Foto: Volkswagen
Je to tak. Volkswagen „vyhádzal“ zo svojho litrového XL1 celú eko-techniku – naftový dvojvalec, elektromotor aj li-ion akumulátory. Namiesto nej zaujal miesto legendárny taliansky motocyklový dvojvalec Ducati. Dôvod? Sanovanie nákladov za desať rokov vývoja tohto litrového extrému, z ktorého vznikne nakoniec len 250 kusov, ale aj spojenectvo koncernu VW s legendárnym talianskym výrobcom motocyklov, ktorý zakotvil pod krídlami Audi.
Koncern VW tak skombinoval svoje najnovšie technológie z oblasti ľahkých materiálov s najvýkonnejším, najľahším a najobdivovanejším dvojvalcom zo sveta dvoch kolies. Len mierne upravený motor prevzatý z kultového motocykla Ducati Superleggera má objem 1 199 kubických centimetrov. Jeho valce zvierajú uhol 90 stupňov. Už hodnoty vŕtania 112 a zdvihu len 60,8 mm naznačujú, že ide o extrémne vysokootáčkovú pohonnú jednotku. S ľahkosťou sa šplhá k 11 000 otáčkam za minútu.
Foto: Volkswagen
Môže si to dovoliť. Postavený je totiž z extrémne ľahkých materiálov. Nízke zotrvačné sily majú pod kontrolou napríklad titánové ojnice. Z horčíka je vyrobená hlava valcov, spojka ale aj dvojica vstrekovačov pre každý valec. A nechýba pre Ducati typický desmodromický rozvod. O zatváranie ventilov sa teda nestarajú vratné pružiny, ale samostatné vačky. Výsledkom je výkon 147 kW, teda rovných 200 koní a krútiaci moment s hodnotou 134 Nm, ktorý prenáša 7-stupňová dvojspojka DSG k zadným kolesám.
To by však bola na XL1 predsa len príliš silná káva, a tak muselo prejsť nemecké super ekoauto radikálnou prestavbou. Ak sa vám zdá XL Sport väčší, nemýlite sa. A podrástol naozaj poriadne. Na dĺžku má 4 291, na šírku 1 847 a na výšku 1 152. To znamená, že je o 40 cm dlhší a o 18 širší ako XL1. Len výška sa nezmenila. Zato rázvor s hodnotou 2 424 mm sa natiahol o rovných 20 centimetrov. Vyžiadala si to aerodynamika. Veď XL Sport dosahuje maximálnu rýchlosť 270 km/h! A to chce aj nejaký ten prítlak a stabilný postoj.
Foto: Volkswagen
S obtekaním vzduchu však pracovali vo Wolfsburgu veľmi citlivo. Na koeficient odporu vzduchu Cx 0,189 z XL1 síce rovno zabudnite, ale aj výsledných 0,258 je takmer z ríše snov. Čelná plocha XL Sport je pritom len 1,7 štvorcového metra. Po prepočte tak kladie výsledný odpor vzduchu len ako štvorec s plochou 0,44 metra štvorcového. A to je fantastické. O potrebný prítlak sa starajú aktívne aerodynamické prvky. Napríklad zadný spojler využívajúci technológiu koncernového Lamborghini Aventador.
Aerodynamické straty zas minimalizujú aktívne clony na podvozku či v predných a zadných sacích otvoroch. Otvárajú sa len vtedy, keď je to nevyhnutné. A to platí aj o odvetraní motora pomocou klapiek zadnej „kapoty“. Spätné zrkadlá zas nahradili kamery. Po aerodynamike hrá kľúčovú úlohu aj nízka hmotnosť. A tak je XL Sport priam nabitý ultraľahkými materiálmi. Celá karoséria je vyrobená z plastov vystužených uhlíkovými vláknami CFRP. Sklo nahradil polykarbonát a hliník zastúpil o polovicu ľahší horčík. Len na horčíkových diskoch tak XL Sport „schudol“ 23,9 kg.
Foto: Volkswagen
Samozrejme, karbón, horčík či titán nájdeme aj v ďalších konštrukčných prvkoch vrátane závesov kolies či skeletov sedadiel. Výsledkom je celková hmotnosť len 890 kg. To je na 200 koní zaujímavý údaj. Každý z koníkov má teda na starosti len 4,45 kg živej váhy XL Sportu. Práve preto dokáže šprintovať na stovku za 5,7 sekundy, čo nie je zlé, no na adrenalín jednostopových Ducati sa chytať predsa len nebude. Zaujímavý by však mohol byť údaj priemernej spotreby.
Volkswagen naň, bohužiaľ, vo svojej tlačovej správe akosi zabudol. Takže napriek priam kozmickým a astronomicky drahým technológiám to asi nebude žiadna veľká sláva. To len otvára otázku, prečo je takýto projekt vlastne na svete? Odpoveď sa skrýva opäť vo financiách. Volkswagen verí, že XL Sport by mohol pritiahnuť technologických „maniakov“ a sčasti tým znížiť straty z vývoja XL1. V športovej podobe by jednoducho mohol ponúknuť predsa len viac radosti z jazdy.
Foto: Volkswagen
Tomu je prispôsobený aj kompletne prepracovaný podvozok so zavesením push-rod, 18-palcovými diskami kolies obutými pneumatikami 205/40 na prednej a 265/35 na zadnej hnanej náprave, ale aj výkonnými karbón-keramickými brzdami. Na okruhu by teda mohla byť s XL Sport naozaj zábava. Napokon, vyzbrojený je stopkami pre meranie času na jedno kolo, digitálnym prístrojovým panelom, monokokovými sedadlami či splošteným volantom. Na druhej strane nie je ale dvojčlenná posádka ukrátená o komfort.
XL Sport je napríklad vybavený audiosústavou a dokonca klimatizáciou. Batožinový priestor za sedadlami s objemom 107 litrov poslúži aspoň na to najnutnejšie. Vstup do kabíny uľahčujú krídlové dvere na dvoch pántoch. Či sa však XL Sport dostane do výroby nie je zatiaľ isté, podobne ako zvažovaný projekt štvormiestneho XL2 či projekt malého VW up! vyzbrojeného drahou technológiou z XL1. Zatiaľ si môžete dopriať len litrový plug-in hybrid XL1 so spotrebou 0,9 litra nafty na 100. Čo však ušetríte na palive, zaplatíte na niekoľko rokov vopred. Cena je totiž 110 000 eur!
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda