Test: Honda Civic 1.8 i-VTEC - nový Civic dozrel

Ôsma generácia Civicu spôsobila poriadny rozruch. Futuristický dizajn jej priniesol veľmi rýchlo prezývku UFO. No ako to s revolučnými riešeniami býva, majú aj svoje chybičky. Deviata generácia sa už preto nesnaží ohurovať radikálnymi novinkami, ale svojho predchodcu v mnohom prekonáva. Presvedčili sme sa o tom počas testu benzínovej verzie 1.8 i-VTEC Executive.

Nový Civic si na ulici rozhodne nepomýlite. Aj deviatka si totiž ponechala modernú siluetu kupé so zamaskovanými kľučkami zadných dverí. V niečom je však umiernenejšia.

Foto: Honda

Honda Civic Nový Civic je dlhší, širší a nižší.

Známa silueta, menej výstrednosti

Z prednej masky zmizol transparentný pás spájajúci predné reflektory, nenájdete tu ani trojuholníkové predné hmlové svetlá, trojuholníkové kľučky či trojuholníkové výfuky. Úplne novým identifikačným prvkom je však dekorácia prednej masky v tvare vtáka s roztiahnutými krídlami či zadné vystupujúce svetlá prepojené spojlerom. Civic tak pôsobí rovnako moderne, no menej vyzývavo, čo je pre trvácnosť dizajnu veľkým prínosom. Jeho športovému naturelu prospela nielen extrémne nízko situovaná hrana čelnej masky, ale aj mierne zmeny proporcií. Civic je o 50 mm dlhší, o 20 nižší a o 10 širší.

Prístup k predným sedadlám je bezproblémový. K tým zadným sa dostávate cez podstatne užšie dvere, no v porovnaní s minulosťou sú predsa len dlhšie a vytvárajú tak pohodlnejší vstupný otvor. Na úvod vás však prekvapí nelogický systém bezkľúčového odomykania. Kým zo strany vodiča sa otvoria po potiahnutí kľučky iba jeho dvere a tie ostatné musíte otvoriť dodatočne diaľkovým ovládačom alebo spínačom na vnútornej strane dverí, spolujazdec vie otvoriť naraz všetky dvere.

Foto: Honda

Honda Civic Aj deviata generácia si ponechala modernú siluetu kupé so zamaskovanými kľučkami zadných dverí.

Viac miesta, no nie nad hlavou

Predné sedadlá s komfortným čalúnením a pritom dobrým bočným vedením patria k tomu najlepšiemu, čo si dnes môžete v tejto triede dopriať. Slušné rozmery majú dokonca aj zadné sedadlá. S priestorovou ponukou je to však horšie. Civic dopláca na koncepciu s nádržou umiestnenou pod prednými sedadlami. Aj napriek robustnému dizajnu palubnej dosky, ktorá vás obklopuje ako v kupé, nájdete dostatok priestoru na nohy a kolená, nad hlavou však ostáva len pár centimetrov. Predné sedadlá sú totiž aj v najnižšej polohe stále vyššie než u konkurencie, čo môže spôsobiť problém ľuďom s výškou nad 185 centimetrov. Vzadu je to podobné. Tu má však obmedzenie na svedomí skôr znížené čalúnenie strechy s panoramatickým oknom. Zato na nohy je miesta o čosi viac ako predtým.

Foto: Honda

Honda Civic Interiér si zachoval dávku futurizmu.

Koncepcia horizontálne deleného prístrojového panelu zostala nezmenená, no horný displej digitálneho ukazovateľa rýchlosti si už nezakrývate robustným volantom ani v jeho najvyššej polohe. Dané je to však aj tým, že rozsah výškového nastavenia je veľmi priemerný. Pod spoločným šiltom rýchlomeru nájdete vpravo farebný displej palubného počítača. Bohužiaľ v ostrom slnku sa leskne. Spodný prístrojový panel s analógovým centrálnym otáčkomerom dostal tri efektné tubusy. V tých krajných je ukazovateľ teploty chladiacej kvapaliny a stavu paliva.

Foto: Honda

Honda Civic Honda Civic si zachovala aj aj variabilné sedadlá Magic Seats.

Ovládače v novej schéme

Honda však zmenila chaotické rozmiestnenie ovládačov klimatizácie. Tie sa dostali z polohy od pravej strany volantu do klasického samostatného panelu na stredovej konzole. Paradoxne je ovládanie komplikovanejšie, pretože panel je v zákryte radiacej páky, najmä pri nepárnych prevodových stupňoch.

Asi najviac vás však vytočí ovládanie palubného počítača. Hoci listujete v jeho menu pomocou praktického ovládača na volante, počas jazdy nie je možné sledovať postupne údaje o okamžitej a priemernej spotrebe či dojazde. Konfiguráciu údajov je možné nastaviť len pri stojacom vozidle a so zatiahnutou ručnou brzdou. Rozhodnúť sa musíte pre okamžitú alebo priemernú spotrebu. Nastavenie konfigurácie sa pritom nezaobíde bez manuálu. Potrápili sa sním dokonca aj v samotnej Honde. Takže toto riešenie by si asi zaslúžilo cenu za najhlúpejšiu inováciu roka 2012.

Fantastický kufor

Naopak, veľké zlepšenie smeruje k výhľadu z vozidla dozadu. Zadné delené okno je väčšie a spojler umiestnený v optimálnejšej výške, takže o situácii za vozidlom máte neporovnateľne lepší prehľad. Navyše pribudol zadný stierač (bohužiaľ len od výbavy Comfort), ktorý Civicu v minulosti veľmi chýbal. K vyššej bezpečnosti prispievajú tiež väčšie spätné zrkadlá.

Civic si výrazne polepšil aj v materiáloch. Azda s výnimkou lacno pôsobiacich kruhových krytov prieduchov ventilácie vládnu v interiéri na dotyk príjemné mäkčené plasty. Najmä na miestach, ktoré sa dostávajú do vášho zorného uhla.

Majitelia Civicov deviatej generácie sa nemusia rozlúčiť ani s geniálnym systémom variabilných sedadiel Magic Seats. Vďaka nádrži premiestnenej pod predné sedadlá možno zadné sedadlá vyklopiť ako v kine a tak získať za operadlami predných sedadiel obrovský priestor. Druhou možnosťou je sklopiť operadlá vpred, čím sa k podlahe prisunú aj sedadlá a v Civicu vznikne v tejto triede bezkonkurenčný batožinový priestor s objemom 1368 litrov a úplne vodorovnou podlahou. Pod ňou je ešte ďalšia obrovská schránka s objemom 76 litrov. Hoci na to športovo ladený Civic nevypadá, aj pri bežnom 5-miestnom usporiadaní ponúka rekordný kufor s objemom 477 litrov, čo je ešte o 22 viac ako v minulosti. Len pre zaujímavosť, Golf má pre náklad len 350 litrov.

Tí prezieravejší však radšej vymenia spodnú schránku za rezervné koleso, pretože v sérii má Civic len lepiacu súpravu. No aj tak nemá zostávajúci kufor s objemom 401 litrov medzi hatchbackmi rovnocenného súpera. Aj v interiéri sa nachádza niekoľko praktických odkladacích schránok. Napríklad na nápoje v stredovej konzole.

Výbava bez príplatkov

Civic ostáva verný typicky japonskému systému pevných balíkov výbav. Medzi základom S a najvyššou úrovňou Executive sú naozaj veľké rozdiely. Sympatické však je, že v bezpečnosti sa kompromisy nerobili. Každý Civic má stabilizačný systém VSC, šesť airbagov, aktívne opierky hlavy či hill-holder. Najvyššia úroveň Executive disponuje aj natáčacími bi-xenónovými svetlami a denným svietením.

Z komfortných prvkov tu nájdete vyslovene luxusné doplnky ako kožené čalúnenie, panoramatickú strechu, duálnu klimatizáciu, bezkľúčové štartovanie a odomykanie, ambientné podsvietenie či prémiový audiosystém so subwooferom. Priplatiť sa dá už len za navigáciu (2¤000 ?) a pokročilé asistenčné systémy (2¤700 ?) ako adaptívny tempomat a núdzové brzdenie, ktoré nie sú v tejto triede stále raritou. Na druhej strane nahnevá, že dažďový senzor či zadný stierač získate výlučne od vyšších úrovní a pri nižších si zaň nie je možné ani priplatiť.

Rovnaký výkon, nižšia spotreba

Honda v novom Civicu konečne zrušila nezmyselný systém štartovania, pri ktorom ste museli vložiť kľúč do spínacej skrinky a štartovať tlačidlom Start na ľavej strane od volantu. Teraz štartujete tlačidlom s kľúčom vo vrecku. To čo na vás však čaká pod kapotou, nie je žiadna extra výhra. Civic si ponechal známy motor 1.8 i-VTEC (104 kW), teda agregát s dnes už vymierajúcim objemom valcov a tiež vymierajúcim atmosférickým saním. Hoci sa úpravami podarilo zlepšiť jeho pružnosť v nízkych otáčkach, čo bolo jeho najväčšou slabinou, na záťah nových turbomotorov to už nestačí.

To najlepšie zo seba ukazuje stále až od 4500 otáčok za minútu. A hoci sa mu v tomto spektre viac než páči, asistent radenia vám takéto zaobchádzanie rozhodne neodporúča. Zmeny v pohonnej sústave mierili totiž k šetreniu paliva. Motor má preto znížené trenie, stop-štart systém a presná prevodovka dlhé prevody vrátane nového šiesteho. Radiť treba pomerne skoro a využívať nižšie spektrum otáčok, čo radosť z jazdy príliš nepodporuje. Napriek tomu nebol údaj priemernej spotreby 7,9 litra benzínu za vyše 3000 kilometrov (aj mimo nášho testu) príliš očarujúci. S ľahkou nohou na plyne sa však dá dostať priemerne niekde k siedmim.

Veľkým plusom je výrazne lepšie odhlučnenie a zníženie vibrácií. Posádku častuje tento agregát decibelmi len pri vysokých otáčkach, ale to milovníkom „atmosféry“ prekážať určite nebude.

Na ceste komfortnejší

Na vyspelé nezávislé zavesenie zadných kolies musia záujemcovia Civicu zabudnúť. Honda sa s ním rozlúčila už v ôsmej generácii v prospech zázračne veľkého kufra a v novom Civicu sa na tom nič nemení. Napriek tomu je pokrok v jazdných vlastnostiach veľký.

Foto: Honda

Honda Civic Hydraulické uloženie zadnej nápravy prispelo k neporovnateľne väčšiemu komfortu.

Hydraulické uloženie zadnej nápravy prispelo k neporovnateľne väčšiemu komfortu. Už to nie je ten „kostitras“. Civic filtruje nerovnosti v európskych intenciách. Lepšie je aj zvukové utlmenie náprav, takže hluk odvaľujúcich sa pneumatík je podstatne nižší. Civic si novým naladením polepšil aj v stabilite. V zákrutách sa cíti isto a jednoduchá zadná náprava už nemá sklony k odskakovaniu. Strmšie riadenie ulahodí športovo orientovaným vodičom podobne ako výkonné brzdy.

Za túto japonskú hračku si však Honda pýta o čosi viac peňazí než konkurencia. Nejde teda o model, ktorý by sa rozhodol postaviť svoj úspech na cene. Lenže to u Hondy nebolo napokon nikdy zvykom. Vie však ponúknuť nezameniteľný imidž a variabilitu, ktorá je v kontexte s jej športovou DNA priam zázračná. A to bez kompromisov z minulosti.