Foto: BMW
V päťdesiatych rokoch schádzali z mníchovských liniek „barokové“ limuzíny 501 a 502. Pripomínali však skôr predvojnové obdobie ako svetlé zajtrajšky. To veľmi dobre vedel aj skúsený obchodník Max Hoffman, veľký dovozca európskych áut vrátane BMW do USA. Cítil, že Mníchov hrá popri Mercedese-Benz v tom čase druhú ligu. Kým stuttgartská hviezda už vtedy žiarila ikonickým okrídleným kupé 300 SL z roku 1954, ktorý dvíhal jej imidž až k nebesiam a tým aj ostatné modely značky, modro-biela vrtuľa nemala rozmaznaných Američanov čím zaujať. Hoffman preto kontaktoval BMW s ideou postaviť konkurenta pre 300 SL.
Foto: BMW
To sa stretlo v Mníchove s pozitívnym ohlasom. Prácu na dizajne zverila automobilka najprv dizajnérovi Ernsta Loofovi, ale jeho návrhy, ktoré pripomínali skôr britskú ako nemeckú automobilovú školu, Hoffman rázne odmietol. Loofovmu kupé ani kabrioletu jednoducho neveril. Mal však v ruke silné eso. Talentovaného štylistu grófa Albrechta von Görtz, celým menom Albrechta Graf von Schlitz gen. Von Görtz und von Wrisberg. Tohto šľachtica nemeckého pôvodu zavial osud najprv do Londýna a neskôr do USA, kde vyštudoval dizajn a v roku 1954 založil vlastnú dizajnérsku firmu.
Americká idea so šľachtickým dizajnom
Hoffman poznal Görtzove práce už z jeho pôsobenia v Studebakeri, ale aj vďaka jeho úpravám Fordov či návrhu vlastného modelu Paragon, ktorý zaujal na Svetovej výstave v New Yorku. A tak dal tohto naturalizovaného Američana žijúceho v Los Angeles do pozornosti BMW, ktoré Görtza naozaj zamestnalo. A urobilo dobre. Albrecht von Görtz navrhol prekrásny roadster BMW 507 Touring Sport s nízkym pontónom, dlhou prednou kapotou a na tie časy celkom novým horizontálnym vyhotovením tradičných ľadviniek. Rovnako novátorsky pôsobili bočné lamely na blatníkoch, odvádzajúce horúci vzduch z motorového priestoru.
Foto: BMW
Po prvý raz sa BMW 507 ukázalo v roku 1955 na septembrovom salóne vo Frankfurte nad Mohanom a stalo sa jeho hlavnou atrakciou. Zdalo sa, že nič iné ako úspech toto auto čakať nemôže. Načrtlo novú dobu a povznieslo slabnúci imidž BMW na celkom novú úroveň. Úplná novinka to však zase nebola. Za základ využilo BMW skrátené a vystužené šasi limuzíny 502 vrátane vidlicového 8-valca s rozvodom OHV a dvojicou karburátorov Zenit, z ktorého vyžmýkali technici na tú dobu slušných 110 kilowattov, teda rovných 150 koní. Krútiaci moment 237 Nm znásobovala 4-stupňová manuálna prevodovka a posielala ho k zadným kolesám uchyteným na tuhej náprave.
Foto: BMW
Tie predné držali lichobežníkové závesy. Odpruženie zabezpečili skrutné tyče a predné teleskopické tlmiče. V Mníchove sa tiež pohrali s hmotnosťou. Päťstosedmička zhodila na váhe vďaka hliníkovým hlavám valcov aj spojkovej či kľukovej skrini, ale aj vďaka karosérii, ktorú tvoril opäť najmä ľahký hliník. Kompaktný roadster s rázvorom 2 480 mm, dĺžkou 4 380, šírkou 1 650 a výškou 1 260 mm mohol byť vybavený pevnou strechou, ktorá z neho stvorila nemenej pôvabné kupé do každého počasia. Inak si musela posádka vystačiť s plátnom. O to však nešlo. Najviac zábavy ste si užili bez strechy a so stiahnutými bezrámovými oknami.
Cena odstrašila zákazníkov
Práve vtedy bolo najlepšie počuť nádherný zvuk veľkého agregátu s dvojicou koncoviek výfukov. A núdza nebola ani o adrenalín. Premotorizovaný a v podstate jednoduchý roadster s nie príliš presným riadením z ťažkopádnej limuzíny 502 vedel svojich majiteľov poriadne vystrašiť. Mal takpovediac „dobrodružné“ jazdné vlastnosti. V porovnaní s konkurenčným 300 SL to jednoducho nebolo ono. A viazli aj predaje. Hoffman trval na cene 12 000 mariek, ktorá mala zaručiť za Atlantikom minimálny odbyt 2 000 kusov. Lenže to neprichádzalo do úvahy. Prakticky ručná výroba vrátane karosérií si vypýtala svoju daň. Mníchovskí účtovníci prišli nakoniec k cifre 26 500 mariek, čo bolo viac ako dvojnásobok.
Foto: BMW
Na to nemal naozaj každý, dokonca ani v USA. A pritom nevedel otvorený „bavorák“ potvrdiť svoje kvality ani na športovom poli, kde mu dával jednu lekciu za druhou súper zo Stuttgartu. Z veľkej Hoffmanovej zákazky preto zišlo. A neujal sa ani nápad vyrobiť lacnejšiu oceľovú karosériu. K prvým zákazníkom sa päťstosedmička dostala až koncom roka 1956, teda rok po premiére. Už vtedy bola jasné, že v BMW si zarobili na poriadnu blamáž. Mníchov to však nevzdával. Počas produkcie prichádzal s viacerými inováciami. Už v roku 1957 vznikla druhá séria. Jej výkon vzrástol na 118 kW a maximálka na 225 km/h. Stovku tak mal 1 330 kg vážiaci roadster na rýchlomere za 8,8 sekundy.
Foto: BMW
To už nebolo možno tolerovať bubnové brzdy, aj keď s posilňovačom. Aspoň dopredu tak putovali kotúče. Nárazníky dostali v súlade s novými predpismi „hrby“ a nádrž, umiestnená pôvodne za vodičovým sedadlom, putovala viac dozadu. Interiér zdobila nová palubná doska. Vyrobených bolo aj niekoľko kusov s 8-valcom vyladeným na 121 kW s prívlastkom Sportsmotor. Pre imidž značky išlo o dôležitý model a tak BMW 507 zdobilo celkom deväť plakiet s modro-bielym logom. Štyri z nich na centrálnych maticiach nábojov 16-palcových kolies. Ani to však nemohlo odvrátiť smutný osud päťstosedmičky.
Smrť bola rýchla
Produkciu zastavili v Mníchove v marci 1959 exemplárom s poradovým číslom 252. Z toho 210 pripadalo na modernizovanú verziu. To bolo obrovské fiasko. Pôvodne mala vznikať rovná tisícka roadsterov ročne. Mníchovská automobilku sa razom ocitla na pokraji krachu z ktorého sa vyhrabala až vďaka modelom novej generácie 1500, 1600, 1800 a 2000, ktoré dorazili na trh v roku 1962. Dovtedy hrozilo, že BMW skončí v rukách Hansa Glasa. Mníchov sa však nielen ubránil, ale v roku 1967 pohltil Glasovú firmu. Rany po neúspechu boli definitívne zahojené.
Foto: BMW
Dnes sa môže rizikový roadster tešiť oveľa väčšej popularite, ako v čase, keď mal plniť mníchovskú kasu. Je z neho vyhľadávaný veterán, zvlášť vysokú cenu má prvá séria z ktorej vzniklo len 42 kusov. V posledných rokoch vyleteli sumy, ktoré sú zberatelia ochotní za mníchovský roadster zaplatiť, raketovým tempom. Nebolo to tak dávno, čo aukčné siene RM Sotheby's a Gooding & Company vydražili tieto autá za 1,8 až 2,5 milióna dolárov. A tešiť sa môžu aj majitelia malej série BMW Z8, ktoré vzniklo v roku 1996 najprv ako koncept Z07, inšpirovaný práve BMW 507. Promo mal sériový model dizajnovaný Henrikom Fiskerom v jednej z bondoviek.
Na rozdiel od sériových verzií, vyrábaných v rokoch 2000 až 2003, skončil automobil Jamesa Bonda pod obrovskou kotúčovou pílou. Čosi podobné urobilo BMW 507 koncom päťdesiatych rokov s materskou automobilkou. Našťastie, príbeh mal šťastný koniec. No aj keby v tom čase päťstosedmička položila mníchovskú značku na lopatky, bola by to nepochybne krásna smrť.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda