Wartburg 353 nemal byť nikdy dvojtaktom

Štvorvalcový štvortaktný "boxer" s objemom 1,1 litra – to bol motor vyvíjaný pre nový Wartburg. Jeho vývoj nemecká vláda nakoniec zastavila.

08.04.2011 17:19
Wartburg W353 Foto:
Medzi veteránmi sa nestratil ani Wartburg W353 s pravostranným riadením.
debata

Je až zarážajúce, aké rozmanité udalosti dokážu zásadným spôsobom ovplyvniť vývoj a konečnú podobu jednotlivých modelov. Či už v negatívnom alebo pozitívnom slova zmysle. Stačí sa hlbšie „ponoriť“ do automobilovej histórie a zo skutočnej pravdy je technicky mysliacemu človeku často zle. Jedným z veľmi dobrých príkladov je východonemecký Wartburg.

Mal dostať podobný motor ako má dnes Subaru. Foto: Wartburg
Wartburg 353 Mal dostať podobný motor ako má dnes Subaru.

Mnohí dodnes považujú konštruktérov krajín bývalého Východného bloku za ľudí neschopných vyvinúť poriadne auto. Spomínate si napríklad na Wartburgy? Určite áno, v inom článku na auto.pravda.sk sme o nich písali v súvislosti s dvadsiatym výročím ukončenia ich výroby. Kto by zabudol na ich dvojtaktné motory, ktoré sú dodnes vďačným terčom rôznych krčmových vtipov? Nebyť však politických tlakov a nezmyselných rozhodnutí, Wartburg 353 mohol mať od začiatku štvortaktný štvorvalec. A nie hocijaký, mal ho poháňať ležatý motor s protiľahlými valcami, tzv. boxer.

Príkazy zhora

Tak ako všetko v tom čase, aj vývoj techniky prísne regulovali vlády jednotlivých krajín podriadených Sovietskemu zväzu. A tak, hoci pracovníci technického vývoja v Eisenachu vedeli, že dvojtaktné motory majú svoje dni zrátané a už koncom päťdesiatych rokov začali uvažovať nad vývojom štvortaktu, vedenie Zjednotenej socialistickej strany Nemecka (SED) im dalo v roku 1961 „odporúčanie“ venovať sa ďalej zdokonaľovaniu dvojtaktných motorov. Dovtedy však už mali v Eisenachu vyvinutý funkčný, vzduchom chladený štvorvalcový boxer s objemom 1,1 litra a výkonom 33 kW (45 k). Blok motora bol dokonca navrhnutý tak, že sa počítalo s neskorším zväčšovaním jeho zdvihového objemu a výkonových parametrov. Aby si svoje „odporúčanie“ vláda poistila, vydala oficiálny príkaz na zastavenie vývoja štvortaktných motorov.

S motorom z Dacie

Po čase však aj straníci pochopili, že bez modernejších motorov bude vývoz Wartburgov komplikovaný, čo by následne pripravilo štátnu pokladnicu o veľmi cenné zahraničné príjmy. Záchranu hľadali Nemci v rumunskej Dacii, ktorej štvortaktný motor dokázali bez vážnejších úprav vtesnať pod kapotu Wartburga 353 a jeho výkonové parametre zodpovedali dimenzovaniu ostatných konštrukčných skupín nemeckého auta. Problém nastal v momente, keď sa začalo jednať o počte dodávaných motorov. Dacia nestíhala pokrývať vlastnú potrebu a nebolo v jej silách dodávať motory aj pre východonemeckú automobilku.

Ďalším v poradí sa preto stal priamo Renault, ktorý predal Rumunom licenciu (R12) na spomínanú Daciu 1300. Ten požadované motory mal , problémom však boli peniaze. Kto zaplatí nákup drahých motorov do Wartburgov pre západonemecké trhy? Odpoveď bola rovnako jednoduchá ako otázka – predsa predajcovia Wartburgov v krajinách Západnej Európy. Veď vývoj spomínaného auta by mal byť predovšetkým v ich záujme. Aby to však bolo reálne, celú transakciu mal spolufinancovať aj štát, teda NDR. Všetci považovali Wartburg 1300 za hotovú vec, niektoré na sebe nezávislé zdroje dokonca uvádzajú, že zahraniční predajcovia už začali tlačiť aj predajné prospekty s novými technickými parametrami. Auto sa malo odprezentovať na autosalóne v Lipsku, nakoniec však kompetentní predstavitelia automobilky aj štátu všetko z nepochopiteľných dôvodov zastavili. Projekt bol definitívne pochovaný.

Partnerstvo so Škodovkou

Málo známym je aj spoločný československo-nemecký projekt, výsledkom ktorého mal byť spoločný model Eisenachu a Zwickau (Wartburg a Trabant) a Mladej Boleslavi (Škoda). Každá zo zúčastnených strán si mala vyvinúť vlastnú „národnú“ karosériu, zatiaľ čo štvortaktný motor mali vyvinúť spoločnými silami. Nie je bez zaujímavosti, že prevodovku mal dodávať československý závod ČZ Strakonice. Spolupráca však nebola ideálna, kazili ju rôzne politické nariadenia a zavedenie výroby nového modelu by si vyžiadali obrovské investície. V AZNP Mladá Boleslav na ne boli ako tak pripravení, v NDR nie. Smutné je, že celý projekt bol v čase zastavenia v roku 1979 už vo finálnej fáze.

Vo vlastnej réžii

Po všetkých tých peripetiách a premárnených príležitostiach bolo všetkým v Eisenachu jasné, že sa už na cudziu pomoc nemôžu spoliehať. Začali preto s prestavbou svojho dvojtaktného trojvalca na štvortakt. Začal pritom vznikať vcelku zaujímavý motor so suchou kľukovou skriňou, čo je mazanie, ktoré využívajú skôr výkonné motory v športových autách vystavujúcich svoje agregáty veľkým odstredivým silám. Trojvalec z roku 1982 s objemom 1,2 l dával max. výkon slušných 44 kW (60 k). Jeho dokončenie pre potreby sériovej výroby však nemalo konca a preto opäť zasiahli vládni straníci a v roku 1984 rozhodli o nákupe licencie na výrobu štvrtaktných motorov VW.

Konečne v sériovej výrobe

Prvý štvrtaktný motor sa teda vo Wartburgu objavil až v roku 1988 v modeli Wartburg 1.3 vystavovanom na lipskom autosalóne. Ako je však už známe, prišiel neskoro. Samotné auto bolo konštrukčne za zenitom a ani ten najdokonalejší agregát by ho už nezachránil.

Z modelu Wartburg 1.3 sa nakoniec vyrobilo necelých 153 000 kusov, pričom posledný z nich opustil továreň 10. apríla 1991. Výrobca mal dokonca problém posledné kusy predať. Nikto ich nechcel a tak sa podarilo sklady vyprázdniť až po tom, keď ich predajcovia dopredávali za smiešne výpredajové ceny. Nebyť však niekoľkých hlúpych rozhodnutí z minulosti, všetko nakoniec mohlo skončiť úplne inak.

Zdroje: archív autora, Let okřídleného šípu II. diel (Petr Kožíšek, Jan Králik), Auta Východního bloku (Jan Tuček), Údržba a opravy vozu Wartburg (Ing. Jindřich Dršata – 1975), Wartburg – pomôž si sám (Dipl. Ing. Horst Ihling – 1970)

debata chyba
Články podľa značiek