Korene nemeckej automobilky NSU siahajú do roku 1873, kedy páni Heinrich Stoll a Christian Schmidt založili v meste Riedlingen fabriku na šijacie stroje. No ich cesty sa v roku 1876 rozišli. Stoll využil svoje know-how a založil si vlastný podnik Strickmaschinenfabrik Heinrich Stoll v meste Reutlingen. Jej nasledovník firma H. Stoll GmbH & Co. KG má dnes po celom svete okolo 1000 zamestnancov.
Schmidt svoje podnikateľské aktivity presunul do Neckarsulmu, kde pokračoval taktiež vo výrobe šijací strojov. Mesto Neckarsulm si vybral z prozaických dôvodov. Poskytovalo jeho fabrike dobrú priestorovú ponuku a rieka Sulm poslúžila ako zdroj vodnej energie (lepšie ako kanál Dunaja v Riedlingene) V tom čase mala firma 9 zamestnancov. Schmidt v roku 1884 zomrel vo veku 39 rokov. V poslednej vôli však odobril plánovnú premenu firmy na akciovú spoločnosť Neckarsulmer Strickmaschinenfabrik.
Prvé motorové vozidlo
V roku 1886 spustili výrobu bicyklov a ich komponentov pre iných producentov. Bicykle do roku 1892 úplne vytlačili šijacie stroje z výrobného programu. Ďalším miľníkom firmy bolo uvedenie prvého motocykla NSU v roku 1901. Nasledoval ho prvý automobil v roku 1905.
Foto: NSU
Prvý motocykel sa nazýval Neckasulmer Motorrad. Poskytoval výkon približne 1,25 konskej sily a umožnoval jazdu rýchlosťou takmer 40 km/h. Osadený bol jednovalcovým štvortaktným motorom Zedel s objemom 211 cm?. Neskôr v Neckarsulme vyvinuli vlastné motory a nimi vybavené motocykle úspešne zápolili na pretekárskych dráhach. Prospelo to nielen vývoju techniky, ale aj marketingu.
Od roku 1904 niesli motocykle na nádrži označenie N. S. U. (aj s bodkami a medzerami). To sa zmenilo v roku 1913, kedy sa firma premenovala na Neckarsulmer Fahrzeugwerke a na označenie svojich produktov začala používať zjednodušenú značku NSU (odvodené z názvu mesta Neckarsulm).
Foto: NSU
Prvý automobil bol vlastne trojkolka s názvom Sulmobil s jednovalcovým štvortaktom o objeme 451 cm?. Výkon 3,5 k sa prenášal reťazou na predné riadené koleso. Sulmobil sa však nepresadil, preto v roku 1906 NSU začalo vyrábať „normálne“ štvorkolesové automobily so štvorvalcovými motormi. Do vypuknutia Prvej svetovej vojny sa NSU stalo najväčším exportérom motocyklov v Nemecku. Počas vojny sa vývoj osobných automobilov spomalil, keďže továreň zásobovala motocyklami a nákladnými automobilmi vojsko.
Prerušenie výroby automobilov
NSU posmelené povojnovým dopytom po dopravných prostriedkoch postavilo v roku 1925 továreň na výrobu automobilov v susednom meste Heilbronn. O rok nato ovládlo karosársku firmu Karosseriewerke Schebera z Berlína, ktorá stála pred bankrotom. Tieto veľké investície natoľko vyšťavili firmu, že sa musela nakoniec zbaviť aj berlínskej karosárne a dokonca aj svojho nového závodu v Heilbronne. Do tohto podniku vstúpil Fiat a v roku 1932 NSU od výroby automobilov upustilo a prenechalo továreň aj s názvom NSU-Automobil AG Heilbronn výhradne Fiatu. Ten tam vyrábal licenčne talianske automobily pod značkou NSU-Fiat.
Prekvapujúco NSU v roku 1933 postavilo opäť automobil, dokonca až tri. Šlo o prototypy pre istého rakúskeho inžiniera. Vozidlo sa nazývalo Typ 32 a malo vzadu uložený vzduchom chladený motor. A meno inžiniera bolo Ferdinand Porsche. Šlo o prototypy auta, ktoré pozná celý svet pod názvom „Chrobák“, a ktoré sa zapáčilo aj Adolfovi Hitlerovi natoľko, že ním chcel postaviť Nemeckú ríšu na kolesá.
Foto: NSU
Firma NSU sa sústredila opäť len na výrobu bicyklov a motoriek. Počas 2. svetovej vojny vyvinula a vyrábala pre Wehrmacht slávny Kettenrad – napoly motocykel, napoly pásové vozidlo s motorom Opel Olympia. Po vojne výroba Kettenradu pokračovala a uplatnil sa ako výborný pomocník poľnohosporárov.
Iba niekoľko týždňov pred koncom vojny zasiahla továreň spŕška spojeneckých bômb. Ruiny slúžili po nastolení mieru spojencom ako servisné stredisko s množstvom použiteľných náhradných dielov. NSU dokonca postavilo z nájdených dielov 98 motocyklov Quick.
Továrni v Neckarsulme hrozil krach, kým sa ku kormidlu nedostal Walter Egon Niegtsch. Zaslúžil sa o návrat značky na pretekárske dráhy v snahe zviditeľniť NSU a vylepšiť imidž značky v očiach verejnosti. Predaje začali stúpať, ale Niegtsch náhle v roku 1951 zomrel. Nastúpený trend ale pokračoval a v polovici päťdesiatych rokov sa NSU stalo najväčším výrobcom dvojkolesových vozidiel na svete.
Automobily vytláčajú motocykle z ciest
NSU však odhadlo, že so stúpajúcou životnou úrovňou bude dopyt po bicykloch a motocykoch klesať. Ľudia budú vyžadovať za svoje peniaze niečo viac, ako sa len dostať z miesta A na miesto B. Preto začal opäť vývoj štvorkolesového vozidla – automobilu.
Výsledkok sa predstavil v roku 1957 pod názvom NSU Prinz. Lenže v tom čase sa automobily s označením NSU už vyrábali, a to v spomímanej pobočke Fiatu v Heilbronne. NSU a Fiat vstúpili do sporu o značku a výsledkom bolo, že Fiat musel prestať používať nápisy NSU na svojich licenčných automobiloch.
Foto: NSU
NSU Prinz bol miniautomobil pre štyroch cestujúcich s motocyklovým motorom umiestneným vzadu. Jednalo sa o vzduchom chladený radový dvojvalec s objemom 583 cm?. Vznikol spojením dvoch jednovalcov z motocykla NSU Max a dával výkon 15 kW (20k). So zadnými kolesami spolupracoval cez štvorstupňovú „crash“ prevodovku. Neskôr dostala snchronizáciu. Časom bol výkon motora zvýšený na 22 kW (30k). Poltonový Prinz 30 s ním uháňal rýchlosťou až 120 km/h za ohlušujúceho rachotu.
Foto: NSU
Z NSU Prinz odvodené kupé dostalo v roku 1958 názov Sport Prinz. Jeho ladné tvary navrhol taliansky dizajnér Franco Scaglione (Alfa Romeo B.A.T., Lamborghini 350 GTV, Intermeccanica), vtedy ešte v službách Nuccia Bertoneho.
Sport Prinz poháňal motor známy z Prinzu vyladený na 22 kW (30k). Pohodlne a štýlovo odviezol dvoch dospelých ľudí a na zadnej čalúnenej doske dvoch veľmi skromných malých pasažierov, alebo väčší nákup. Prvých sedem rokov sa vyrábal u Bertoneho, až posledné tri roky mohol nosiť nálepku „Made in Germany“.
Foto: NSU
V roku 1961 Prinz dostal väčšiu a modernejšiu karosériu, no motor zostal ten istý ako v Prinze 30. Poznáme ho pod označením Prinz IV. Jeho dizajn pripomína zmenšený Chevrolet Corvair (1960) alebo priameho konkurenta Hillman Imp (1963). Všetky tri podobné modely majú dokonca aj rovnakú koncepciu umiestnenia motora.
Foto: Hillman
Ich ďalší nevlastný brat sa objavil v roku 1967 v Sovietskom zväze – ZAZ 966, známejší pod menom Zaporožec. Vystriedal prestarnutý ZAZ 965 – plagiát Fiatu 600. Jedna verzia príbehu hovorí, že ako inšpirácia poslúžil Prinz IV, iná zas, že inšpiráciou bol samotný Corviar. Tak či onak, motor bol vzduchom chladený a taktiež umiestnený vzadu. Zaporožec sa líšil od Prinzu hlavne podvozkom, prispôsobeným na sovietske cesty-necesty.
Foto: ZAZ
Prinz IV postupom času dostal štvorvlacový motor (Prinz 1000). Potenciál ľahkej karosérie na agilnom podvozku sa podarilo využiť až implantovaním motora z väčšieho typu 110 o objeme 1086 cm?. Výkon 40,5 kW (55k) stačil, aby so 600 kilogramovým Prinzom 1000TT poriadne zamával.
V roku 1967 NSU prestalo uvádzať v názve meno Prinz. Ďalší vývojový stupeň sa volal preto NSU 1200TT. Dostal väčší motor s výkonom 48 kW (65k) a dosahoval rýchlosť 155 km/h. Na špici ponuky sa nachádzal NSU 1000TTS. Litrový motor poskytoval výkon až 51 kW (70k). Mrštné vozítko sa stalo vyhľadávaným pretekárskym náradím a kraľovalo triede do 1000 cm? na okruhoch a slalomoch.
Jeho živý motor využíval aj najsilnejší motocykel tých čias – Münch TTS. Súčasný majiteľ značky NSU firma Audi vzdala hold úspechom pretekárskych špeciálov NSU, keď v roku 1998 dala svojmu novému kupé názov TT.
Foto: NSU
Svetové prvenstvo vďaka Felixovi Wankelovi
Firma NSU dlhé roky spolupracovala s Felixom Wankelom na vývoji prvého sériového automobilu poháňaného motorom s rotačým piestom. NSU Wankel Spider predstavili v roku 1964. Vyzeral ako Sport Prinz s odnímateľnou strechou. Navyše mal aj vetracie otvory v prednej časti, keďže motor bol chladený vodou a chladič s nádžou boli umiestnené vpredu.
Vďaka Wankelovmu motoru poskytoval oveľa väčší výkon ako Sport Prinz. Zo objemu 497 cm? dával 37 kW (50k) a to mu stačilo na dosiahnutie maximálnej rýchlosti 155 km/h. No trápili ho detské choroby novej koncepcie ako netesnosť, pochybná spoľahlivosť a vysoká spotreba. V histórii ale zostane zapísaný, ako prvý sériový automobil s Wankelovým motorom.
Foto: NSU
Po celú túto dobu až do polovice šesťdesiatych rokov spoločnosť produkovala popri autách aj motocykle a dokonca aj bicykle. Posledným motocyklom z produkcie NSU bol model Quick50 a na konci produkcie už ani bicykle neboli pravé NSU. Boli to iba licenčne vyrábané bicykle značky Heinemann.
Po skúsenostiach s rotačným motorom sa NSU vrhlo na vývoj ďalšieho modelu. V roku 1967 uzrel svetlo sveta automobil, ktorý predbehol dobu o desaťročia – NSU Ro80. Ihneď po uvedení získal titul Automobil roka. No po čase sa prejavili jeho dosť zásadné slabiny. Týkali sa hlavne pohonnej jednotky, ktorou bol dvojrotorový „wankel“ s objemom 2×497 cm? umiestnený vpredu, poháňajúci prednú nápravu. Poskytoval na svoj objem skvelých 85 kW (115k) a maximálnu rýchlosť 180 km/h. Ale to iba v prípade, že fungoval.
Foto: NSU
Ro80 sa neslávne zapísalo do dejín vďaka problémom s kontrolou kvality. Celé to korunoval netesný a neobyčajne smädný motor (priemer 16l/100 km). Kým automobilka odhalila a eliminovala tieto detské choroby, reputácia veľkého sedanu bola nenávratne poškodená. Veľká časť z prvých vyrobených kusov musela po najazdení 50 000 km absolvovať výmenu motora. Negatívne skúsenosti majiteľov sa šírili rýchlosťou blesku a zabezpečili Ro80 negatívnu publicitu. Za desať rokov sa vyrobilo iba niečo cez 37 000 kusov.
Začiatok konca
To, čo malo značku NSU vyniesť medzi elitu, ju nakoniec položilo na lopatky. Nič z toho sa nemuselo stať, keby NSU neuponáhľala uvedenie dvojrotorového motora do sériovej výroby. Ako ukázal čas, mnoho šikovných odboríkov dokázalo muchy odstrániť jednoduchými úpravami. Ale to už NSU pomaly ale isto prechádzalo do vlastnícva koncernu Volkswagen.
Foto: NSU
Spolu so značkou NSU koncern zdedil aj prototyp nového modelu K70, ktorý smeroval medzi Prinz a Ro80. Mal vpredu uložený vodou chladený motor s objemom 1600 cm?. Iba 23 predprodukčných kusov nieslo označenie NSU a už na autosalóne vo Frankfurte v roku 1969 bolo K70 preznačkované na Volkswagen. Pod týmto názvom sa vyrábal do roku 1975. Posledným predaným automobilom s emblémom NSU bolo Ro80 v apríli roku 1977.
Koncernu Volkswagen v roku 1969 zlúčil NSU so značkou Auto Union. Nová spoločnosť niesla názov Audi NSU Auto Union, no v roku 1985 sa názov zjednodušil na Audi. Ešte počas výroby Ro80 sa v továrni v Neckarsulme začali vyrábať Audi 100 a 200 a aj Porsche 924, neskôr 944. V súčasnosti sa v Neckarsulme vyrábajú modely Audi A4, A5 Cabrio, A6, S/RS 6, Allroad quattro, R8 a A8.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda