Systémy monitorovania únavy pracujú v súčasnosti na princípe sledovania mimiky tváre vodiča pomocou kamery, no najčastejšie vyhodnocujú jeho pozornosť na základe sledovania rôznych parametrov štýlu jazdy. Údaje pritom dostavajú z riadenia, stabilizačného systému ESP, radarového tempomatu, trakčných systémov či systému na udržiavanie jazdného pruhu. Na základe reakacií vodiča vedia potom nepriamo dedukovať úroveň únavy.
Experti britskej Trent University v Nottinghame chcú však použiť zariadenie, ktoré by sledovalo pozornosť a únavu priamo. A to pomocou senzorov zabudovaných v operadle sedadla. Ich úlohou by malo byť monitorovať srdečný tep, na základe ktorého je možné odvodiť psychický stav vodiča, a teda aj úroveň jeho pozornosti. Následne je možné vodiča upozorniť na zníženú mieru sústredenosti a odporučiť mu prestávku.
Systém by tiež spolupracoval s elektronickými asistentmi a ak by ste na výstrahu nereagovali, mohol by čiastočne prevziať kontrolu nad vozidlom. Napríklad zastaviť a zapnúť výstražné svetlá. V takomto prípade či prípade infarktu nie je vylúčená ani možnosť aktivácie núdzového volania eCall. To všetko je však ešte hudba budúcnosti. Vyriešiť treba totiž napríklad otázku, ako získať relevantné údaje o tepe, keďže medzi senzorom a telom vodiča sa nachádza viacero vrstiev.
Od čalúnenia sedadla až po oblečenie. Inak hrozia falošné výstrahy, ktoré by vodiča viac znervózňovali, ako mu pomáhali. A v prípade zbytočnej aktivácie systém eCall viedli aj k zbytočnému výjazdu záchranárov. Treba však pripomenúť, že nápad senzorov v sedadle vodiča nie je úplne nový. S podobnou myšlienkou sa pohrával aj Ford vo svojom koncepte S-Max, ktorý predstavil vlani na autosalóne vo Frankfurte nad Mohanom a ktorý je predzvesťou jeho novej generácie.