Foto: Škoda Auto
V tridsiatych rokoch sa z mladoboleslavskej Škody stala najväčšia automobilka v bývalom Československu. Postarali sa o to v roku 1934 tri nové modely – Popular, Rapid a Superb. Tie katapultovali Škodu z pôvodne tretieho miesta na trhovú jednotku. Praga a Tatra sa museli uspokojiť z druhým a tretím miestom. Najväčšiu zásluhu mal na tom, pochopiteľne, ľudový Popular s kódovým označením 938. Vyrobilo sa z neho približne 20 000 kusov. Z dnešného pohľadu to nie je práve omračujúce číslo, no automobilová produkcia pripomínala pred vojnou skôr manufaktúru, než sériovú výrobu.
Výrobu zdržalo bombardovanie
Vojna mnohé zmenila. Za Protektorátu Čechy a Morava bežala výroba Popularu, od roku 1941 aj jeho modernizovanej verzie 1101, ale len pre trhy ktoré stáli mimo svetového konfliktu. Už počas vojny sa však tajne rodil nový model. Podmienky ale neumožňovali prísť s úplnou novinkou. Prednosť dostala modernizácia Popularu. Už v roku 1944 sa objavil prospekt s kresbou auta s karosériou pripomínajúcou Tudor. Konečnú podobu získal však až začiatkom roka 1945. Výroba tak bola za rohom. Bohužiaľ, v posledný deň druhej svetovej vojny, došlo k bombardovaniu mladoboleslavského závodu neoznačenými lietadlami.
Foto: Škoda Auto
Za týchto okolností nik neveril, že by bola automobilka schopná rozbehnúť produkciu. Rekonštrukcia zničených hál ale trvala kratšie, ako sa predpokladalo, a tak ešte v tom istom roku začali montovať posledné kusy predvojnového Popularu. Tudor musel ešte čakať. Do deja zasiahla aj prvá vlna znárodňovania, ktorá prebehla v októbri 1945. Do rúk štátu sa dostala aj automobilka ASAP, teda Škoda, premenovaná na Automobilové závody, národný podnik (AZNP). Bolo tiež ministerstvom priemyslu rozhodnuté, že Škoda sa stane monopolným výrobcom osobných áut pre masy a že Tatra bude vyrábať luxusný model 87 na reprezentačné účely.
Foto: Škoda Auto
Škodovácka novinka, s označením Škoda 1101, tak debutovala až 7. mája 1946, po tom, čo v marci absolvovala propagačnú jazdu po Československu. Ako prvé prišli na trh dvojdverové sedany prezývané Tudor, čo vychádzalo z anglického slovného spojenia Two Door. Neskôr sa ale toto označenie vžilo pre celý modelový rad, ktorý obohatil štvordverový sedan, sanitné vozidlo, dodávka, kabriolet či dokonca roadster. Kódové označenie 1101, ktoré spájalo Tudor s modernizovaným Popularom, jasne deklarovalo, že nejde o úplnú novinku. Tudor zachovával pôvodnú koncepciu Popularu.
Na základoch Popularu
To znamenalo drevenú kostru karosérie aj centrálnu rúru s výkyvnými polnápravami odpruženými listovými perami a pákovými hydraulickými tlmičmi. Modernejšie auto to ale v každom prípade bolo. Tudor mal na dĺžku 4 050, na šírku 1 500 a na výšku 1 520 mm. Nová predná maska s ôsmimi horizontálnymi lištami a zapustené svetlomety pripomínali súdobé Fordy, aj keď v menšom formáte. Upravený motor s rozvodom OHV a objemom 1 089 ccm dával pri 4 000 otáčkach výkon 24 kilowattov. Novinkou bola 4-stupňová prevodovka integrovaná s motorom. Len prvé kusy mali ešte 3-stupňoú „skriňu".
Foto: Škoda Auto
Tudoru s hmotnosťou len 940 kg to umožnilo dosiahnuť maximálku 105 km/h. A pýtal si skromných 8,5 litra benzínu. Novinka stála 67 700 korún, čo predstavovalo v roku 1946 približne osemdesiat platov. S odbytom ale škoda problém nemala. Práve naopak. O Tudor bol okamžite veľký záujem nielen v Československu, ale aj v zahraničí. Áut bolo po vojne málo. Dobová tlač nešetrila chválou. V roku 1947 ocenil časopis Svět motorů najmä akustický komfort a Tudor označil za jedno z najmodernejších áut vo svojej triede. V porovnaní s Popularom bol vynovený aj interiér. Nastupovalo sa doň ale stále protismernými dverami. Dostal úplne novú palubnú dosku, kde samostatné prístroje nahradil modernejší združený panel. V strede sa už počítalo s autorádiom. Tiahlo ručnej brzdy putovalo pod volant. Spúšťač štartéra bol srále na podlahe vedľa plynového pedála.
Foto: Škoda Auto
Záujem o Tudor, absencia domácej konkurencie a orientácia na jediný model umožnila automobilke zvýšiť produkciu. Navyše pribudli výrobné kapacity bývalej karosárne Petera vo Vrchlabí a karosárne Jawa v Kvasinách, teda dnešných pobočných závodoch Škody. Tie sa dostali pod AZNP hneď po znárodnení. Výroba Tudoru tak stále rástla. Už v apríli 1946 vznikla dodávka, pikap, roadster a dokonca kabriolet. V roku 1948 prišiel na rad prvý facelift ľahko rozpoznateľný vďaka piatim masívnym rebrám prednej masky a vetracím klapkám pred smerovkami. A s ním aj 4-dverový sedan s druhým párom dverí a tretími bočnými okienkami. Mohol mať dokonca sťahovaciu plátennú strechu.
Sedan, kombi aj kabriolet
V interiéri sa zas radiaca páka presunula na stĺpik riadenia, čo bola vtedajšia móda. O rok neskôr pribudlo praktické kombi Station Wagon odvodené z dvojdverového variantu. Kombi malo sklopnú zadnú lavicu, takže ponúklo ložnú plochu s dĺžkou až 1 490 mm. V roku 1950 dostal Tudor dvojramenný volant a nové kruhové prístroje z novej Škody 1200. Sedany využívali ako služobné autá ministerstvá a diplomati. Nákup súkromnými osobami bol totiž obmedzený. Potrebovali ste na to poukaz miestneho národného výboru. S poukazom stál Tudor najprv spomínaných 67 700 Kčs ale v roku 1947 až 89 400 korún. A to bez pneumatík, ktoré boli úzkoprofilový tovar.
Foto: Škoda Auto
Na voľnom trhu bola však cena neporovnateľne vyššia, až 400 000 Kčs, zato s pneumatikami. Roadsetry a kabriolety mierili najmä za hranice. Tudor bol totiž skvelý exportný artikel, a teda aj cenný zdroj devíz. Do zahraničia vyviezla Škoda takmer dve tretiny produkcie modelov 1101 a 1102. V roku 1947 poznali Tudor v 36 krajinách a neskôr dokonca v sedemdesiatich šiestich. V roku 1950 putovalo k zahraničným zákazníkom viac ako 15 000 áut. K hlavným trhom patrilo Poľsko, Holandsko, Belgicko, Fínsko a západné Nemecko. Tudor ale dorazil aj do Austrálie, Brazílie, Indie, Kanady či Juhoafrickej republiky.
Foto: Škoda Auto
Celkovo vyrobila Škoda v rokoch 1946 až 1952 spolu 71 691 kusov všetkých verzií. To je viac ako trojnásobok produkcie pôvodného Popularu. Tudor následne nahradila Škoda 1200 s celokovovou karosériou. Zvláštnou kapitolou Tudoru sú odvodené pretekárske špeciály s hliníkovou karosériou Sport a Supersport a výkonom až do 66 kW. To aj vďaka kompresoru. Zabudnúť nesmieme ani na vojenské špeciály Vo a P pre armádu a ministerstvo vnútra. Tie dostali otvorenú karosériu „jeepovitého“ charakteru s plátennou strechou. Vznikla dokonca aj verzia s pohonom oboch náprav a výkonnejším motorom s objemom 1 221 ccm.
V roku 1952 sa stal Tudor definitívne minulosťou. Jeho názov však mladoboleslavská automobilka oprášila v roku 2002, keď predstavila na autosalóne v Ženeve rovnomennú štúdiu športového kupé na báze prvej generácie novodobého Superbu. Do výroby sa však tento krásny koncept nikdy nedostal.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda