Miura: 'Pramatka superšportov' oslavuje 50. Otriasla egom Ferrari

Ešte aj dnes vám dokáže zrýchliť pulz. Ale čo to muselo byť v roku 1966? Čosi ako zjavenie z vesmíru. Súdobé Ferrari od „diktátora“ Enza pôsobili zrazu ako z múzea. Dvanásťvalcová Miura s motorom v strede naprieč a dizajnom od Gandiniho zatienila všetko, čo dovtedy jazdilo na štyroch kolesách. A to sa o jej vznik postaral výrobca traktorov.

02.07.2016 07:00
debata (1)
Miura debutovala v Ženeve v roku 1966. A... Foto: Lamborghini
Lamborghini Miura Miura debutovala v Ženeve v roku 1966. A spôsobila poriadny „poprask“. Dvanásťvalec naprieč umiestnený v strede nemalo dovtedy a ani potom už žiadne iné auto. Ferruccio Lamborghini bol na svoje dielo hrdý. Miura ostala jeho obľúbeným modelom.

Ferruccio Lamborghini bol už v šesťdesiatych rokoch jedným z najvplyvnejších a najbohatších talianskych podnikateľov. V známom výrobcovi traktorov sa ale ukrýval talent, o ktorom nik netušil. Dokonca ani Enzo Ferrari, ďalší z oligarchov povojnového Talianska. Keď Ferruccia ako zákazníka, ktorý sa prišiel sťažovať na chronické problémy so spojkou svojho Ferrari 365 GT, vyprevadil s dlhým nosom, asi nevedel, čo robí. Ferruccio, sklamaný Enzovou aroganciou, si po príchode domou otvoril fľašu vína, mimochodom, z vlastných viníc, a rozhodol sa, že si svoje superauto postaví sám.

V roku 1965 sa Lamborghini pochválilo najprv...
Lamborghini Miura V roku 1965 sa Lamborghini pochválilo najprv podvozkom a motorom. Už vtedy vedeli vo Ferrari, že na svet prichádza skutočná „bomba“, ktorá prekoná všetko, čo dovtedy vyrobili v Maranelle. Projekt mal vtedy iba kódové označenie P400.

Mal na to výrobné kapacity aj dostatok financií. A tie využil tým najrafinovanejším spôsobom. V roku 1963 založil spoločnosť Automobili Ferruccio Lamborghini a pustil sa do výstavby závodu v Sant'Agata-Bolognese, neďaleko modenskej centrály úhlavného nepriateľa. A aby toho nebolo málo, do svojich služieb prilákal hneď niekoľko veľkých mien od Ferrariho, medzi nimi aj šéfkonštruktéra motorov Giotta Bizzarriniho. Enzo zúril, no karty už boli rozdané. V roku 1963 predstavilo Lamborghini prekrásne luxusné 12-valcové GT 350 a o dva roky neskôr 400 GT. To bol ale len predohra. Ferruccio chcel vidieť Enza na kolenách.

Inšpirovaná Fordom GT40

V roku 1965 schválil projekt P400. Tak trochu v ňom mal prsty aj Ford, ktorý ovládal okruhy vytrvalostných pretekov revolučným Fordom GT40, z ktorého vznikla aj homologizačná séria. Koncepcia s motorom v strede Ferruccia doslova uchvátila. Bol to ideál pre dokonalé jazdné vlastnosti. A presne také auto Lamborghini chcel. Vývojom poveril troch mladých konštruktérov Giana Paola Dallara, Paola Stanzaniho a Boba Wallacea. Ako inak, motor dostal na starosť Giotto Bizzarrini. Ešte v tom istom roku predstavila automobilka na autosalóne v Turíne podvozok s jasne okruhovými génmi.

]

Dizajn síce najprv navrhoval Giorgetto... Foto: Lamborghini
Lamborghini Miura Dizajn síce najprv navrhoval Giorgetto Giugiaro, ale nakoniec ho dokončil Marcello Gandini. Koncepcia umožnila vytvoriť mimoriadne nízku prednú kapotu. Charakteristickým znakom sa stali „mihalnice“, ktoré lemovali výklopné elipsoidné svetlá.

Už ten dával tušiť, že novinka má ambíciu prevalcovať všetko, čo dovtedy stálo na štyroch kolesách. A to chýbalo meno aj karoséria. Kým vo Forde GT40 bol ale 8-valec umiestnený pozdĺžne, v Sant Agata sa rozhodli pre avantgardu s priečnym uložením. To bolo z hľadiska rozloženia hmotnosti priam dokonalé riešenie. Navyše zabraňovalo pri prudkej akcelerácii nakláňaniu karosérie vplyvom momentu sily motora. V tomto prípade mohutnéhi 12-valca s dvojicou vačiek v každej hlave (2×DOHC). Agregát s objemom 3,9 litra pochádzal z GT400, ale jeho výkon zvýšil Bizzarrini až na 350 koní, čo je 257 kW.

Karoséria nemala klasickú zadnú ani prednú... Foto: Lamborghini
Lamborghini Miura Karoséria nemala klasickú zadnú ani prednú kapotu. Obe časti tvoril homogénny diel. Otvárali sa teda aj s blatníkmi

Podvozok „lamba“ s nezávislým zavesením všetkých štyroch kolies a kotúčovými brzdami Girling na oboch nápravách, vyvolal obrovský ohlas odbornej aj laickej verejnosti. Karoséria mala pôvodne vzniknúť vo firme Touring, ktorá mohla využiť skúsenosti z prác na modeloch lamborghini 350 GT a 400 GT. Ferruccio však požadoval nielen dizajn a konštrukciu, ale aj produkciu. Tú ale karosáreň Touring zabezpečiť nedokázala, a tak sa obrátil na Bertoneho, kde v tom čase pracoval mladý Giorgetto Giugiaro. Práve ten sa ujal návrhu dizajnu, lenže ambície ho zaviedli k založeniu vlastnej spoločnosti Italdesign. Zo štúdia počas vývoja odišiel.

Od Giugiara ku Gandinimu

Akoby znamením osudu sa k Miure dostal len 25-ročný Marcello Gandini. Vtedy ešte neobjavený génius. A odviedol úžasnú prácu. Výsledok s názvom Miura, inšpirovaným španielskym chovom býkov pre koridu, mal premiéru v roku 1966 na autosalóne v Ženeve a spôsobil doslova „poprask“. To napriek tomu, že oranžové, na rýchlo dokončené kupé, ešte nemalo motor. Traduje sa, že sa do prototypu jednoducho nevošiel. Po celý čas ostala kapota uzamknutá a páni Lamba museli odháňať davy, ktoré chceli vidieť srdce Miuri na vlastné oči. V Maranelle i tak hneď vedeli, že je zle. K autu s podobnou koncepciou sa Ferrari dostalo až o celých sedem rokov neskôr.

Bizzarriniho 12-valec bol doslova dizajnérskym... Foto: Lamborghini
Lamborghini Miura Bizzarriniho 12-valec bol doslova dizajnérskym dielom. V prvej verzii dával 267 kW.

Miura uchvátila nízkou stavbou, ktorú umožňovalo práve umiestnenie motora za sedadlami. Charakteristickým znakom sa stali výklopné elipsoidné reflektory lemované plastovou mriežkou pripomínajúcou mihalnice, odvetrávacie otvory pre chladiče na prednej kapote či sacie otvory v prahoch a zadných stĺpikoch pre potreby bŕzd a motora. Nešlo pritom o veľké auto. Na dĺžku merala Miura 4 360, na šírku 1 760 a na výšku len 1 060 mm. Vážni záujemcovia sa našli hneď prvý deň autosalónu. Samotný Ferruccio bol ale v rozhovoroch pre vtedajšie médiá pri otázke, kedy sa dostane Miura na trh, veľmi zdržanlivý. Uvedomoval si, že projekt nie je dokončený a navyše plánoval len 30-kusovú limitovanú sériu.

Interiér bol strohý ale nie sparťanský. Za... Foto: Lamborghini
Lamborghini Miura Interiér bol strohý ale nie sparťanský. Za príplatok ste si mohli už v tom čase dopriať klimatizáciu či elektrické ovládanie okien.

Mala to byť akási symbolická facka Enzovi za jeho arogantné správanie a prostriedok na zvýšenie imidžu novej automobilky, ktorá chcela prostredníctvom Miuri zvýšiť predaje modelu 400 GT. Lenže bola príliš dobrá na to, aby ostala len solitérom. Miura totiž strčila súdobé Ferrari doslova do vrecka. Jej motor točil neskutočných 10 000 otáčok za minútu a s 5-stupňovou prevodovkou umožňoval dosiahnuť maximálku takmer 300 km/h. To je aj na dnešné časy obdivuhodné číslo. Lenže rýchly vývoj si vyžiadal aj svoju daň.

Problémy s chladením slávu nezatienili

Asi najväčším trapasom bolo nedostatočné chladenie. Miesto skleneného zadného okna, ktoré bolo vekom motorového priestoru, tak sériové Miuri dostali typické žalúzie, ktoré zlepšili odvod horúceho vzduchu. Medzi motorom a interiérom pribudlo malé okno. To zas ale nedokázalo dostatočne izolovať kabínu, takže po zahriati motora sa interiér extrémne prehrieval. Brutálnej sile motora nestačil ani pôvodný podvozok. Lamborghini dodatočne menilo pneumatiky za širšie a tiež zosilnilo zadnú nápravu. Batériu presťahovalo pod prednú kapotu. Prvý exemplár sa tak dostal k zákazníkovi až v marci 1967, teda rok po premiére. Zaplatil za ňu 20 000 dolárov, čo bola na tú dobu astronomická suma.

Počas svetovej premiéry nebola Miura vybavená... Foto: Lamborghini
Lamborghini Miura Počas svetovej premiéry nebola Miura vybavená motorom. Projekt bol vlastne ešte v plienkach. Vraj sa do prototypu nezmestil. Napokon výroba odštartovala až o rok neskôr, v roku 1967.

V roku 1968 pribudla verzia S, odvodená od talianskeho slova „sprinto“, čo znamená „zrýchlený“. Výkon 12-valca s novými sacími hrdlami a novým tvarom spaľovacej komory, vzrástol na 272 kW. Účinok brzdovej sústavy zlepšili kotúče s vnútorným chladením. Taliansky superšport tiež dostal elektrické ovládanie okien a na prianie klimatizáciu, ktorá sa v „horúcom“ interiéri náramne hodila. Sprinto bolo možné spoznať len vďaka chrómovým lištám okien. Vyrobených bolo celkom 140 kusov. Poslednou fázou vývoja sa ale stala ešte „nadupanejšia“ Miura SV, predstavená na ženevskej motoršou v roku 1971.

V roku 1971 prišla na rad najvýkonnejšia verzia... Foto: Lamborghini
Lamborghini Miura V roku 1971 prišla na rad najvýkonnejšia verzia SV, tá mala až 283 kW a rozšírené blatníky, ktoré museli ukryť širšie pneumatiky.

Samozrejme, najväčšou zmenou prešla pohonná jednotka s novými karburátormi a ostrejším časovaním. Výsledkom bol výkon 283 kW, ktorému musela byť prispôsobená mazacia sústava, po prvýkrát oddelená pre motor a prevodovku. Maximálnej rýchlosti 290 km/h zodpovedala upravená zadná náprava a širšie pneumatiky, ktoré zas potrebovali širšie blatníky. Z predných svetiel SV zmizli mihalnice. Nahradil ich čierny lem. Ale ani to niektorým zákazníkom nestačilo. Vzniklo preto päť vzácnych kusov série SVJ, ktorých motor vyladili inžinieri až na 324 kW. Ešte vzácnejšie sú však kabriolety s prívlastkom Roadster. Tie sa totiž do série nikdy nedostali.

Bez strechy a okruhov

Prvý prototyp postavil sám Bertone ešte v roku 1968. Premiéru mal na autosalóne v Bruseli. Auto však malo vážne problémy s tuhosťou karosérie. Jednoducho sa príliš krútila. Nebolo mysliteľné, aby automobilka ponúkla takéto auto zákazníkom. Niekoľko Miur bolo ale predsa len prestavaných z kupé na roadstery. Jedna z Bertoneho konverzií sa dostala napríklad do spoločnosti ILZRO, ktorej otvorená Miura poslúžila ako atraktívny nosič pre demonštráciu uplatnenia zinku v konštrukcii automobilov, ktorému sa venovala. Tento exemplár s pozinkovaným tlmičom výfuku, chladičom či dverami absolvoval následne propagačný okruh.

Oficiálne vznikol len jediný roadster. Postavil... Foto: Lamborghini
Lamborghini Miura Oficiálne vznikol len jediný roadster. Postavil ho priamo Bertone. Do výroby sa nedostal pre problémy s nedostatočnou tuhosťou karosérie. Ostatné otvorené Miury boli výsledkom prestavby z kupé.

Posledný roadster vznikol prestavbou Miury S spoločnosťou Lambomotor, ktorá dovážala Lamborghini do Švajčiarska. S označením SVJ Spider ju predstavila v roku 1981 v Ženeve. Išlo však opäť o individuálny počin. Výroba Miuri bežala až do roku 1973. Posledný kus edície SV zišiel z liniek v marci. Dôvodom ukončenia produkcie však nebol nezáujem zákazníkov. Tí sa Miuri dožadovali aj naďalej. Na scénu totiž vstúpil nástupca v podobe agresívneho Lamborghini Countach s krídlovými dverami. Dizajnu sa zhostil opäť Marcello Gandini. A opäť šokoval.

Miura Jota mala vstúpiť na okruhy. Nikdy sa tak... Foto: Lamborghini
Lamborghini Miura Miura Jota mala vstúpiť na okruhy. Nikdy sa tak ale nestalo. Je asi jediným športovým autom bez športovej kariéry. Ferruccio Lamborghini totiž automobilové preteky neuznával.

Countach napriek tomu nikdy nedosiahol ikonického postavenia Miuri. A konštrukčne tiež nedosahoval jej originalitu. Motor bol totiž uložený pozdĺžne. Celkom vzniklo za sedem rokov 726 Miúr, čo mnohonásobne prekonalo pôvodné plány na produkciu 30-kusovej série. V Maranelle sa doslova triasli základy. Ferruccio Lamborghini však svojmu najväčšiemu konkurentovi doprial veľkú výhodu. Neuznával totiž automobilový šport. Kým Ferrariho „žrebce“ kraľovali okruhom, Lamborghini tvrdil, že nechce, aby jeho syn Tonino riskoval život. To bol ale rozpor medzi Ferrucciom a jeho konštruktérmi, nadšencami automobilových pretekov. Napokon, Bizzarriniho 12-valec mal pôvodne skončiť v monoposte F1.

Testovaciemu jazdcovi Bobovi Wallaceovi preto napadlo postaviť ostrú verziu. A to v roku 1970 aj urobil. Miura s prívlastkom Jota absolvovala odtučňovaciu kúru. Karoséria používala diely z leteckého hliníka a sklo nahradil plast. Výsledkom bola hmotnosť len 880 kg. Jej rozdelenie medzi nápravy zlepšilo premiestnenie rezervného kolesa a nádrže. Aerodynamike prospel predný spojler a kryty svetiel, ktoré sa už nevyklápali. A Gandini „vyžmýkal“ zo svojho geniálneho motora ďalšie koníky navyše. Ladenie skončilo výsledkom 324 kW, to aj vďaka vyššiemu kompresnému pomeru. Na trate sa ale Jota nikdy nedostala a jediný testovací exemplár putoval do súkromných rúk. Bohužiaľ, po havárii zhorel.

Koniec Miuri bol zároveň aj koncom automobilovej kariéry Ferruccia Lamborghiniho. Ten v roku 1973 predal vedenie automobilky synovi Toninovi a začala sa naplno venovať pestovaniu vína. Napokon, pochádzal z vinárskej rodiny. Vždy však tvrdil, že Miura ostala jeho najobľúbenejším Lamborghini, možno práve kvôli osobnému sporu s Enzom Ferrari. Ale aj keby tomu tak nebolo, Miura bude už navždy zapísaná v histórii ako prvý skutočný superšport. Spomenul si na ňu v roku 2006 aj šéfdizajnér koncernu VW Walter de Silva, ktorý vystavil v Ženeve, pri príležitosti päťdesiateho, štúdiu Miura Concept, čo nebolo nič iné ako moderná interpretácia tejto legendy. Do výroby sa ale nikdy nedostala.

Lamborghini Miura
Lamborghini Miura
+34Lamborghini Miura

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Lamborghini #Ferruccio Lamborghini #Lamborghini Miura
Články podľa značiek