Test: Kia Picanto 1.2 MPI - kórejská lekcia

Konkurencia, i keď nie ktovieako široká, bude mať čo robiť. Nudné kórejské mini bez emócií a štýlu sa totiž zmenilo na mestskú imidžovú hračku, ktorá vie prekvapiť nielen dizajnom a spracovaním, ale aj komfortom a úspornosťou. Presvedčil nás o tom test drahšej verzie 1.2 EX.

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Päťdverová karoséria je na slovenskom trhu veľkou výhodou.

Vytvoriť atraktívne auto s dĺžkou 3,6 metra nie je rozhodne ľahká úloha. Šéfdizajnér Kie Peter Schrayer však opäť zažiaril. Picantu nechýba hravosť, solídne proporcie ani robustnosť, ktorá zvádza k dojmu, že ide o konkurenta Fabie. V skutočnosti je Picanto modelom triedy mini, takže jeho súpermi sú Renault Twingo, Ford Ka, Fiat Panda, Chevrolet Spark či Citroen C1.

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Rázvor konštruktéri natiahli ako najviac mohli.

Picanto má však obrovskú výhodu. Vyrába sa aj v 5-dverovom vyhotovení a všetky verzie odvezú piatich cestujúcich. To nie je naozaj štandard. Môže tak potenciálne zlákať aj zákazníkov nižšej triedy.

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Nad hmlovými svetlometmi nechýbajú denné svetlá.

Zaujme mnohými „dospeláckymi“ prvkami, napríklad dizajnom prednej masky s „tigrím“ motívom, veľkými vysoko situovaným svetlami, dennými LED-diódami, originálnym tvarom zadných svetiel, ale aj nápadným bočným prelisom inšpirovaným Vengou ši pro_ceedom.

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Podľa veľkých zadných svetiel Picanto spoznáte aj v noci.

Nešetrilo sa ani na laku. Nájdete ho na všetkých plastových dielcoch. Len šírka karoséria, minimálny zadný previs a maličké kolesá prezrádzajú, kam v skutočnosti pa­trí.

Väčšie, ako sa zdá

Výška karosérie a pomerne široké dvere umožňujú dobrý prístup do interiéru. Ten patrí vo svojej triede na absolútnu špičku. Nielen výberom kvalitných materiálov a veľmi sviežim dizajnom, ale aj priestrannosťou.

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Interiér očarí nielen priestorom, ale aj kvalitou spracovania a vybavením.

Na Picanto by ste to asi netipovali, no dosť miesta na nohy a nad hlavou nájdete aj na zadných sedadlách. Zďaleka pritom nejde len o nejaké čalúnené lavice. Šírka a tvar predných sedadiel v ničom nezaostávajú za autami o triedu vyššieho segmentu a to isté platí o dĺžke zadných delených sedadiel či výške operadla. Limitom je len šírka. Piacanto má síce päť bezpečnostných pásov, ale so zadným stredným cestujúcim rátajte len v núdzových situáciách.

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Picanto poteší aj veľkými odkladacími priestormi.

Ergonómia je takmer bez chýb, škoda len, že volant sa nedá nastavovať hĺbkovo a že palubný počítač sa ovláda azda tým najmenej praktickým spôsobom – kolíčkom na prístrojovom paneli. Inak niet čo kritizovať. Volant má príjemný tvar, radiaca páka padne do ruky, stredový panel audia a klimatizácie je dostatočne rozmerný a prehľadný a ani s odčítaním údajov troch veľkých analógových prístrojov nebudete mať najmenší problém. Navyše je interiér plný praktických odkladacích schránok. Zvlášť vtipné sú výsuvné držiaky na nápoje v priehradke pred radiacou pákou. Jednoducho, ak ich nepotrebujete, nezavadzajú a nezmenšujú objem schránky. Nápoje však dáte aj do dverí.

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Dozadu sa usadia aj vysokí cestujúci (182 cm).

Picanto sa nemusí hanbiť ani za svoj kufor. Pod širokým zadným vekom je rovných 200 litrov. Na rodinnú dovolenku to stačiť nebude, ale je to napríklad o 60 litrov viac v porovnaní s Citroënom C1 a tiež viac, ako ponúkajú Fiat 500, Renault Twingo či Ford Ka. V tomto smere môže Picantu konkurovať len dosluhujúci Fiat Panda. Daňou za priestor je absencia rezervy. Uskromniť sa musíte s lepiacou súpravou.

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Základným objemom kufra 200 l malá Kia poteší. Vyššia nakladacia hrana spevňuje karosériu.

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Po sklopení zadného deleného sedadla (sedáku aj operadla) máte z Picanta malú dodávku.

Vybavené ako drahšie autá

Aj vybavením sa snaží Picanto navodiť pocit dospelosti. Zvlášť tou bezpečnostnou. Päť hviezdičiek v testoch Euro NCAP mu ušlo len vďaka nedostatočnému nasadeniu stabilizačného systému ESP na európskych trhoch. To však nie je problém Slovenska. Tu dostanete Picanto v sérii s ESP a k tomu šesť airbagov. Za siedmy, kolenný, si stačí priplatiť smiešnych 150 eur.

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Veľké ovládače sú prehľadné a dobre sa s nimi manipuluje.

V druhom, vyššom stupni vybavenia je v sérii klimatizácia, kožený volant a radiaca páka či kompletný elektrický balík na okná a zrkadlá. Audiosústava obsahuje USB-port, čo nie je dnes vonkoncom samozrejmosťou, ale zvuk z reproduktorov umiestnených výlučne na vrchnej časti palubnej dosky je veľmi skromný. Navyše je displej rádia slabo clonený a tak ho ťažko odčítať v slnečnom počasí. Čo je zaujímavé, na zozname príplatkov nájdete prvky typické pre autá vyšších tried. Nielen automatickú klimatizáciu, ale dokonca vyhrievaný volant, stop-štart systém či bezkľúčové odomykanie a štartovanie, ale aj zadné led-kové svetlá.

Šetrí palivom, nie dynamikou

Nový 4-valec s objemom 1,25 litra a variabilným časovaním ventilov, ktorý je silnejšou alternatívou k trojvalcu, nerobí Picantu rozhodne hanbu. Nielen vyslovene nadštandardným výkonom 62,5 kW, ale aj príkladnou kultúrou chodu a nízkym hlukom, ktorý má výrazný vplyv na celkový pocit z komfortu jazdy. V spojení s veľmi presnou a ekonomicky odstupňovanou 5-stupňovou prevodovkou je Picanto v meste živým autom a ani na diaľnici sa s ním nestratíte. Stačí podradiť a agregát priam milujúci vysoké otáčky, udelí maličkému modelu s hmotnosťou len 915 kg veľmi slušné zrýchlenie. Skvelá je aj spotreba, hoci bez šiesteho prevodového stupňa. Oficiálny údaj 4,5 litra je síce trochu prikrášlený ale tesne nad päť sa pri rozumnej jazde pohybovať dá a to je ešte v rezerve príplatkový stop-štart systém, ktorý ušetrí v meste ďalšie dva deci.

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Motor si zaslúži pochvalu za tichý prejav, nízku spotrebu a veľkú pružnosť.

Veľkým prekvapením je aj podvozok. To čo sa Kii podarilo, nie je možné porovnávať s autami jej triedy. V komforte odpruženia a tlmení nerovností nastavuje Picanto kritériá, ktoré sú často vzdialené aj autám o stupeň vyššej kategórie. K tomu treba pripočítať vysokovýkonné servoriadenie a účinné brzdy či mäkučkú spojku. Jednoducho jeho ovládanie si vyžaduje minimálne sily. Športovým náturám to asi vyhovovať nebude, ale ženskému publiku určite áno, podobne ako vynikajúca manévrovateľnosť. Na druhej strane stojí nie príliš presvedčivá stabilita v zákrutách a neschopnosť stlmiť väčšie nerovnosti, keď sa dostáva mäkké odpruženie na doraz.

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Aj napriek absencii izolácie na motorovej kapote naštartovaný agregát takmer nepočujete.

Nové Picanto nemožno nazvať inak ako obrovským skokom vpred. Až takým veľkým, že by malo zobudiť európsku konkurenciu z jej spánku. Kia totiž ukazuje, že cenovo dostupné malé auto môže byť atraktívne, bezpečné a dokonca pohodlné a solídne vybavené.

Pohľadom Václava Lipavského

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Vyzerá fajn, navyše je aerodynamická. Max. rýchlosť 171 km/h hovorí sama za seba.

Páči sa mi, že Kia ostala pri návrhu novej generácie verná pôvodnému odkazu malých áut a neurobila z Picanta pojazdné laboratórium plné pochybne fungujúcej elektroniky. S tým sa dnes žiaľ stretávam stále častejšie. Namiesto toho tu máme jednoduché auto, nielen z pohľadu mechaniky, ale aj elektronickej výbavy. Malou chybičkou krásy je len ovládanie palubného počítača kolíkom na prístrojovom paneli, aj keď chápem, že je to lacnejšie riešenie.

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Nechránené nárazníky v meste ľahko poškriabete.

Tvrdé plasty v kabíne mi vôbec nevadili, vyzerajú dobre a čo je dôležité, sú tvarované veľmi účelne. Stredová konzola je ešte aj opticky vytvarovaná tak, aby vyvolávala dojem širokého interiéru. Vzadu som sa dokázal usadiť bez toho, aby som hlavou narážal do strechy.

Kufor síce lemuje vyššia nakladacia hrana, ale inak je tak praktický, že mu to radi odpustíte. Škoda, že má pod podlahou namiesto dojazdovej rezervy len sadu na opravu pneumatík.

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Tak už ani tu nenájdete rezervu. Vraj to šetrí hmotnosť a znižuje spotrebu. Skutočný dôvod je však omnoho prozaickejší - pre automobilku je to lacnejšie.

Motokára

Teraz zbystrite. To čo je na novom Picante najdôležitejšie je jeho malá hmotnosť. Niečo málo cez 900 kg je pri takto vybavenom aute úspech. Pozrite na prahy, dimenzovanie A-stĺpikov alebo uchytenia B-stĺpika do podlahy, spojte si to s veľkosťou karosérie a uvedomíte si, ako sa museli konštruktéri snažiť.

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Prahy sú na tak malé auto pekne široké, pomáhajú pri rozkladaní energie počas bočného nárazu.

Malé previsy minimalizujú pri zatáčaní zotrvačné hmoty, auto mení smer na požiadanie a za normálnych okolností nedotáčavosť nikdy nepocítite. Samozrejme za to môžu aj pneumatiky Hankook Optimo s rozmermi 175/50 R 15 (inak, všimol som si, že Hankook robí v posledných rokoch naozaj pokroky), no tentoraz by som najväčšie zásluhy na výslednej obratnosti pripísal ľahkej konštrukcii auta. Priečne uložený štvorvalec je zaklonený dozadu, čo je šikovný konštruktérsky trik ako znížiť podiel hmotnosti pripadajúcej na prednú nápravu.

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Motor zaklonený dozadu a výfukové zvody pred interiérovou priečkou posúvajú ťažisko smerom k stredu auta.

Keď som už pritom podiely hmotnosti na jednotlivé nápravy, Picanto sa dokáže pekne vysporiadať aj s panickým brzdením. Ľahký zadok a minimálny zadný previs sa totiž pri malých autách vždy spoľahlivo postarajú o to, že pri brzdení sa ťažisko auta rýchlo preklopí dopredu, zadné kolesá sa odľahčia a vďaka intenzívnym zásahom ABS sa na celkovom brzdení podieľajú len minimálne (dnes sa opúšťa od mechanických snímačov zaťaženia zadných náprav a všetko sa presúva na plecia elektronických systémov, čo vlastne znamená, že brzdný účinok sa obmedzuje až po prvom zablokovaní zadných kolies). Malá Kia však brzdí výborne a jej zadná náprava ostáva počas predklonu karosérie stabilná.

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Ani pri panickom brzdení nestráca zadná náprava stabilitu.

Otvorte kapotu a uvidíte, že usporiadaniu motorového priestoru nechýba logika. Žiarovky si dokážete vymeniť v obidvoch svetlometoch (chválim použitie odolných a lacných halogénových žiaroviek H4) a vodu do ostrekovačov doplníte bez toho, aby ste pritom polovicu nádoby rozliali po motore. A aj keď je motor otočený zberným výfukovým potrubím k priečke medzi motorom a kabínou (na strane výfuku je motor vždy hlučnejší), v interiéri ho pri bežnom jazdení skoro vôbec nepočujete.

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto K žiarovkám v hlavných svetlometoch máte dobrý prístup na jednej...

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto ...aj na druhej strane. Paráda.

Atmosférický agregát 1.2 MPI (Kappa) je tak pružný, že si s prehľadom dokáže poradiť aj s väčším Riom. Viete si teda predstaviť, s akými rezervami pracuje v malom Picante. Dobre sa cíti už pri 1500 otáčkach, ak však treba, vyletí aj k šesťtisícovej hranici. Dokonca tak rýchlo, že sa ani nenazdáte a narazí na obmedzovač pri 6400 ot./min (inak náraz do obmedzovača je dosť tvrdý, čo rozvodom dvakrát neprospieva).

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Bez problémov sa dostanete aj k nalievaciemu hrdlu kvapaliny do ostrekovačov.

Dynamike prospieva aj kratšie sprevodovanie prvých troch stupňov. Pri rýchlosti 90 km/h točí motor na päťku 2500 otáčok, na diaľnici (130 km/h) otáčky poskočia o tisícku vyššie. Ak radi na ceste provokujete, vedzte, že aj pri rýchlosti 110 km/h dokážete podradiť až do trojky, otáčky vyletia na 5000 a po obmedzovač vám ostáva ešte približne 1300–1400 otáčok. V tiahlych stúpaniach sa tak Picanto dokáže držať aj turbodieselových limuzín. Paráda. Škoda, že sa konštruktéri (alebo niekto z vývoja, čo má pod palcom financie) vykašlali na teplomer chladiacej kvapaliny. Najmä v tuhých mrazoch je jeho prítomnosť na prístrojovom paneli veľmi užitočná.

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Takto malý akumulátor som veru dlho nevidel.

Prevodovka je fajn, zvláda aj rýchle zmeny prevodov a páka nekladie skoro žiadny odpor (čo mne trochu vadí). Problém vidím s priemernou presnosťou a faktom, že počas testu som spiatočku takmer pravidelne radil až na druhýkrát (po opätovnom vytlačení spojky aby sa ozubené kolesá v prevodovke voči sebe trochu pootočili).

Foto: Václav Lipavský

Kia Picanto Na vode sa trochu kĺzali a na hrubozrnnom asfalte ich bolo dosť počuť, ale inak sa pneumatiky Hankook Optimo 175/50 R 15 ukázali v dobrom svetle.

Na záver ešte detail, ktorý ma na mestskom Picante potešil. Ak potrebujete z vedľajšej cesty čo najskôr vyraziť na hlavnú, nemusíte sa obávať príliš ambiciózneho zásahu protipreklzového systému (tiež čoraz častejší problém). Vrazte plyn do podlahy, pustite spojku a elektronika ani po prudkom zásahu nepustí motor pod 3000 otáčok. To je hranica, kedy motoru ostáva stále dosť sily na poriadny záber. Na niektorých autách totiž v podobných situáciách priškrtený motor dobre že nezdochne. Hovorím, taká malá kórejská osa.