Patron, ako ho všetci nazývali, vytvoril okolo svojich áut priam náboženstvo. Bugatti, to neboli len autá. Stali sa z nich umelecké diela, fascinujú nielen konštruktérov ale aj estétov. Napokon mladý Ettore, vyrastajúci v rodnom Miláne, bol umením obklopený. Jeho otec, Carl Bugatti, patril na prelome storočí k významným architektom, maliarom, módnym návrhárom, výrobcom nábytku a hudobných nástrojov. Aj Ettore sa chcel stať umelcom, no jedného dňa sa pustil do stavby motorovej trojkolky a vyhral s ňou deväť z desiatich pretekov. Odtiaľ už nebolo ďaleko k stavbe skutočného automobilu. Ten sa zrodil v roku 1901 a na Milánskom obchodnom veľtrhu získal najvyššie ocenenie. Skončil v garáži baróna de Dietricha z Niederbronnu, ktorý v mladom Ettorem vycítil obrovský talent a schopnosť spojiť krásu a majstrovskú technickú precíznosť. Dietrich sa stal Bugattiho sponzorom, vďaka čomu vznikla prvá séria vozidiel.
Foto: Bugatti
Čistokrvné Bugatti si však počkalo na svoj zrod až do roku 1908. Ettore ho skonštruoval v kôlni svojho domu a o dva roky neskôr, teda v roku 1910, založil vlastnú spoločnosť Bugatti na nemecko-francúzskom pomedzí v Molsheime. Už v prvom roku postavil päť áut, z toho jedno pretekárske. Oslnivú športovú kariéru odštartovala značka druhým miestom na 24-hodinových pretekoch Le Mans v roku 1911. Prvá svetová vojna však znamenala v Ettoreho plánoch škrt cez rozpočet. Našťastie ochránil tri nové motory tým, že ich zakopal na neznáme miesto. Po skončení vojny ich osadil do nových áut a v roku 1920 porazil vďaka ľahkej konštrukcii v Le Mans oveľa výkonnejšiu konkurenciu. O rok neskôr obsadili jeho autá, už s typickou maskou chladiča v tvare podkovy, hneď prvé štyri miesta na GP v Brescii.
Tí, ktorí s Patronom pracovali, tvrdili, že ho nikdy nevideli s logaritmickým pravítkom ani za rysovacou doskou. Nosil so sebou len biedne vyzerajúce ústrižky s kótami a číselnými údajmi. Tie však boli také presné a opracovanie súčiastok také dokonalé, že motory Bugatti nepoužívali okrem výfukových tesnení žiadne iné. Ettore rád hovorieval, že svoje autá navrhuje sám až po poslednú skrutku. Pritom nemal nijaké technické vzdelanie. Tvrdil, že na to nemá čas. Zato mal čas na ženy a kone, ktoré boli jeho veľkou slabosťou.
Foto: Bugatti
Tak sa zrodil v roku 1924 aj Typ 35, ktorý urobil z Bugattiho legendu. Prvý osemvalcový stroj Bugattiho exceloval jazdnými vlastnosťami a úžasným dizajnom. Jeho motor mal rozvod OHC, tri ventily na valec, päťkrát uložený kľukový hriadeľ a výkon 95 koní. Z toho modelu vznikli lacnejšie 4-valcové deriváty ako Typ 37 (60 koní), ale aj drahšie kompresorové varianty, napríklad Typ 39 s výkonom až 120 koní.
Model 35 kraľoval pretekom Grand Prix až do roku 1931. Len prvé tri sezóny nazbierali bugatky 1045 víťazstiev. V roku 1927 to bolo ďalších 805. Za ich volantmi vyrástli také hviezdy ako Luis Chiron alebo René Dreyfus.
Foto: Bugatti
Po nástupe značiek Maserati a Alfa Romeo, konštruovaných Enzom Ferrarim, no najmä nemeckých áut, sa začali nad značkou Bugatti sťahovať čierne mračná. Ettore síce ešte vyvinul zlepšené modely 53 a 54 s päťlitrovými 8-valcami a výkonom až na 300 koní, no tieto boli ťažké a doplácali aj na Bugattiho tvrdohlavé odmietanie hydraulických bŕzd. Posledné veľké víťazstvo si Bugatti zapísal v roku 1934 na Veľkej cene Belgicka a po roku 1936 sa prakticky stiahol z pretekárskych tratí. V roku 1939 zomrel pri automobilovej nehode Bugattiho syn Jean. Nato sa Ettore presťahoval do Paríža a vedenie firmy prenechal druhému synovi Rolandovi.
Foto: Bugatti
Popri pretekárskych autách však vznikali aj luxusné a drahé osobné modely. Najslávnejšia bola nepochybne limuzína Bugatti Royale, vyrábaná v rokoch 1927 až 1933. Nad jej vývojom sa Ettore zamýšľal niekoľko rokov. Poslednou kvapkou, ktorá ho prinútila postaviť najluxusnejšie a najdrahšie auto všetkých čias, bola ironická poznámka majetnej Angličanky, že Bugatti síce vyrába rýchle autá, ale keď chce niekto najlepšie auto na svete, musí sa obrátiť na Rolls-Royce. Bugatti tak predstavil v roku 1928 model, ktorý zatienil všetko, čo dovtedy jazdilo na štyroch kolesách. Royale meralo 6,5 metra, vážilo 3175 kg, z toho len 14-litrový radový osemvalec s výkonom 300 koní, rovných 380 kg. Motor potreboval 23 litrov oleja a 42 litrov chladiacej kvapaliny. S trojstupňovou prevodovkou dosahoval rýchlosť 200 km/h.
Foto: Bugatti
Pôvodne malo vzniknúť 25 kusov, no nakoniec bolo postavených iba sedem, z ktorých sa šesť zachovalo. Zvyšné motory Bugatti využil ako pohon luxusných aerodynamických motorových vozňov s rýchlosťou 200 km/h, keďže okrem áut vyrábal aj vlaky, rýchlostné motorové člny a letecké motory. Ešte vzácnejšie je Bugatti 57 SC Atlante, ktorého dizajnér bol Ettoreho syn Jean. Športové kupé s aerodynamickou karosériou, skloneným čelným oknom a radovým preplňovaným 8-valcom s výkonom 210 koní dosahovalo v roku 1936 rýchlosť 210 km/h. Vyrobili sa však len tri kusy. Históriu starej epochy automobilov Bugatti uzavrela druhá svetová vojna. Po nej ešte síce Bugatti priviedol na svet luxusný sedan 101, no jeho výroba sa skončila niekoľkokusovou sériou. Ettore Bugatti zomrel v roku 1947 v Paríži.
Nová história sa začala písať až v roku 1988, keď s podporou Bugattiho syna odkúpilo práva na legendárnu značku konzorcium podnikateľov pod vedením talianskeho multimilionára Romana Artioliho. V Campogalliane neďaleko Modeny založili spoločnosť Bugatti Automobili. Kým sa stavala nová továreň, dizajnérske štúdio Italdesign predstavilo v roku 1990 na autosalóne v Turíne koncept kupé Bugatti ID 90 so 690-koňovým motorom. Nakoniec však dostalo prednosť menej futuristické kupé EB 110 návrhára Marcella Gandiniho s preplňovaným 12-valcom s objemom 3,5 litra a prevodovkou s priamym radením.
Foto: Bugatti
Kupé s krídlovými dverami dosahovalo rýchlosť 340 km/h. Kredit modelu v cene 340 000 dolárov zodvihol Michael Schumacher, ktorý sa stal jedným z vlastníkov. Vzniknúť malo približne 400 kusov, no nakoniec ich bolo len 126. Artioli sa pokúsil ešte o vývoj luxusnej limuzíny EB 112, ktorú navrhlo opäť štúdio Italdesign, no spoločnosť v roku 1997 zbankrotovala.
Foto: Bugatti
O rok neskôr odkúpil značku koncern Volkswagen. Znovuzrodenie avizoval štúdiou limuzíny Bugatti EB 118 s 18-valcovým motorom, neskôr konceptom luxusného kupé EB 218, superšportom EB 18/3 Chiron, tiež z dielne Italdesignu, a nakoniec konceptom 18/4 Veyron z pera Hartmuta Warkussa, šéfa dizajnu VW.
Foto: Bugatti
Koncern založil v roku 2000 novú automobilku v historickom sídle v Molsheime a po piatich ďalších rokoch priviedol na svet najvýkonnejšie a najdrahšie auto planéty, 1001-koňový Veyron v cene jedného milióna eur. A to je vlastne už súčasnosť.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda