Ekranoplán: Ruská 'lietajúca loď' vydesila aj Američanov

Volali ho Kaspický netvor. Tento obor s tvarom lietadla sa vznášal nad vodnou hladinou rýchlosťou 500 km/h! Nemali naň torpéda, podmorské míny, radary ani sonary. Američania boli v rozpakoch. Nič podobné nikdy nevideli. Písal sa rok 1967.

Ekranoplán KM bol prvým plne funkčným prototypom. Na
nízky let využíval takzvaný ground effect, teda tlak medzi vodnou hladinou a
malými krídlami.
Ekranoplán KM bol prvým plne funkčným prototypom. Na nízky let využíval takzvaný ground effect, teda tlak medzi vodnou hladinou a malými krídlami.
Autor: MRVN

Tento stroj vyvoláva obdiv ešte aj dnes. Pritom vznikol koncom šesťdesiatych rokov. Nebola to loď, nebolo to lietadlo, nebol to hydroplán a už vôbec nie vznášadlo. Z každého z nich si ale niečo požičal. Asi najbližšie mal ruský ekranoplán, ako sa tento dopravný prostriedok volá, k hydroplánu. Lenže hydroplán je lietadlo, ktoré používa vodnú hladinu len ako štartovaciu a pristávaciu dráhu, a najmä, vie lietať. Ekranoplán nie. Má síce krídla, ale príliš malé na to, aby vedeli zabezpečiť potrebný vztlak. Využíva len takzvaný prízemný efekt (ground effect), ktorý mu umožňuje vznášať sa tesne nad vodnou hladinou.

Princíp ekranoplánu bol známy už dávnejšie, no nik sa dovtedy o čosi podobné nepokúsil a ani nevedel, na čo by bolo takýto stroj vlastne vhodný. Rusi boli prví, ktorí do týchto vôd vstúpili a dobre vedeli prečo. Za všetkým stála armáda. Ekranoplán má v porovnaní s loďami hneď niekoľko výhod. Keďže lieta nad hladinou, nie sú preň problémom míny ani torpéda. Nízka dráha letu zas vylučuje zachytenie leteckými radarmi. Pritom bol pekelne rýchly, podobne ako lietadlá. Zničiť ho klasickými spôsobmi bolo teda prakticky nemožné, aspoň v šesťdesiatych rokoch, keď ešte riadené strely nedosahovali dostatočnú presnosť.

KM poháňalo osem prúdových motorov, ktoré dokázali
smerovať prúd plynov priamo, ale aj nadol. Po dosiahnutí kritickej rýchlosti
sa ekranoplán vzniesol nad hladinu a dosahoval rýchlosť až 500 km/h.
KM poháňalo osem prúdových motorov, ktoré dokázali smerovať prúd plynov priamo, ale aj nadol. Po dosiahnutí kritickej rýchlosti sa ekranoplán vzniesol nad hladinu a dosahoval rýchlosť až 500 km/h.
Autor: MRVN

Jednoducho, v ekranopláne videli Rusi ideálny stroj na rýchlu prepravu vojakov či techniky na veľké vzdialenosti všade tam, kde je vodná hladina. V rýchlosti sa mu nemohli rovnať žiadne konvenčné lode ani vznášadlá. Dokázal totiž vyvinúť maximálku až 500 km/h! S vývojom začali Rusi začiatkom šesťdesiatych rokov. Tím viedol inžinier Rastislav Jevgenievič, ktorý bol v tom čase už autorom takzvaných „rakiet“, teda lodí s klznými lyžami, ktoré dosahovali na vodnej hladine rýchlosť 100 km/h. Práce prebiehali v Nižnom Novgorode. Prvý prototyp ekranoplánu pod názvom KM bol hotový v roku 1967. Testy odštartovali na vodnej hladine obrovskej Gorkovskej priehrady v oblasti mesta Čaklovsk, ktorá má dĺžku 440 km.

Američania objavili KM počas skúšok v Kaspickom mori
pomocou prieskumného letu. Spočiatku nevedeli, o čo vlastne ide.
Američania objavili KM počas skúšok v Kaspickom mori pomocou prieskumného letu. Spočiatku nevedeli, o čo vlastne ide.
Autor: MRVN

Aj táto obria priehrada bola však pre rýchly stroj primalá a tak sa ďalšie prevádzkové skúšky odohrávali na hladine Kaspického mora- K nemu bol ekranoplán prepravený bez krídiel po Volge. Práve tu zachytili ekranoplán KM, napriek prísnemu utajeniu celého vojenského projektu, Američania. Spôsobil doslova poplach, pretože nikomu nebolo jasné, o čo vlastne ide. Burácajúci stroj poháňaný ôsmimi prúdovými motormi, štrymi na každom z horných krídel, dostal rýchlo prezývku Kaspický netvor. Obrovský výkon potreboval ekranoplán na to, aby sa dokázal vniesť na vzduchový vankúš. Pomáhalo mu v tom aj riadené smerovanie výfukových plynov smerom nadol. Potom už stačila na udržanie rýchlosti len tretina výkonu.

Neskôr vznikli menšie ekranoplány Orlík poháňané dvoma
prúdovými motormi. I tak dokázali prepraviť 150-člennú posádku.
Neskôr vznikli menšie ekranoplány Orlík poháňané dvoma prúdovými motormi. I tak dokázali prepraviť 150-člennú posádku.
Autor: MRVN

Rusi mali hotových viacero verzií, dokonca aj s kolesovým podvozkom. Tie boli určené na kĺzanie po pevných povrchoch, napríklad po ľade alebo tráve. Samozrejme, podmienkou bol hladký povrch, takže vodná hladina bola pre ekranoplán pohybujúci sa rýchlosťou dopravných lietadiel najideálnejšia. V iných podmienkach hrozilo omnoho väčšie riziko. I tak si ovládanie tohto monštra vyžadovalo si vyžadovalo mimoriadne skúsených pilotov. Podmienkou bolo pozorne sledovať vodnú hladinu, vlny a najmä lode. Tie veľké zaregistrovali piloti včas, ale tie menšie boli pri rýchlosti 500 km/h prakticky neviditeľné. To bola aj jedna z najväčších slabín, ktorú nebolo možné vyriešiť.

Posledný ekranoplán Lun vznikol v roku 1987. Bol schopný
niesť šesť rakiet ďalekého dosahu vrátane jadrových hlavíc.
Posledný ekranoplán Lun vznikol v roku 1987. Bol schopný niesť šesť rakiet ďalekého dosahu vrátane jadrových hlavíc.
Autor: MRVN

Ekranoplán KM bol prvým z celého radu prototypov. Nasledovali menšie „Orlíky“, poháňané dvoma prúdovými motormi NK-8–4K s ťahom 103 kN a zadnou tlačnou vrtuľou. Vzniklo celkom päť exemplárov. Aj takýto menší stroj dokázal odviezť 150 vojakov. Zaujímavé je, že niektoré z týchto ekranoplánov s označením S-21 až S-26 slúžili ruskej armáde do roku 1993. Posledné z nich boli dokončené v roku 1980. To však nebol koniec. V roku 1987 vznikol najväčší a najsilnejší ekranoplán Lun MD-160 poháňaný ôsmimi prúdovými motormi NK-87 s ťahom 127,4 kN. Išlo aj o útočnú zbraň, keďže okrem toho bol Lun na trupe vybavený šiestimi raketami P-270 Moskit. Niesť však mohol aj termonukleárne hlavice.

V službách čiernomorskej flotily vydržal do konca deväťdesiatych rokov. Vznikol len jeden jediný exemplár. Po ňom sa história ekranoplánov uzavrela. Koncom osemdesiatych rokov presmerovali totiž Rusi zdroje na ich vývoj smerom k jadrovým ponorkám a po páde železnej opony už žiadne stroje nevznikli. V súčasnosti sa niektoré malé spoločnosti snažia o vývoj civilných strojov na tomto princípe, pochopiteľne, v omnoho menšom formáte. Pre úplnosť dodajme, že autor ekranoplánov Rastislav Jevgenievič tragicky zahynul v roku 1980. Dnes stojí Lun nehybne na základni Kaspijsk. Pôvodný KM bol pri nehode zničený. Jeden z menších verzií Orlíkov zakotvil v Múzeu ruského vojenského námorníctva.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Zraz Citroënov 2CV

Tip na víkend: zraz kačacích Citroënov v Bardejove

26.08.2016 16:00

Obyvatelia a návštevníci Bardejova si cez víkend môžu pozrieť historické vozidlá Citroën 2CV, ktoré sú známe aj pod prezývkou kačica.

ACEA - predaj áut

CAR: Aký zisk majú automobilky z jedného predaného auta?

25.08.2016 06:00

Centrum pre automobilový výskum (CAR) patriace pod Univerzitu v Duisburg-Essene zverejnilo štatistiku priemerných ziskov jednotlivých značiek a koncernov z jedného predaného vozidla.

Ford Fusion Hybrid autonomni rizeni 03 800 600

Ford: Plne autonómnych áut sa dočkáme už v roku 2021

23.08.2016 06:00

Riaditeľ značky Mark Fields na tlačovej konferencii v Spojených štátoch amerických vyhlásil, že o päť rokov Ford uvedie na trh plne autonómne vozidlo bez volantu a pedálov.

Schwechat

Technické problémy na letisku vo Viedni postihli desiatky letov

28.08.2016 22:37

Viedenské letisko sa potýka s technickými problémami, pre ktoré museli byť v nedeľu večer zrušené alebo meškali desiatky letov.

Hagia Sofia, Turecko, Istanbul

Rusko zrušilo zákaz charterových letov do Turecka

28.08.2016 22:26

Rusko v nedeľu zrušilo zákaz charterových letov do Turecka, ktorý vydalo po zostrelení ruského vojenského lietadla.

Merkelová, nemecko,

Gabriel: Rokovania EÚ a USA o voľnom obchode v podstate skrachovali

28.08.2016 22:11

Rokovania o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi v podstate skrachovali, uviedol Sigmar Gabriel.

Letecká záchranná zdravotná služba

Kamenná lavína v Tatrách pochovala horolezca

28.08.2016 17:32

Poľský horolezec prišiel o život po tom, čo ho zasypala kamenná lavína.