Foto: Opel
Calibra sa rodila v polovici osemdesiatych rokov. Opel zvážil, že je čas poslať do sveta ďalšie športové auto, ktoré by nadviazalo na úspechy legendárneho kupé GT a neskorších modelov Manta a Monza zo sedemdesiatych rokov. Monza síce vydržala na linkách až do roku 1986, no jej dizajn dával jasne najavo starší dátum vzniku. O technike nehovoriac. V tom čase už mal Opel v Európe rozbehnutú veľkú modelovú obmenu. A to aj v strednej triede. V roku 1988 nahradil sedan, kombi a liftback Ascona úplne novou Vectrou.
Prezlečená Vectra
Vectra mala poslúžiť aj ako základ Calibry. Nič nové pod slnkom, podobnú stratégiu použil Opel aj pri Monze, ktorá bola de facto len prezlečenou Asconou. Civilný pôvod nového kupé však okorenil fenomenálny dizajn, za vznikom ktorého stál vtedajší šéfdizajnér európskej divízie koncernu General Motors Wayn Cherry a šéfštylista projektu Vectra Erhard Schnell. Podaril sa im doslova husársky kúsok. Calibra predstavená vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1989 vyrazila mnohým dych. Konkurencia v podobe Fordu Probe, či japonskej Toyoty Celica a Nissanu SX200 sa na Calibru jednoducho nechytali.
Foto: Opel
Takmer 4,5 metra dlhé kupé s rázvorom náprav 2 600 mm však šokovalo svet aj svojou aerodynamikou. Calibra dosahovala koeficient odporu vzduchu Cd len 0,26, čo je ešte aj po štvrťstoročí pre mnohých výrobcov len snom. Z Calibry sa razom stalo najaerodynamickejšie sériovo vyrábané auto planéty. A tento titul si Calibra udržala neuveriteľných desať rokov. Porazila ju až hybridná Honda Insight prvej generácie z roku 1999 a Audi A2 z toho istého roku s koeficientom Cd 0,25. Kým však tieto modely boli doslova prepadákmi, z Calibry sa stal bestseller.
Foto: Opel
Aby sme ale boli objektívni, titul najaerodynamickejšieho auta sa týkal len základnej Calibry s dvojlitrovým 8-ventilovým 4-valcom. Verzie Calibra 16v, Calibra Turbo, Calibra V6 či 4×4 kládli vzduchu z dôvodu zmien na podvozku a v systéme chladenia predsa len väčší odpor. No aj koeficient Cd 0,29 predstavoval na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov excelentnú hodnotu. To Opel nezabúdal pripomenúť vo veľkej reklamnej kampani v roku 1990, keď prišla Calibra na trh. Záujem bol hneď od počiatku obrovský. Konkurencii neostalo nič iné, len závidieť.
Úspech aj bez výkonu
Z prakticky okrajového segmentu športových kupé dokázala Calibra urobiť doslova „masovku“. Pomohla aj atraktívne nastavená cena. Za základnú verziu zaplatili nemeckí zákazníci 33 900 mariek. Pôvodne plánoval Opel montovať ročne len 20 000 kusov, no netrvalo dlho a kapacitu musel zvýšiť takmer na trojnásobok. Technicky pritom išlo len o derivát Vectry. Calibra mala síce nižšie ťažisko a nižšiu hmotnosť ako jej „materský“ sedan, no jazdné vlastnosti sa od neho príliš nelíšili. I tak to nebol zlý základ.
Foto: Opel
Pochváliť sa mohla nezávislým zavesením všetkých kolies, vpredu na vzperách McPherson a vzadu na trojuholníkových ramenách. Brzdová sústava využívala kotúče a sériový protiblokovací systém ABS. Spočiatku však Calibre chýbal poriadny výkon, ktorý by zodpovedal jej atraktívnemu vzhľadu. Základom bol 8-ventilový 4-valec 2,0 i s výkonom len 85 kW. Dobrá aerodynamika však urobila svoje. Už to stačilo na tesné prekročenie rýchlosti 200 km/h. Lepšie na tom bola predsa len Calibra 2,0 16v (110 kW) so 4-ventilovou technikou a maximálkou 223 km/h.
Foto: Opel
Obe verzie sa mohli pýšiť nízkou spotrebou paliva. Autá boli v tých časoch ľahšie a spolu so špičkovou aerodynamikou si 4-valcové Calibry vystačili s menej ako 8 litrami benzínu na 100 km. Zákazníkov tiež mohla tešiť praktická karoséria. Calibra ponúkala solídny priestor pre štyroch cestujúcich nad rámec bežných 2+2 miestnych kupé a k tomu slušný kufor s objemom 300 litrov. Po sklopení sedadiel to bolo až 980. Naložiť Calibru nebol naozaj problém, spolu s krátkou kapotou sa totiž otváralo aj obrovské zadné okno. Takže Calibra predstavovala vynikajúci kompromis medzi športovým a rodinným autom.
Foto: Opel
Kým však dizajn exteriéru patril na špičku, v interiéri použil Opel veľmi pragmatický prístup. Palubná doska, volant a mnoho ďalších komponentov bolo prakticky bez zmien prevzatých zo sedanu Vectra. Zákazníkom to neprekážalo. Veď v sérii dostali posilňovač riadenia, audiosústavu so šiestimi reproduktormi, ale aj efektné tónované sklá. Väčší luxus, ako napríklad klimatizácia alebo elektrická otvárateľná strecha, však už stál marky navyše. V tom čase nič výnimočné. Najdrahším príplatkom bol však pohon oboch náprav. Calibra ho dostala hneď od začiatku, čím výrazne vylepšila svoje technické skóre.
Calibra Turbo bola rýchla, ale problémová
Najväčšia bomba sa ešte len chystala. V marci 1992 debutovala Calibra Turbo. Jej preplňovaný 4-valec posielal cez 6-stupňový manuál (!) k všetkým štyrom kolesám 150 kW výkonu a 280 Nm krútiaceho momentu. Bežné verzie mali len 5-stupňové prevodovky alebo 4-stupňové automaty. Dynamika Calibry tak konečne ladila s jej dizajnom. Ručička rýchlomeru sa zastavila až na číslici 245 km/h a stovku vedela zvládnuť za 6,8 sekundy. Za túto „hračku“ si síce zákazníci poriadne priplatili, veď Calibra Turbo stála 49 800 mariek, no spolu s ňou dostali aj štvorkolku, efektné 16-palcové disky kolies či anatomické predné sedadlá.
Foto: Opel
Problémom Calibry Turbo bola však jej nespoľahlivosť. Komplikovanosť preplňovaného motora a rozvodu 4×4 robili zákazníkom často vrásky na čele. Aj ich to niečo stálo. Calibra Turbo si vyžadovala špeciálnu starostlivosť. Výrobca napríklad požadoval rovnaké pneumatiky na všetkých kolesách a pri opotrebení ich súčasnú výmenu. Ďalej bolo potrebné zamieňať predné a zadné pneumatiky každých približne 3 000 kilometrov. Mohol za to extrémne negatívny odklon zadných kolies, ktorý viedol k odlišnému opotrebeniu predných a zadných gúm, na čo bola Calibra Turbo extrémne citlivá. Pri nedodržiavaní týchto zásad mohlo dôjsť ľahko k poškodeniu rozvodovky.
Foto: Opel
Odpoveďou na to bola Calibra V6, uvedená na trh o rok neskôr, presnejšie v polovici roku 1993. Jej vidlicový 6-valec s rozvodom 2×DOHC a objemom 2 497 ccm nemohol síce výkonom 125 kW konkurovať Calibre Turbo, no ponúkal kultivovaný chod a najmä spoľahlivú prevádzku. Calibra V6 zrýchľovala s manuálom na stovku za 8,8 sekundy a dosiahla maximálnu rýchlosť 234 km/h. Na adrenalín to síce nestačilo, ale šesťvalec rozhodne zatienil základné 4-valce. Tento motor sa napokon objavil aj v špeciálnej žlto-bielej edícii Keke Rosberg, pomenovanej po exšampiónovi formuly 1, ktorý s Calibrami sám jazdil v seriáloch cestných vozidiel.
Na rozlúčku Last Edition
Ďalšou edíciou sa stala čierna séria Calibra Cliff Motorsport Edition s podvozkom zníženým o 20 mm a krásnymi športovými diskami kolies BBS s rozmerom 16 palcov. Najslávnejšou edíciou bola ale nepochybne tá posledná – rozlúčková. Calibra Last Edition sa okrem športového podvozku s pružinami Irmscher a kolesami BBS mohla pochváliť aerodynamickým bodykitom, sériovou klimatizáciou či koženým čalúnením. Objednávky prijímal Opel až do apríla 1997. Potom sa už život Calibry chýlil k záveru.
Foto: Opel
Posledné kusy zišli z liniek v auguste 1997. Za necelých osem rokov vyrobil Opel 238 647 exemplárov. Najväčší podiel na tom mali základné 8-ventilové verzie z ktorých vzniklo približne 130 000 exemplárov. Calibra 16v si zaknihovala 61 000 kusov a zvyšok pripadol na Calibru Turbo a Calibru V6. Hlavným výrobným stanom bol materský závod v Russelsheime, no Calibru montovali aj vo fínskom Uusikaupunki v závode Valmet Automotive. Okrem Nemecka sa jej darilo aj v Británii, kde sa predávala s logom Vauxhall a veľkú popularitu dosiahla aj v Taliansku, vo Francúzsku či v Španielsku.
Foto: Opel
Ak máte chuť vlastniť atraktívny youngtimer, Calibra nemusí byť zlou voľbou. Samozrejme s výnimkou verzií Turbo, ktoré si stále vyžadujú extrémnu starostlivosť. Calibra je však aj po 25 rokoch stále nádherným autom. Napokon, počas kariéry absolvovala len jeden jediný facelift (1994). Aj ten si vyžiadal iba kozmetické úpravy. Calibra dostala nové výkonnejšie reflektory a logo blesku sa presunulo z kapoty na masku chladiča. Smutné však je, že Opel na športové kupé strednej triedy v nasledujúcom období celkom zanevrel. Calibru nahradil menšou Tigrou na báze Corsy a v roku 2000 aj Astrou Coupé. Tie však nikdy nedosiahli jej úspech. A zem sa zľahla aj po koncepte Opel GTC z roku 2007. Dnes si teda musíme vystačiť len s ostrými OPC verziami sériových Oplov.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda