Foto: Luboš Pilc
Honda sa novým Civicom vracia do čias, keď ešte vyrábala autá pre radosť. Experimenty s jednoduchou zadnou nápravou, nádržou pod prednými sedadlami a obrovským kufrom vďaka sedadlám Magic Seats sú jednoducho preč. Našťastie. Koncepcia je o čosi klasickejšia, no o to lepšie nový Civic jazdí. Obavy vyvolával len downsizing, ktorému Honda doteraz neholdovala. Emisné normy ju však donútili pristúpiť na preplňované agregáty, a dokonca 3-valec. To však nebol náš prípad. Testovaný exemplár Civic 1,5 VTEC Turbo Sport Plus mal pod kapotou štyri valce. A tak to má byť.
Z UFA je hothatch. Tunerov netreba
Už ôsma a deviata generácia Civicu šokovali svet futuristickým dizajnom. Tá súčasná možno nie je až taká odvážna, ale označiť nový Civic za konzervatívny a umiernený model by bolo scestné. Jednoducho, stále vytŕča z radu. Tunery opäť nedostali veľa priestoru. Zvlášť pri verzii Sport Plus, ktorá má už v štandardne 17-palcové čierne disky kolies, agresívnu čiernu masku, veľké sacie otvory po stranách nárazníka, ale aj zadný spojler deliaci okno a dokonca dve centrálne vyvedené koncovky výfukov. Jednoducho, ak túžite po čomsi ako hothatch, tak tu ho máte bez nutnosti ďalších investícií.
Foto: Luboš Pilc
Na druhej strane môže dizajn Civicu polarizovať. Na európske pomery je možno až príliš „preplácaný“. Vidieť to na bočných prelisoch, zvlnenej spodnej línii okien a plastovom „zobáčiku“ zasahujúcom do zadného stĺpika, ktorý dotvára celkový profil bočných sklených plôch. Naopak, pôvodne kamuflované zadné kľučky sa presťahovali tam, kde majú byť. Jednoducho Civic sa už nehrá na kupé a nehanbí sa za svojich päť dverí. Emócií má i tak dosť. Honda nešetrila ani na rozmeroch. Na dĺžku pridala rovných 130 mm, čím novinka narástla na 4 490 mm. To robí z Civicu skôr liftback ako klasický hatchback a vôbec jedno z najväčších áut v triede.
Foto: Luboš Pilc
Proporciám pomohla aj o 20 mm väčšia šírka a, naopak, zníženie kabíny, tiež o 20 mm. Veľký formát si vyžiadal zväčšenie rázvoru, kde pribudlo 30 mm. Takže má aktuálnych 2 700, čo je tiež jedna z najlepších hodnôt v triede. Jednoznačne z toho profituje interiér. Cítiť to najmä vzadu, kde Civic ponúka nadpriemerný priestor pre nohy a dokonca veľkorysé sedadlá, ktoré nebývajú ani v nižšej strednej triede pravidlom. Báť sa netreba ani zníženia strechy. Sedadlá sú totiž ukotvené nižšie. Najmä tie predné, ktoré mohli klesnúť z dôvodu presunutia nádrže až o 35 mm. Rozsah ich nastavenia je teda neporovnateľný. Dokonca aj so strešným oknom krytým mäkkou clonou máte nad hlavou stále dosť miesta.
Väčší a priestrannejší
V Civicu si preto veľmi rýchlo nájdete ideálnu pozíciu. Pomôže tiež skvelá bočná opora veľkoryso dimenzovaných sedadiel a volant s dvojosou reguláciou. Mimochodom, má kožené čalúnenie a hrubý veniec v štýle BMW. Jediným hendikepom je pomerne široká stredová konzola, ktorá môže tvrdým plastom obťažovať vaše pravé koleno. Dizajn kabíny hrá tiež na športovú nôtu. V porovnaní s európskou konkurenciou pôsobí ale dosť chladne a ostro. Vidieť to napríklad na prísne geometrických tvaroch palubnej dosky a použití tvrdších materiálov. A aj keď je dizajn umiernenejší než v predchádzajúcej generácii, čosi z futurizmu mu predsa len ostalo. Prístrojový panel tvorí displej. Bohužiaľ, jeho grafika nepatrí k špičke.
Foto: Luboš Pilc
Studené červeno-biele podsvietenie nie je možné variovať. A meniť sa nedá ani konfigurácia. Jednoducho rýchlomer má vždy digitálne zobrazenie. Prvé husle hrá totiž stupnica otáčkomera. To nemusí vyhovovať každému. Podobne ako multimediálne rozhranie Honda Connect 2 so 7-palcovou obrazovkou. Je síce kompatibilné so smartfónmi cez Apple CarPlay a Android Auto, ale k intuitívnosti má poriadne ďaleko. Škoda, že sa Honda nepoučila z minulosti. Pridať pár tlačidiel pre priamy vstup do jednotlivých vetiev menu by nezaškodilo. Inak to chce poriadny tréning. A ani po ňom asi nebudete „japonskú“ logiku príliš milovať. Zaujímavé však je, že rozhranie umožňuje meniť na rozdiel od prístrojov farebnú škálu. Mať však modrý displej a červené „budíky“ príliš neladí.
Foto: Luboš Pilc
Sú tu aj ďalšie chybičky krásy. Lakťovú opierku nie je možné napríklad nastaviť výškovo. Je daná výškou stredového tunela, ktorý akoby pochádzal priamo zo športového kupé. To by bolo v poriadku, ale dojem kazí hlboký otvor medzi opierkou a radiacou pákou. Je praktický, dáte sem napríklad dvojlitrovú fľašu, ale nie je ho možné zakryť roletkou. Jednoducho pôsobí to dosť lacno. Vo dverách sú už potom len malé odkladacie priestory a ani schránka pred spolujazdcom práve neexceluje. Našťastie Honda myslela na telefóny. Tie si môžete uložiť pod stredovú konzolu, kde je pripravené indukčné nabíjanie a dva USB porty.
Veľký kufor aj bez Magic Seats
Sympatické je, že aj napriek nižšej streche a delenému zadnému oknu ponúka Civic stále slušný výhľad. S predchádzajúcou generáciou ide o veľký pokrok. Nechýba ani stierač. Honda to neprehnala ani s hrúbkou predných stĺpikov, takže nezaberajú zbytočne veľa zo zorného uhla. Tých, ktorí si zvykli na „zázračne“ variabilné zadné sedadlá, desiata generácia ale nepoteší. Skvelý nápad výklopných sedákov a nízkeho dna kufra ustúpil koncepcii, ktorá si zakladá na jazdných vlastnostiach. Nádrž vzadu a viacprvkové zavesenie vystavilo takzvaným „Magic Seats“ červenú. O priestor sa však báť netreba. Honda všetko dobehla väčším formátom. Pod výklopným vekom je tak stále skvelých 478 litrov. Ale pozor, za krásu sa platí.
Foto: Luboš Pilc
Verzie Sport a Sport+, teda aj tá naša, s centrálnymi koncovkami výfukov, sa museli vzdať dvojitej podlahy. Ostali tu len malé schránky. Takže z kufra ubudlo 58 litrov. Je ich tu presne 420. Daňou je aj podlaha, ktorá nie je rovná. Dvíha sa smerom k operadlám sedadiel a po ich sklopení zas obmedzuje možnosti využitia veľký schod. Úplnou avantgardou je zaťahovacia roletka, ktorá sa vysúva z kazety na pravej strane kufra, takže sa nezaťahuje pozdĺžne, ale priečne. Nevýhodou ostáva, že na pružný materiál na rozdiel od pevného plató už nič nepoložíte. Za vysokou nakladacou hranou zas stojí snaha o vyššiu tuhosť karosérie. Objem si teda nový Civic zachoval, ale pôvodnú praktickosť už nie.
Turbo s dušou atmosféry
Pod kapotou pracuje úplne nový benzínový 4-valec 1,5 VTEC Turbo. Na to sme doteraz pri japonskom hatchbacku zvyknutí neboli. Ale čo už. Za svoj downsizingový, i keď nie taký extrémny charakter ako v prípade trojvalca 1,0 VTEC Turbo, sa vám však bohato odmení. Má výkon 134 kW a v zálohe 240 Nm krútiaceho momentu, ktoré neutíchajú v rozmedzí od 1 900 do 5 000 otáčok, čo je extrémne široké pásmo. Ťahá však už od približne 1 600 otáčok a nebráni sa, ani keď sa stupnica otáčkomera priblíži k limitu obmedzovača. Honde sa navyše podarilo potlačiť turbodieru a dosiahnuť natoľko harmonické charakteristiky, že ste občas v rozpakoch, či tu turbo je, alebo nie.
Foto: Luboš Pilc
Na druhej strane by ste možno od výkonu Civicu čakali viac dynamiky. Športové prítlaky do sedadiel sa príliš nekonajú, hoci akcelerácia z 0 na 100 km/h za 8,2 sekundy zodpovedá napríklad konkurenčnému Audi A3 1,4 TFSI. Lenže to si vystačí v tejto disciplíne s výkonom 110 kW. Možno ide tak trochu aj o subjektívny dojem práve z dôvodu takmer „atmosférickej“ charakteristiky, bez efektu silných a slabých miest. A možno aj z dôvodu ekonomického odstupňovania prevodovky, ktorá točí na šestke pri stovke približne 2 150 a pri diaľničnej stotridsiatke 2 800 otáčok za minútu.
Foto: Luboš Pilc
Podradeniu sa motor rozhodne nebráni. Pomáha presná kulisa prevodovky. Páka v nej chodí v dobre čitateľnej schéme, i keď nie tak ľahko ako pri niektorých konkurentoch. Na voľnobeh motor takmer nepočuť, no vo vyšších otáčkach už o sebe dá vedieť. Jeho prejav je pomerne ostrý. Ospravedlňuje to športová povaha Civicu, no tí, čo hľadajú komfort, majú lepšie alternatívy. A spotreba? Civic sa tu drží na uzde. Náš priemer sa pohyboval pri ekonomickej jazde od 6,7 do 7,1 litra na 100 km. V meste je to, pochopiteľne, viac. Atakovať môžete s ľahkosťou osemlitrovú hranicu. Na daný výkon to nie je zlé.
Stvorený pre serpentíny
Lenže jazdiť s Civicom ekonomicky je trochu proti logike. Toto auto totiž miluje kľukaté cestičky. Úplne nový podvozok s nezávislým zavesením zadných kolies a tuhšia karoséria vrátili Civicu to, na čom si zakladal ešte na prelome tisícročí. Spolu s extrémne ostrým progresívnym riadením, ktoré potrebuje na vychýlenie kolies z krajných polôh len dve otáčky (!), a vektorovaním krútiaceho momentu Agile Handling Assist sa Civic s radosťou vrhá do zákrut a drží stopu bez zaváhania. Vyviesť ho z miery je naozaj ťažké. Na druhej strane trpí komfort. Je síce vyšší ako v minulej generácii, ale to nie je žiadna výhra, keďže Civic tu patril svojimi búchajúcimi nápravami takmer na dno.
Foto: Luboš Pilc
Aj teraz je pruženie tuhé a pneumatiky s profilom 235/45 R17 či hydraulické silentbloky mu príliš nepomáhajú. Nie, nie je to extrém, ale o plavnosti hovoriť príliš nemôžeme. Škoda, že Honda nevyužila prítomnosť adaptívnych tlmičov, ktoré sú vo verzii Sport Plus v sérii, a to na rozdiel od minulosti na oboch nápravách, na zlepšenie komfortu. Voliť môžete iba dva módy – Normal a Dynamic. To znamená výlučne posun k športovej jazde. Takže tuhý Civic ešte stuhne. Síce nie dramaticky, ale dosť na to, aby ste si všimli menšie náklony v zákrutách. Latku nenastavuje ani v izolácii podvozku. Hluk od pneumatík by mohol tlmiť lepšie. A príliš nadšení nebudete ani z polomeru zatáčania. Civic je väčší a menej obratný ako v minulosti. Napríklad pri parkovaní.
Honda si však nepochybne verí. Dôkazom je cenník. Úplný základ v podobe Civicu 1,0 VTEC Turbo S štartuje 16 990 eurách. Naša verzia sa vyšplhala až na 25 490 eur. Pravda je, že Civic má v tejto verzii naozaj bohaté vybavenie. Nielen to komfortné v podobe dvojzónovej klimatizácie, bezkľúčového prístupu a štartovania, vyhrievaných sedadiel, multimediálneho rozhrania s navigáciou, cúvacou kamerou a aparatúrou s jedenástimi reproduktormi, ale aj to bezpečnostné. V sérii je balíček Honda Sensing s adaptívnym tempomatom, autonómnymi brzdami, monitorovaním jazdných prúdov a slepých uhlov zrkadiel, udržiavaním v jazdnom prúde a asistentom pre jazdu v kolóne, výstrahou pri cúvaní až po LED svetlá s automatickým prepínaním.
Civic je rozhodne zaujímavou ponukou. Cenou nepodlieza, napokon to nerobil nikdy, ale ani „nepodvádza“. Dostanete priestranný hatchback, vysoký výkon za akceptovateľnú spotrebu, športový imidž, dostatočne veľký kufor, skvelé jazdné vlastnosti a mimoriadne bohaté vybavenie. Škoda, že Honda nezapracovala viac na ovládaní a grafike multimediálneho rozhrania a že za volantom necítite viac komfortu tak z pohľadu odpruženia, ako aj akustiky. To by celkový dojem výrazne zlepšilo. Mrzí aj to, že Civic zatiaľ neponúka naftovú alternatívu a nie je isté, či s ňou vôbec príde.
Rozmery, objemy, hmotnosti
| Dĺžka (mm) | 4 518 |
|---|---|
| Šírka (mm) | 1 799 |
| Výška (mm) | 1 428 |
| Rázvor náprav (mm) | 2 697 |
| Pohotovostná hmotnosť + vodič (kg) | 1 378 – 1 405 |
| Objem kufra/nádrže (l) | 420/46 |
Technické údaje
| Motor | 1,5 VTEC TURBO |
|---|---|
| Objem motora (ccm) | 1 498 |
| Valce/ventily | 4/16 DOHC |
| Max. výkon (kW) | 134/ 5 500 |
| Max. krútiaci moment (Nm) | 240/1 900 – 5 000 |
| Prevodovka | 6M |
| 0 – 100 km/h (s) | 8,2 |
| Max. rýchlosť (km/h) | 220 |
| Spotreba na 100 km (l) | 5,8 |
| Spotreba počas testu (l/100 km) | 6,7 – 7,0 |
| Základná cena | modelu 16 990 € |
| Základná cena verzie | 25 490 € |
| Cena testovaného vozidla | 25 490 € |
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda