Renault Scénic: Malý 'Espace' má 20 rokov. Na začiatku ohúril

Renault je považovaný za tvorcu triedy MPV. Samozrejme, vďaka Espace. O prvenstvo sa síce stále bije aj Chrysler so svojím Voyagerom, ale to nie je podstatné. Espace bol minimálne prvým európskym rodinným vanom a zožal obrovský úspech. Až prekvapuje, že s nápadom prísť s podobnou koncepciou monospace v menšom formáte francúzska automobilka otáľala viac ako desať rokov. A úlohy sa dokonca nezhostila ani konkurencia. Tá napodobovala stále veľký Espace, napríklad Volkswagenom Sharan, Fordom Galaxy, Citroënom Evasion alebo Opelom Sintra. Zďaleka nie takými úspešnými ako bol originálny Espace.

Najprv futuristický koncept

Príchod Scénicu naznačil až rovnomenný koncept, ktorý sa predstavil v roku 1991 na autosalóne vo Frankfurte nad Mohanom. Teda sedem rokov po Renaulte Scénic a rok pred Twingom. Za dizajnom stála žena Anne Asensio. Štúdia bola doslova nabitá nápadmi. Panoramatické MPV malo na pravej strane dvoje posuvné dvere. Na strane vodiča boli len jedny, to preto, aby mohol stredný stĺpik zabezpečiť potrebnú tuhosť karosérie. Na tej spolujazdcovej chýbal. Okrem toho boli v sendvičovej podlahe zásuvky, prístupné z exteriéru aj interiéru. Sedadlo spolujazdca bolo možné otočiť o 180 stupňov. A nechýbala ani trojica zadných posuvných a demontovateľných sedadiel.

Koncept bol už vtedy vybavený navigáciou Carminat, automatickou prevodovkou ovládanou tlačidlami, monitorovaním tlaku v pneumatikách či parkovacou kamerou. Stretol sa s veľmi pozitívnymi reakciami, no bolo jasné, že na tú dobu odvážne riešenia nemajú šancu vstúpiť do produkcie. Sériovému Scénicu veľa futurizmu teda neostalo. Navyše si musel počkať na príchod novej generácie kompaktných Renaultov. Stalo sa tak v roku 1995 keď francúzska automobilka predstavila nástupcu modelu 19. Dostal francúzske ženské meno Mégane, pričom jeho oblé tvary boli dielom Patrica le Quémenta.

Renault počítal hneď od začiatku s bohatým portfóliom karosárskych modifikácií. Od 3-dverového kupé a 5-dverového hatchbacku, 4-dverového sedanu aj s kombi a kabrioletom. A navyše s úplným nováčikom práve v podobe MPV. Automobilka tým znížila vývojové aj výrobné náklady, takže v prípade neúspechu veľa neriskovala. Navyše neplánovala vyrábať viac ako 450 kusov Scénicov denne. Novinka, predstavená rok po hatchbackoch a kombi na jesennom autosalóne v Paríži, nebola teda ničím iným ako „nafúknutým“ Mégane. So štúdiou nemal tvarovo Scénic nič spoločné. Vedel však ponúknuť viac.

Väčšia výška a letecké stolíky

Rázvorom náprav s hodnotou 2 580 mm aj dĺžkou 4 130 mm bol zhodný s 5-dverovým hatchbackom. Rozdiel bol však vo výške 1 620 mm, čo bolo až o 200 mm viac. Vďaka tomu mohol Renault čarovať s priestorom v interiéri. A tiež s variabilitou. Tretí rad sedadiel sa sem síce nezmestil, ale Scénic dostal trojicu zadných sediel posuvných v pozdĺžnom smere o 200 a priečnom o 110 mm. Úzke stredné sedadlo mohlo tiež plniť funkciu odkladacej schránky či lakťovej opierky. Už v základe sa zmestilo do kufra 410 litrov batožín, teda o 60 viac ako v hatchbacku.

A manipuláciou sedadiel sa dalo dosiahnuť maximum 1 800 litrov. Prípadne sa dali sedadlá demontovať. Navyše tu boli štyri podlahové schránky a výklopné „letecké“ stolíky pre zadných cestujúcich. Dnes vám to príde bežné, ale v roku 1996 hýril Scénic novými nápadmi. Palubná doska či predné sedadlá boli unifikované s ostatnými verziami. Len volant mal tak trochu „autobusový“ sklon. A platilo to aj o technike. Predné kolesá niesli vzpery McPherson a zadné vlečná náprava. Odpruženie zabezpečili pružiny a vzadu skrutné tyče. Predné kotúčové brzdy doplnili zadné bubny.

Paleta motorov ťažila opäť z Mégane. Napokon celý názov novinky znel Mégane Scénic. Zákazníci vyberali medzi 8-ventilovými 4-valcami s objemom 1,4 (55 kW), 1,6 (66 kW) a 2,0 (84 kW) litra. Naftu zastúpili komôrkové diesely série F 1,9 d (47 kW) a s turbom 1,9 dT (66 kW). Výkonom teda Scénic neexceloval, ale o to ani nešlo. Bodoval najmä komfortom francúzsky mäkkého odpruženia a slušnou výbavou. Už v základe mal airbag vodiča, centrálne zamykanie či elektricky ovládané predné okná. Vo výbave RT pridával elektricky ovládané zrkadlá či semišové čalúnenie.

Fabrika nestíhala uspokojiť dopyt

Hrebeňové riadenie zaručilo komfortnú manipuláciu, zvyknúť ste si však museli na náklony karosérie v zákrutách. Šprtové jazdné vlastnosti ani nik neočakával. Úspech na seba nedal dlho čakať. Scénic prekonal všetky pôvodné odhady. Zakrátko tvoril odbyt Scénicu neuveriteľných 60 % z celého modelového radu a v roku 1997 získal s prehľadom titul európskeho auta roka. To bolo tak trochu prekvapením, pretože odborná jury ho zaradila do súťaže aj napriek tomu, že šlo len o karosársky variant Mégane. Pravidlá pritom čosi také vylučovali. Lenže Scénic si to zaslúžil, bol iný než obyčajné Mégane. To sa prehliadnuť nedalo.

Produkcia stúpala raketovým tempom. Na novinku čakali zákazníci aj pol roka. A to aj preto, že v roku 1997 zavrel Renault fabriku v belgickom Vilvoorde a produkciu presunul do francúzskeho Duóuai. Denne tu schádzalo z liniek neuveriteľných 2 500 exemplárov, čo bol viac ako päťnásobok pôvodných plánov. V tom istom roku posilnil Scénic svoj technologický imidž novým priamovstrekovým dieselom 1,9 dTi s výkonom 72 kW. Na výber bol okrem 5-stupňového manuálu aj archaický 4-stupňový automat, nič zvláštne v polovici deväťdesiatych rokov. Automatické prevodovky neboli v Európe v kurze, takže inovačné tempo v tomto smere viazlo.

Budúcnosť bez Mégane

Popularita Scénicu viedla marketingové oddelenie Renaultu k vytvoreniu autonómnej pozície. Jednoducho, v roku 1999, teda s príchodom faceliftu, dostal nielen novú masku a väčšie svetlá, ktoré ho vizuálne vzdialili od Mégane, ale aj samostatný názov Renault Scénic. Okrem toho sa mohol pochváliť príchodom podstatne modernejších 16-ventilových motorov s objemom 1,4 (70 kW), 1,6 (79 kW) a 2,0 litra (102 kW). Rok nato prišiel aj úplne nový diesel so vstrekovaním common rail a s novým označením 1,9 dCi (75 kW). Doplnil pôvodné turbo 1,9 dTi, „hladký“ diesel z ponuky definitívne vypadol. Naopak, v roku 2000 pribudol novým zážihový 4-valec 1,8 16v (85 kW).

Dizajn oživili nové laky, najmä populárny zelený odtieň Absinthe. Praktickou vychytávkou sa stalo samostatne výklopné zadné okno. Malé predmety ste tak mohli dať do kufra bez nutnosti otvárať celé veko. V tom čase si už Renault zakladal na bezpečnosti. Laguna si ako prvé európske auto odnieslo z testov Euro NCAP päť hviezdičiek. Scénic sa vyšplhal na štyri. Od roku 2001 totiž ponúkal štyri airbagy. Za príplatok ste si mohli dopriať ESP. Bohatšia bola aj výbava s elektrickými oknami, zásuvkami pod prednými sedadlami, CD prehrávačom či klimatizáciou. Vylúčené nebolo ani kožené čalúnenie. Okrem zmeny mena prešiel Scénic aj na nové názvy stupňov vybavenia – od Authetic, Expression, Dynamique a Privilége, s ktorými sme sa stretávali dlhé roky.

Štvorkolka prišla z Rakúska

Najväčšou bombou bol však Scénic RX4. Jeden z prvých crossoverov, aj keď tento výraz nebol v tých časoch ešte známy. V roku 1999 Renault jednoducho vybavil Scénic pohonom 4×4. Pomohol mu v tom rakúsky expert na štvorkolky Magna Steyr z Grazu, kde sa Scénic RX4 aj vyrábal. Premiéra sa konala v roku 2000. Navyše dostal bohatú plastovú ochranu podvozku a zväčšenú svetlosť o 60 mm. Najnižší bod jeho podvozku bol až 210 mm nad zemou, čo pomaly zaváňalo svetom SUV. Drsný vzhľad umocnilo rezervné koleso uchytené na zadných dverách. Aj preto mali pánty na pravej strane a otvárali sa krídlovo.

Pôvodné miesto rezervy zabrala technika pohonu zadnej nápravy. O prenos hnacieho momentu sa starala viskózna spojka s elektronicky riadeným diferenciálom. Takže Scénic RX4 vedel podľa potreby poslať k zadným kolesám 50 % hnacej sily. S redukčnou prevodovkou ste počítať nemohli. Auto vážiace 1 465 kg potrebovalo dosť výkonu. Pod prednú kapotu preto putovalo len to najsilnejšie, čo vedel Scénic ponúknuť – dvojliter 2,0i 16v (102 kW) a neskôr aj diesel 1,9 dCi (75 kW). Vyššia hmotnosť a jazdné odpory sa však podpísali pod vysokú spotrebu. Diesel si pýtal minimálne osem litrov a benzín stiahol z nádrže pokojne aj jedenásť.

Externá produkcia v Rakúsku a špecifické komponenty tiež zapríčinili vysokú cenu. Takže Scénic RX4 nebol práve úspešný a skončilo spolu s prvou generáciou Mégane. Scénic prvej generácie ukončil karoéru v roku 2003. Išlo o úspešný príbeh. Renault vyrobil za necelých sedem rokov 2,8 milióna exemplárov. Okrem domáceho závodu v Duóuai aj v španielskej Palencii a tiež v Číne, kde sa Scénic predával ako Beijing BJ6410 Fengjing. Schádzal tiež z liniek na Taiwane a tiež v Brazílii, kde vydržal až do roku 2009 a v Argentíne dokonca až do roku 2011. V roku 2003 prišla na svet druhá a v roku 2009 tretia generácia.

Tým novším sa však až tak nedarilo. Vkus zákazníkov sa totiž celosvetovo presúval od MPV k SUV a crossoverom. Aj preto sa nová štvrtá generácia predstavená tento rok na jar v Ženeve zmenila na atraktívny crossover. Niečo v štýle RX4, lenže bez akejkoľvek nádeje dostať pohon 4×4.