Renault Clio V6 bol autom pre silné povahy

Clio V6 – slovné spojenie, ktoré sa už pravdepodobne v cenníkoch sériových Renaultov nikdy neobjaví. V roku 2001 však bola jeho prítomnosť realitou.

To auto bola šialenosť na kolesách. Pripomínalo chovanca, ktorý sa prešmykol cez mreže ústavu a strašil ľudí na uliciach. Už jeho vzhľad naháňal hrôzu a hoci bola možnosť jazdy za jeho volantom veľmi lákavá, len výnimoční vodiči z neho nakoniec dokázali vystúpiť v rovnakom duševnom a fyzickom zdraví, v akom doň pred jazdou nastupovali.

Foto: Renault

Renault Clio V6 Renault Sport Clio V6 bolo tak bláznivé, až sa páčilo aj najvyššiemu vedeniu.

Clio V6 vzniklo z popudu chlapíkov z oddelenia Renault Sport. Tí sa motali v dielňach plných motorov pre F1, vedľa uší im celé dni revali vytočené agregáty na skúšobných stoliciach a v krvnom obehu im prúdilo toľko benzínu, že pre výrobu bežných verzií boli takmer nepoužiteľní. V hlavách týchto bláznov sa jedného dňa zrodila myšlienka postaviť silné Clio. Bežné vývojové oddelenie si pod pojmom silné Clio predstavilo klasický hatchback s upraveným motorom a športovým podvozkom, v hlavách konštruktérov Renault Sportu však prežívala myšlienka auta, ktoré bude Clio len pripomínať. Čo bolo ešte šialenejšie, oni svoje najtemnejšie predstavy začali skutočne realizovať.

Vzali atmosférický šesťvalec z Laguny, priečne ho uložili tam, kde bežne sedávajú malé deti, upravili podvozok s poháňanými zadnými kolesami a natiahli naň karosériu, ktorá síce vzdialene pripomínala sériové Clio, no v skutočnosti s ním nemala spoločné takmer nič. Spolu s konštruktérmi od TWR Engineering ho nakoniec vyladili až do takej miery, že ho bolo možné vypustiť aj do bežnej premávky.

Foto: Renault

Renault Clio V6 Renault Sport Namiesto detí putoval na zadné sedadlá veľký šesťvalec.

Keď ho vo finálnej podobe videlo vedenie Renaultu, údajne sa pár ľuďom z finančného oddelenia urobilo nevoľno. Výnimočné auto postavené extrémne drahými výrobnými metódami vo švédskom meste Eddevall (výrobný závod TWR) sa nakoniec naozaj prebojovalo až do štádia sériovej výroby.

Vodičom ničilo sebavedomie

Pohľad naň naháňal strach, stále to však nebolo nič proti tomu, čo čakalo vodičov za jeho volantom. Clio V6 nemalo zľutovanie. Motor za zadkom strašidelne vyhrieval celú kabínu a dopĺňal atmosféru strachu a napätia. Obrovský zadný rozchod robil z auta takmer štvorstopovú záležitosť a široké zadné pneumatiky mali dosť priľnavosti na to, aby pri výjazdoch komplikovali život predným odľahčeným kolesám a nedovolili motoru mrhať energiu zbytočným preklzom.

Clio V6 bolo výnimočné a rovnako výnimočný musel byť aj prístup k jeho riadeniu. Tu neplatila žiadna poučka a rýchlom nájazde do zákruty, následnom ubratí plynu, aby sa „chytili“ predné kolesá a následnom výjazde pod plným plynom sprevádzanom ukážkovým powerslidom. Tu bolo všetko úplne inak. Aj to najmenšie ubratie plynu v nesprávny moment totiž len zvýraznilo neprirodzené rozloženie hmotnosti a keď sa raz zadné pneumatiky nedajbože odtrhli, udalosti nabrali nečakane rýchly spád.

Foto: Renault

Renault Clio V6 Renault Sport Šesťvalcové Clio malo rado skôr rýchlu plynulú jazdu.

Široké Clio milovalo pomalý nájazd, počas ktorého ste otočili volantom, mierne pridávali a čakali, až začnú predné kolesá strácať priľnavosť. V tom momente ste proti akejkoľvek logike museli potlačiť pud sebazáchovy na minimum a zaraziť plyn do podlahy. Zadné kolesá sa zapreli a pod miernym preklzom utiahli zákrutu, ktorú nakoniec Clio opustilo v ukážkovo neutrálnom šmyku. Nesmeli ste sa pritom zľaknúť bočných náklonov, ktoré prvá generácia Clia V6 predvádzala na požiadanie. Vyžadovalo to však cvik. Veľmi veľa cviku a miesta. Inak Renault zadupal vaše sebavedomie hlboko do asfaltu.

Vodič sa cítil najlepšie až v momente, keď ho štval ako divú zver. Clio potrebovalo jedinú vec – širokú a hladkú cestu, ktorá sa postupne mení na tiahle zákruty klesajúce do hlbokých údolí. Tu sa cítilo Clio V6 ako doma.

Toto auto bolo zároveň ideálnym príkladom toho, že ani najlepším konštruktérom sa nikdy nepodarí obísť fyziku. Jeho vysoko položený motor a krátka vzdialenosť medzi nápravami mu vštepili zákernosť priamo do génov. Podmaniť si ho bol mnohokrát nadľudský výkon. Nevyspytateľnosť prvej generácie šesťvalcového Clia je dodnes legendárna.

Vo vysokých otáčkach bola celá kabína auta nasýtená revom rozbesneného šesťvalca. Jeho nastavenie nebolo až tak agresívne, ako napovedala široká karoséria, ale pružnosť agregátu a dobre odstupňovaná šesťstupňová prevodovka sa starali o návykovú dynamiku.

Foto: Renault

Renault Clio V6 Renault Sport Interiér pre dvoch bol pre rodinu značne nepraktický. 

Hoci vychádzalo z bežného Clia, ani lineárny motor a schopná prevodovka nestačili na to, aby sa z tejto šesťvalcovej beštie stalo poslušné mestské auto. Bolo široké, parkovanie robil veľký polomer otáčania pomerne zložitým a v jeho troch malých batožinových priestoroch (dva „vyhrievané“ okolo motora a jeden pod prednou kapotou) ste dokázali prepraviť akurát nákup čerstvého pečiva.

Ťažká váha

Implantácia veľkého atmosférického motora a jeho umiestnenie do stredu auta si pochopiteľne vyžiadali úplne inú štruktúru karosérie plnú dodatočných výstuh. Výsledkom bol nárast hmotnosti o celých 300 kg, čo v konečnom dôsledku spôsobilo, že dynamické schopnosti Clia V6 s výkonom 166 kW sa od bežného dvojlitrového Clia Sport (130 kW) líšili len minimálne. Navyše za omnoho vyššiu cenu.

Foto: Renault

Renault Clio V6 Renault Sport Druhá generácia svoj odstup od bežných verzií zväčšila.

V praxi však bol rozdiel medzi jazdným prejavom týchto áut tak zásadný, že porovnávať ich nebolo vôbec možné. Výhodou Clia V6 bolo aj to, že jeho zadné kolesá mali vždy dosť trakcie, takže akcelerácia z 0 na 100 km/h bola vždy len otázkou práce so spojkou a prevodovou pákou, zatiaľ čo Clio Sport neustále bojovalo s prešmykujúcimi prednými kolesami. Výraznejší rozdiel v dynamike priniesla až druhá generácia Clia V6 z roku 2003.

Viac sily, menej nevyspytateľnosti

V lete 2003 sa na verejnosti ukázalo prepracované Clio V6 Renault Sport, ktoré stvárnením prednej a zadnej časti nadväzovalo na faceliftované Clio. Upravené auto dostalo nové 18-palcové disky kolies obuté do pneumatík Michelin Pilot Sport (s iným zložením zmesi na vonkajšej a vnútornej strane) a na výber boli tri nové laky – titánová šedá, červená Mars a charakteristická tmavomodrá metalíza. Veľké nasávacie otvory pred zadnými kolesami boli v každej farebnej verzii auta lakované výlučne titánovou šedou. Okrem karosérie sa však podstatne zmenila aj jeho technika.

Foto: Renault

Renault Clio V6 Renault Sport Od roku 2003 bolo Clio V6 ovládateľnejšie.

Motor osadili novou hlavou, ostrejšími vačkovými hriadeľmi, ktoré zmenili časovanie aj zdvih ventilov (pribudlo aj variabilné časovanie nasávacích ventilov) a objavili sa nové vstrekovače benzínu, ktoré mali až o 50 % väčší prietok paliva a pracovali pri vyšších tlakoch. Prepracované bolo aj nasávanie so vzduchovým filtrom uloženým v boxe s objemom až 11,5 l (pôvodne 6,1 l) a k škrtiacej klapke viedlo kratšie nasávacie potrubie s priemerom rozšíreným na 74 mm (o 40 % zväčšený prierez pre prúdenie vzduchu).

Foto: Renault

Renault Clio V6 Renault Sport V druhej generácii sa zlepšila aj kvalita radenia.

V dielňach si posvietili aj na trojhriadeľovú šesťstupňovú prevodovku. Dostala silnejšiu synchronizáciu, iné odstupňovanie (prvé tri stupne predĺžili), o 10 % odľahčili stály prevod a vykonali ďalšie bližšie nešpecifikované úpravy, ktoré znížili vnútorné trenie a o 20 % zmenšili dráhy radenia.

Foto: Renault

Renault Clio V6 Renault Sport Jeho problémom bola vyššia hmotnosť.

Všetky úpravy nakoniec zdvihli max. výkon až na 187 kW, pričom ho však motor dosahoval v podstatne vyšších otáčkach. Naplno akcelerujúce Clio V6 tak vydávalo ešte výraznejší zvuk, ktorému boli prispôsobené aj nové športové katalyzátory. Je to neuveriteľné, ale aj pod plným výkonom pri 7150 otáčkach spĺňalo vtedajšie hlukové normy.

Zmenili sa aj parametre podvozku, konkrétne rozchody aj rázvor. Zadná náprava dostala nový pomocný rám, inak navrhnuté úchytné body, pevnejšie silentbloky a tvrdšie pruženie, ktoré mali eliminovať nepríjemné nakláňanie prvej série. Z praktických dôvodov (prekonávanie bežných nerovností pri parkovaní v uliciach veľkých miest) sa údajne o necelé 2 cm zvýšila aj svetlá výška.

Foto: Renault

Renault Clio V6 Renault Sport Rozšírené blatníky sa dnes zháňajú dosť komplikovane.

Podstatným spôsobom sa zlepšilo aj správanie auta. Stratila sa zákernosť a jeho jazdné vlastnosti sa stali predvídateľnejšími. Už od jazdca nevyžadovalo toľko energie a schopností, aj keď sa stále musel za jeho volantom naplno sústrediť. Auto však našťastie nestratilo nič zo svojej príťažlivosti ani výnimočnosti. Stále to bol stroj, ktorý dokázal nahnať strach, získal však širší repertoár schopností.

Bezkonkurenčne najvzácnejšie Clio

O bežný Renault Clio po čase nikto nikdy ani nezakopne. Na to je príliš obyčajné a váľa sa po stranách každej ulice. Nič na tom nezmení ani fakt, že v každej generácii disponovalo jedným z najlepších podvozkov v triede. O veľa lepšie na tom žiaľ nebude ani výnimočné dvojlitrové Clio Sport. Jazdilo fenomenálne a v rukách mnohých vodičov bolo na ceste rýchlejšie ako Clio V6, no je to práve šesťvalcové Clio Renault Sport, ktoré je snom mnohých milovníkov rýchlej jazdy. Jeho výnimočnosť, skromný výskyt a zákernosť z neho robia výzvu. Výzvu podfarbenú vysokou cenou a nedostupnosťou. Kto by odolal? Zožeňte ho a o pár rokov na ňom môžete zbohatnúť. Má to len malý háčik, dokáže si vás totiž tak podmaniť, že vzdať sa ho bude nakoniec ťažšie ako si myslíte.

Foto: Renault

Renault Clio V6 Renault Sport Je zo dňa na deň vzácnejšie.

.