„Bol to na svoju dobu veľmi moderný a uznávaný autobus, vydarený po dizajnérskej aj konštruktérskej stránke. A na svoju dobu vysoko spoľahlivý,“ hovorí Dragan Zednikovič z Klubu historických autobusov. „Jeho prototyp zožal veľký úspech na výstave EXPO 58 v Bruseli.“
Foto: Karosa
Možno viac vtedajších divákov však zhliadlo premiéru nového autobusu vo filme Florenc 13.30, kde za volantom „bruselského“ exempláru s preskleným priestorom nad vodičom sedel populárny herec Josef Bek.
Autobus drel vo dne v noci
Autobus, ktorého tvary nakreslil český dizajnér Otakar Diblík, sa zrodil v čase, keď bol nanajvýš potrebný. V mestách vyrastali v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch nové sídliská a spolu s nimi pribúdal počet ľudí, ktorí cestovali každý deň do práce alebo do školy. To vytváralo predpoklad na obrovský dopyt po „ertéóčke“, ktorá ovládla slovenské aj české cesty. „Boli nasadené, aby doslova dreli vo dne v noci,“ dodáva Zednikovič. Autobusy sa vyvážali aj do zahraničia, napríklad na Kubu, do Egypta, Bolívie alebo Afganistanu. V Poľsku dokonca vyrábali licenčne model so značkou Jelcz, ktorý sa dovážal späť do ČSSR.
Foto: KHA
A v čom bola Škoda 706 RTO revolučná? „Krásny šesťvalec, motor umiestnený vedľa vodiča, chladič pred ním,“ opisuje Zednikovič základné znaky legendárneho autobusu. „Okrúhle delené okná zasadené do elegantnej okrúhlej masky ponúkali pekný výhľad. Autobus mal mechanickú prevodovku, s ktorou bolo treba vedieť jazdiť.“
Foto: Karosa
Škodovky sa vyrábali vo viacerých vyhotoveniach – od luxusného cez vyhliadkový s odkrytou strechou, až po autobusy, za ktoré bola zapriahnutá vlečka, dnes už nevídaný vynález. Celkovo ich z výrobných liniek vzišlo viac ako 14-tisíc.
Foto: Karosa
Karosa bola dôstojná náhrada
V Bratislave škodovky dojazdili už v roku 1980, na iných miestach Slovenska a Čiech premávali až do roku 1986. Medzitým však už na cestách kraľoval ďalší úspešný model autobusu vyrábaný od roku 1965 – Karosa ŠL 11 (alebo jeho mestský variant ŠM 11). „Pokrokový bol v tom, že sa prvý raz použila panelová stavba karosérie zložená zo šiestich dielcov,“ vysvetľuje Dragan Zednikovič. „Výhodou bolo, že sa dala rýchlo postaviť, ale na druhej strane veľmi rýchlo starla a hrdzavela.“
Foto: KHA
Napriek tejto slabine boli svojho času vyhodnotené ako autobusy roka. Mali dobré jazdné vlastnosti, bez problémov dosiahli rýchlosť 120 kilometrov za hodinu, mestské autobusy zasa boli novátorsky vybavené automatickou prevodovkou.
Neskôr prišli prozaickejšie modely Karosy radu 700, 800 a 900, ktoré na mestských i prímestských linkách jazdia dodnes. Možno sú menej romantické, ale zato moderné a pohodlné. „Na takýto autobus si človek zvykne rýchlo,“ hovorí Peter Zimerman, vodič spoločnosti Slovak Lines. „Je to, ako keď človek vojde do obývačky. Vidieť, že výrobca myslel na pohodlie vodiča aj cestujúcich.“
Foto: Robert Huttner
Navyše sa už dávno skončili časy, keď strana a vláda rozhodovali, čo sa bude vyrábať, dovážať a používať. Preto je v porovnaní s minulosťou oveľa pestrejšia aj ponuka značiek autobusov, ktorými sa verejnosť vozí: možno si vybrať Karosu, Ikarus, Mercedes, SOR, Volvo, Iveco, skrátka všeličo. Ak sa však na ceste objaví Škoda 706 RTO s typickým zvukom, mnohých chytí za srdce. Možno pre spomienky na vlastnú mladosť alebo preto, lebo to bol autobus jednoducho krásny.
Škoda 706 RTO v číslach:
14 451 autobusov Škoda 706 RTO vyrobili len v závode Karosa. Ďalšie sa vyrábali v závode SVA Holýšov.
20 miest na sedenie mala verzia pre mestskú dopravu.
41 ľudí si mohlo sadnúť v medzimestskom modeli.
75 až 85 kilometrov za hodinu mohli škodovky „vytiahnuť“.
23 až 28 litrov nafty spotrebovala Š 706 RTO na 100 kilometrov.
1 sprievodca kedysi v autobuse predával cestovné lístky.
Päť legendárnych autobusov slovenských ciest
Škoda 706 RO
Foto: KHA
Na prvý pohľad záhadná skratka RO znamená „rekonštruovaný osobný“. Vyrábali ho v bývalom Československu v rokoch 1947 až 1958. Luxusný variant modelu mal aj WC. Čoskoro však autobus vytlačil mladší a šikovnejší konkurent.
Škoda 706 RTO
Foto: KHA
Čiže autobus „rámový trambusový osobný“ sa stal legendou. Pre oblé tvary mal rôzne prezývky, napríklad vajíčko alebo uhorka. Aby odviezol viac ľudí, zapriahli zaň občas aj vlečku.
Karosa ŠL 11
Foto: Karosa
V tomto prípade skratka ŠL znamená „škoda linkový“ zatiaľ čo „ŠM“ prezrádza kolegu určeného pre mestskú dopravu, vybaveného troma dverami a automatickou prevodovkou.
Ikarus 280
Foto: KHA
Veľký kus práce odviedli aj tieto maďarské stroje. Hoci si ich mnohí pamätajú ako dymiace a ťažkopádne kolosy, odviezli kvantá ľudí na rozrastajúce sa sídliská v 80. rokoch. Napríklad do bratislavskej Petržalky.
Karosa 700, 900
Karosa C 954 E
Nové a možno menej romantické autobusy, ale funkčné a spoľahlivé. Cestujúci ich určite majú v obľube, najmä ak nie sú preplnené a chodia načas.
Anketa: Pamätáte si na autobus Škoda RTO?
Daniela Kapitáňová, spisovateľka
Pochádzam z malého mesta a autobusom som cestovala málokedy, len na školské výlety. Pamätám si, že vpredu vnútri bola taká truhla. Vždy som aj predstavovala, že v tej truhle leží mŕtvola a krásne som sa bála. Ale mala som zároveň pocit, že nie som sama, a že ak tá mŕtvola vstane, nebudem jediná, komu ublíži. Odmietala som veriť, že je to motor a dodnes verím, že sa v tých autobusoch prevážali mŕtvoly.
Jan Kraus, herec
Tento autobus je moje detstvo. Magické na ňom bolo, že veľkú časť vnútorného priestoru, dá sa povedať, že priamo to najlepšie miesto, zaujímal motor. Bývalo zvykom na ňom posedávať a spievať pesničky. Samotné radenie rýchlostí pôsobilo dojmom, že to môže robiť iba človek s kvalifikáciou kozmonauta.
Alan Lesyk, výtvarník
Milujem veterány všetkého druhu a čím sú menšie, tým je moja láska väčšia. Autobus Škoda RTO je však výnimkou, v ňom som strávil veľa času pri cestovaní do školy, za školu a za babami bývajúcimi v širšom okruhu Bratislavy. Najkrajšia jazda však bola nočným spojom! Vždy sa zišla správna partia a bolo úplne jedno, ktorým smerom sa rútim. Hlavne, že tam bolo vždy teplo a veselo. Teraz, keď si na to spomeniem, hneď by som si kúpil aspoň jednu nočnú ertéočku. Žiaľ, nemám ju kde zaparkovať.
Aj staré autobusy bývali plné na prasknutie
Vodič Jaroslav Kráľovič si odsedel za volantom Škody 706 RTO celé roky. Zrekonštruovaný výstavný kus si dnes nielen slávnostne leští a pucuje v garáži, ale hocikedy bez problémov naštartuje motor a je pripravený odviezť ľudí. Na výlet alebo za vlastnými spomienkami.
Foto: Robert Huttner
Kedy ste začali jazdiť?
Jazdím od roku 1969 a začínal som samozrejme na „ertéočkach“.
Hovorí sa, že to boli na svoje obdobie moderné autobusy.
Určite áno, bol to napríklad veľký rozdiel oproti starým Ikarusom, ktoré vtedy ešte premávali.
Bola náročná údržba tohto autobusu?
Vôbec nie, bola práve veľmi nenáročná. A tak je to aj teraz, autobus jazdí prakticky bez problémov. Bol odstavený napríklad vyše mesiaca, prišiel som sem a na prvý raz som naštartoval.
Dnes sa ľudia sťažujú na plné autobusy. Bývali preplnené aj v časoch pred tridsiatimi alebo štyridsiatimi rokmi?
Pravdaže, bývali také plné, že sme ledva zatvárali dvere. A najviac cestujúcich bolo, keď študenti cestovali do Ovsišťa. Jazdili sme cez Starý most a boli sme takí ťažkí, že sa kolesá pri nakláňaní šúchali o blatníky. Raz, v tridsaťdeviatke, ktorou tiež jazdili študenti, vytlačili zadné okno, tak ich bolo v autobuse veľa. Celú cestu ho držali a na konečnej mi ho priniesli.
Akým typom autobusu ste jazdili, keď RTO vyradili?
Prešiel som na typ ŠL 11 Turist, čo bol na tú dobu technický výkvet. Jazdili sme s ním na zájazdy, a keď sme napríklad prišli na Balaton, všetci ho obdivovali. Boli to vynikajúce autobusy, modernejšie a kvalitnejšie vybavené.
Takže ste za starým autobusom nebanovali?
Vtedy nie, ten nový bol rýchlejší a ľahšie ovládateľný.
Dnes sa zrejme rád vraciate k svojej 706-ke. Vozia sa ňou ešte cestujúci?
Samozrejme, objednávajú si ho turisti, domáci alebo zo zahraničia, takisto napríklad svadby. Často vozím návštevníkov zo Slovenského národného do Vodárenského múzea. Raz boli cestujúci takí nadšení, že nechceli vystúpiť v meste, musel som ich priviezť až do garáže, kde parkujem. Rád s cestujúcimi komunikujem, rád sa zasmejem, myslím, že pri tomto povolaní to aj treba.
A prihodila sa vám za volantom autobusu nejaká nepríjemnosť?
Raz ma policajti zamerali v meste, keď som išiel 85 kilometrov za hodinu. Viezol som mladých ľudí a stále ma provokovali, či autobus dokáže ísť rýchlo. Tak som im to na chvíľu predviedol. Ale policajti ma nakoniec ani nezastavili, možno nechceli veriť vlastným očiam. Dúfam, že mi blok s pokutou nepošlú teraz.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda