD
Delta HF Turbo sa pritom odlišovala navonok od bežného GT len čiernou mriežkou chladiča a väčším predným aj zadným spojlerom či špeciálnymi diskami kolies. Interiér mal kožou potiahnutý volant a hlavicu radiacej páky. Pod karosériou bolo zmien ale podstatne viac, hoci 5-stupňový manuál aj predný náhon ostali zachované. Vyššiemu výkonu zodpovedal upravený podvozok. Delta HF sa predstavila vo Frankfurte. V roku 1984, presne 9. marca, zišla z výrobných liniek závodu Chivasso Delta s poradovým číslom 200 000. Nebolo to zlé, predaje však i tak postupne klesali.
Foto: Lancia
Preto nasledovala v roku 1985 Delta HF Turbo i.e. s turbodúchadlom Garrett T2 a elektronickým vstrekovaním paliva. Výkon stúpol na 103 kW. Jej úspech inšpiroval Lanciu k návratu do rely. Vznikol legendárny špeciál Delta S4 pre skupinu B , ktorý však nemal s produkčnou verziou nič spoločné. Kevlarová karoséria, hmotnosť len 900 kg, pohon oboch náprav a výkon neskutočných 410 kW urobili z Delty neporaziteľnú šelmu. Na stovku šprintovala za 2,5 sekundy! Hneď v prvom kole pretekov na Rallye RAC skončil Henri Toivonen na prvom mieste. Aj ďalšia rely v Mote Carle v sezóne 1986 patrila jednoznačne Lancii.
Foto: Lancia
Ale potom prišla rely Korzika, kde Toivonen a jeho spolujazdec Cresten vyleteli z trate a skončili v plameňoch. Smrť dvoch jazdcov otriasla nielen Lanciou, ale aj medzinárodnou automobilovou federáciou FIA, ktorá skupinu B nakoniec zrušila. Lancia preto „prešaltovala“ do skupiny A, kde súťažili vozidlá odvodené zo sériových modelov, ktorých produkcia predstavovala aspoň 5 000 kusov. To bola príležitosť pre novú civilnú verziu Delty HF 4WD. Lancia v nej spojila pohon 4×4 z Delty 4S s dvojlitrovým 4-valcom z novej Lancie Thema Turbo i.e. A bolo „vymaľované“!
Úspešná v rely aj v civile
Delta HF 4WD mala výkon 122 kW. Krútiaci moment putoval ku všetkým štyrom kolesám cez tri diferenciály v pomere 56 : 44 v prospech prednej nápravy. O toto delenie sa staral medzinápravový diferenciál Ferguson na princípe viskóznej spojky. Kým predný diferenciál bol obyčajný otvorený, vzadu pracoval samosvor Torsen s maximálnym blokovaním 70 %. To zabezpečilo Delte spolu so zväčšeným rozchodom kolies a radikálne prepracovaným šasi špičkové jazdné vlastnosti. Deltu HF 4WD ste nemohli prehliadnuť. Pozornosť totiž pútala rozšírenými blatníkmi a štvoricou predných reflektrorov. Do rely vstúpila v sezóne 1987 a hneď v nej aj zvíťazila. Predaje modelu Delta leteli okamžite nahor.
Foto: Lancia
Kým však Deltu HF 4WD šili v Lancii takpovediac horúcou ihlou, vzhľadom na zmeny na scéne rely, nasledujúca novinka Delta Integrale bola omnoho sofistikovanejším autom. Došlo k celému radu zlepšení. Integrale ťažilo z novej hlavy valcov, väčšieho olejového chladiča, väčších kotúčových bŕzd aj nového medzinápravového diferenciálu Torsen. Výkon stále 8-ventilového motora stúpol na 133 kW. Tu sa však Lancia nezastavila. V roku 1989 nasledovala Delta HF Integrale so 16-ventilovým agregátom a výkonom 147 kW, ktorý ju dokázal vystreliť na rýchlosť 222 km/h. Podstatné bolo aj zlepšenie jazdných vlastností. Dozadu odvtedy putovalo 53 % hnacieho momentu.
Foto: Lancia
V roku 1986 čakali zmeny aj civilné Delty. V nových nárazníkoch sa objavili obdĺžnikové hmlovky, nová bola ja mriežka chladiča a kryty svetiel s aerodynamickejším tvarom. Paradoxne, strešný spojler zavedený v roku 1982 už Delta nedostala. Ponuku verzií teraz tvorilo sedem modelov. Delta 1,3, 1,3 LX, 15 Automatica, GT, HF Turbo, HF 4WD a Turbo ds. Základný motor 1 300 dostal nové sanie, výfuk, karburátor či bezkontaktné zapaľovanie. Verzia GT podstúpila zásadnejšie zmeny. Jej motor sa otočil o 180 stupňov výfukovými zvodmi vpred, čo zlepšovalo chladenie. Navyše bol naklonený o 18 stupňov, čím sa znížilo ťažisko.
Žezlo prevzali Japonci
Zvláštnu pozíciu mala Delta Turbo ds, prvá Delta s naftovým motorom. Jej komôrkový preplňovaný štvorvalec s chladičom stlačeného vzduchu z Lancie Prisma dával 59 kW. Mimochodom, Prisma bola trojpriestorová verzia Delty so 4-dverovou karosériou, ktorá sa na trhu objavila v roku 1983. Zákazníci sa mohli tiež tešiť z bohatšieho vybavenia ako lakovaných spätných zrkadiel, otáčkomeru a nových poťahových materiálov vrátane alcantary. Kožené sedadlá Recaro ostali výsadou verzie Integrale. Medzitým ostré Delty zbierali vavríny v rely.
Foto: Lancia
Lenže sezóna WRC 1990 sa už niesla v znamení nástupu japonských vozidiel, najmä Toyoty. Titul výrobcov síce získala opäť Lancia ale zo šampionátu jazdcov si zlato odniesol Carlos Sainz na Celice. Odpoveď Lancie predstavovala v sezóne 1991 Delta Integrale Evoluzione so širšími pneumatikami, nastaviteľným strešným spojlerom a výkonnejšou brzdovou sústavou. Väčšiu hmotnosť kompenzoval motor vyladený na 155 kW. Výsledkom bolo víťazstvo a ďalšie v sezóne 1992. Nasledovala Delta Evoluzione II vybavená trojcestným katalyzátorom a lambda sondou. Lenže na trate sa už nedostala. Lancia definitívne skončila účasť v šampionáte WRC.
Foto: Lancia
Civilné Delty absolvovali posledný facelift v roku 1991, teda takmer 12 rokov od uvedenia na trh. Zmeny boli však len kozmetické. LX napríklad dostalo chrómovú masku, kapotu s odvetrávacím otvorom z Integrale a nové disky kolies. Modernizovaná bola paleta farieb karosérie či čalúnenia. Do technických zmien sa už však Lancii nechcelo. Predaje klesali a tesne pred štartom bola druhá generácia Delty. V roku 1992 opustili výrobné linky posledné Delty s predným náhonom. Štvorkolky vydržali o dva roky dlhšie. To už však bola na scéne úplne nová Delta II, ktorá sa predstavila v roku 1993.
S Deltou skončila aj celá Lancia
Využívala čiastočne techniku vtedy nového Fiatu Tipo. Podstatne zaoblenejší dizajn pochádzal zo štúdia I.D.E.A. Delta dostala do vienka motory s objemom 1,6, 1,8 a 2,0 litra. Korunu nasadila modelovému radu Delta Integrale 16v s výkonom 155 kW. Na zákazníkov ale príliš nezabrala. Chýbala jej charizma predchodkyne a po odchode Lancie zo seriálu WRC aj športový imidž. Takže odbyt viazol. Lancia sa ešte pokúšala rozvíriť stojaté vody trojdverovou Deltou HF HPE so sedadlami Recaro a s motorom s výkonom 137 kW, no predaju to nijako nepomohlo. Vo výrobe vydržala len do roku 1999, a to bez nástupkyne.
Foto: Lancia
Posledným „kŕčom“ Delty sa stala jej reinkarnácia v roku 2008. Novinka predstavená najprv vo forme konceptu síce niesla meno slávneho modelu, ktorý získal v rokoch 1987 až 1992 až šesť titulov majstra sveta v automobilových súťažiach, ale meno bolo asi to jediné, čo ich spájalo. Lancia sa začiatkom tisícročia začala profilovať ako luxusná značka. Aj preto bola Delta III podstatne väčšia a luxusnejšia. Pôvodná DNA sa však celkom vytratila. Tento model nájdete v ponuke Lancie aj dnes, no patrí k totálnym prepadákom. Neoslovuje pôvodných ani nových zákazníkov. Bohužiaľ, podobne je to aj s ostatnými modelmi Lancie, ktorej hrozí definitívny zánik. Škoda. Mohí tvrdia, že jej cesta do hrobu začala práve vtedy, keď Delta zanevrela na motoristický šport.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda