Test: Suzuki Grand Vitara 1.9 DDiS – poctivá práca

Má svoj vek, jej interiér je plný tvrdých plastov a na ceste poskakuje ako koza. Takto nejako by som Grand Vitaru opísal dnešným rozmaznaným zákazníkom vyhľadávajúcim SUV. Už samotné automobilky totiž začínajú typického klienta segmentu SUV charakterizovať ako aktívne žijúceho človeka, ktorý v skutočnosti až tak aktívny nie je. Väčšinu svojich záujmov realizuje v meste, prevažnú časť života trávi v dopravných kolónach, potrpí si na vzhľade svojho auta a hlad po dobrodružstve hasí parkovaním na vysokých obrubníkoch. Pekné, čo? Už chápete ten masívny nástup crossoverov?

Foto: Václav Lipavský

Suzuki Grand Vitara Väčšina dnešných SUV nikdy neopustí pevný asfalt.

Vyššiu svetlú výšku a pohon všetkých kolies naozaj potrebuje stále menej zákazníkov, automobilky tak v honbe za peniazmi zapredávajú segment SUV atrapám s pohonom predných kolies, technikou kompaktných áut a elektronikou simulujúcou uzávierky. Poctivá technika sa žiaľ dostáva do ústrania.

Foto: Václav Lipavský

Suzuki Grand Vitara Nájsť SUV so slušne nadimenzovanou technikou je dnes menším zázrakom.

Stále je tu však niekoľko automobiliek, ktoré myšlienku odolného a poctivo postaveného auta neopúšťajú. Suzuki je jednou z nich. Testoval som najnovšiu päťdverovú Grand Vitaru s prepracovaným naftovým motorom 1.9 DDiS a päťstupňovou manuálnou prevodovkou.

Foto: Václav Lipavský

Suzuki Grand Vitara Testovaný exemplár maskoval svoju drsnejšiu povahu efektným bielym lakom.

Ohrozený druh

Suzuki by si za Grand Vitaru zaslúžilo veľký potlesk. Ak za nič iné, tak za to, že ju v dnešnej dobe vôbec drží pri živote. Vlastníctvo terénneho auta totiž zaváňa romantikou, no vyžaduje kompromisy, na ktoré nie je zákazník často ochotný pristúpiť. Určite nie za cenu zhoršeného komfortu, zvýšenej spotreby alebo jazdných vlastností vzdialených bežnému hatchbacku. Mnoho zákazníkov sa tak od terénne orientovanej Grand Vitary odkláňa ku konkurencii, ktorá naskočila na módnu vlnu a kupcov namiesto techniky láka efektnými LED svetlami, prepychovou výbavou, či naleštenými kolesami s nízkoprofilovými pneumatikami.

Foto: Václav Lipavský

Suzuki Grand Vitara Vzadu už nenájdete rezervu. Dôvod? Zníženie hmotnosti.

Napíšem to rovno, ak hľadáte auto na rovné cesty a jediné, čo vás na SUV láka, je vyšší posed, Grand Vitare sa oblúkom vyhnite. Život s ňou totiž vyžaduje kompromisy, ktorým nemusíte prísť na chuť. Ak si k nej však nájdete cestu, predvedie vám schopnosti, z ktorých sa ostatným zatočí hlava.

Ťažký život na ceste

Na asfalte sa Grand Vitara necíti najlepšie, čo je však vzhľadom na jej polorámovú konštrukciu aj celkom logické. Mohutné kolesá a robustné zavesenie vytvárajú veľké neodpružené hmoty, s ktorými majú tlmiče na veľkých dierach práce až nad hlavu. Výrobca síce zlepšil ich účinnosť a reakcie, no natriasanie na bežných slovenských cestách potlačiť jednoducho nedokážu. Pridajte k tomu pomerne vysoké ťažisko, tvrdšie naladené pruženie (aby auto zvládalo prejazdy zákrutami bez výraznejších bočných náklonov), celé si to spojte s pomalším riadením a musí vám byť jasné, že na asfalte sa Vitara neradí medzi favoritov.

Foto: Václav Lipavský

Suzuki Grand Vitara Masívne nápravy dávajú na ceste tlmičom pekne zabrať.

Neznamená to však, že je pomalá. Chce to len zvyk, aj keď na panelových cestách a rozbitých povrchoch vám jej volant trochu tancuje v rukách a auto občas odskočí do strany. Nezávislé zavesenie (vpredu aj vzadu) však odvádza svoju prácu dobre a ak trafíte nerovnosť len jednou stranou, netrhne to celým autom do strany tak, aby to ohrozilo výslednú stabilitu. Ak to preženiete s rýchlosťou v zákrute, nedotáčavosť príde veľmi plynulo. V riadení však žiadne náznaky blížiacich sa problémov neucítite.

Foto: Václav Lipavský

Suzuki Grand Vitara Zadné nezávislé zavesenie je na ceste výhodou.

Blata sa nebojí

Do svojej kože sa Vitara vráti až po opustení asfaltu, ťažko totiž nájdete SUV, ktoré sa jej v teréne vyrovná. Odhliadnuc od skutočnosti, že väčšina konkurentov zo segmentu používa len pripájateľný pohon zadných kolies, je Vitara postavená tak, aby dobre odolávala dlhodobému týraniu na poľných cestách aj v ťažšom teréne. Inak, teraz trochu odbočím. Vedeli ste, že ak jazdíte s autom s pripájateľným pohonom zadných kolies len po asfalte a nedáte systému z času na čas šancu pohon pripojiť, môže prestať fungovať? Zaujímavé, že? Jednoducho, ak niečo dlho nepoužívate, robí to potom problémy (počas testu mi to potvrdil aj jeden majiteľ staršej Hondy CR-V).

Permanentný pohon všetkých kolies Vitary zabezpečuje poctivý medzinápravový diferenciál, ktorý dokážete v prípade potreby dokonca uzamknúť a následne využiť služby redukčnej prevodovky. V teréne tak máte zaistenú nielen potrebnú trakciu, ale aj dostatočnú ochranu spojky. A tu vidím najväčší rozdiel medzi Vitarou a zvyškom osadenstva.

Foto: Václav Lipavský

Suzuki Grand Vitara Redukčná prevodovka dáva Vitare obrovskú výhodu.

Všimol som si, že ľudia majú často tendenciu porovnávať Suzuki Grand Vitaru so Subaru Forester. Obidve sú to síce kvalitne postavené japonské autá s permanentným pohonom všetkých kolies, silu prerozdeľujú cez medzinápravové diferenciály, no kým Forester exceluje na asfalte, v teréne a pri ťahaní prívesu ťahá za kratší koniec (reč je o naftových verziách). Tu má Vitara obrovskú výhodu v podobe redukcie (s prevodovým pomerom 1,97), ktorá naftovému Foresteru jednoducho chýba (redukciu s pomerom 1,447 má len benzínový Forester).

Foto: Václav Lipavský

Suzuki Grand Vitara V teréne tu nemáte čo odtrhnúť.

Teoreticky sú to vyrovnaní súperi, veď obaja dokážu ťahať brzdený príves s hmotnosťou 2000 kg. Problémom Subaru je však spojka, ktorá si nedokáže v krízových situáciách s hmotnosťou celej súpravy poradiť. To isté platí aj o rozjazdoch v extrémnych stúpaniach, alebo pri vyslobodzovaní zapadnutého vozidla. Vitara je jednoducho na podobné situácie pripravená o čosi lepšie.

Foto: Václav Lipavský

Suzuki Grand Vitara Najzraniteľnejším miestom je zadný tlmič výfuku pod dlhým zadným previsom.

Motor od Renaultu

Testovanú Grand Vitaru poháňal štvorvalcový prepĺňaný agregát s kódovým označením F9Q. Za označením 1.9 DDiS sa v tomto prípade skrýva turbodiesel 1.9 dCi z dielní Renaultu. Najnovšie spĺňa emisnú normu Euro 5, konštruktéri upravili jeho vstrekovanie, dostal výkonnejší EGR ventil s elektricky ovládanou škrtiacou klapkou a chladičom s premostením aktivovaným pri studenom motore, turbodúchadlo z odolnejšieho materiálu (s každou prísnejšou emisnou normou totiž stúpa teplota spalín) je teraz súčasťou výfukových zvodov a filter pevných častíc s katalyzátorom sú o niečo bližšie k motoru. Niekde sa však muselo šetriť a tak sa o regeneráciu časticového filtra stará riadiaca jednotka motora tradičným obohacovaním zmesi a následným zvýšením teploty spaľovania, čo zaťažuje motorový olej viac, ako systém s piatym vstrekovačom nafty ústiacim priamo do výfukového potrubia tesne pred samotný filter. Na vyčistenie filtra plného sadzí takto potrebuje motor viac času a často dlhšiu jazdu ustálenou rýchlosťou.

Foto: Václav Lipavský

Suzuki Grand Vitara DDiS v tomto prípade znamená dCi.

Vyššie položené ťažisko a solídna svetlá výška prinášajú výhodu v podobe veľkého prepruženia, ktoré zvyšuje krížiteľnosť náprav (tá je na pomery nezávislého zavesenia naozaj slušná) a tlmičom dáva viac času na prácu. Vidieť to pri rýchlej jazde po poľných cestách, kde auto ostáva stabilné a ani na veľkých dierach neskáče. Všimol si, že čím viac tlmiče zaťažíte, tým lepšie pracujú. Pri pomalej jazde sa na výmoľoch Vitara nakláňa ako loď, zrýchlite a pruženie začne nerovnosti pohlcovať efektívnejšie.

Foto: Václav Lipavský

Suzuki Grand Vitara Motor je tichý, nesmiete ho však pustiť pod 1500 otáčok.

Agregát spolupracuje s päťstupňovou manuálnou prevodovkou, ktorú dopĺňa už spomínaná dvojstupňová redukcia. Prvý prevodový stupeň je pomerne krátky, takže aj bez redukcie (tá sa dá aktivovať len ak „zavriete“ medzinápravový diferenciál) dokážete naložené auto rozbiehať do svahov bez zbytočného „pálenia“ spojky.

Foto: Václav Lipavský

Suzuki Grand Vitara Päťstupňová skriňa Grand Vitare stačí, chcelo by to však lepšiu presnosť radenia.

Motor dokáže bez odvrávania zatiahnuť už od 1500 otáčok, po meste tak dokážete jazdiť rýchlosťou 70 km/h zo zaradenou päťkou bez toho, aby sa celá kabína triasla a z dunenia vám išlo roztrhnúť hlavu. Na pokyny plynového pedálu navyše motor reaguje veľmi spontánne a dokáže aj takto odspodu pekne zatiahnuť.

Foto: Václav Lipavský

Suzuki Grand Vitara Redukciu aj uzávierku aktivujete otočným ovládačom na stredovej konzole.

Určite ho však nenechajte spadnúť pod hranicu 1500 otáčok. Náhly úbytok krútiaceho momentu už nedokáže prekonať pasívne odpory hnacieho mechanizmu a bez podradenia sa z tejto „turbodiery“ nevyhrabe. Navyše začne triasť silentblokmi a celkom účinne ničiť dvojhmotový zotrvačník.

Rýchlosť 90 km/h znamená 2000, 110 km/h približne 2400 a diaľničných 130 km/h necelých 3000 otáčok.

Malou chybičkou krásy je len neustále sa trasúca dlhá prevodová páka a menšia presnosť radenia. Zaradenie niektorých prevodových stupňov (najmä dvojky a trojky) si tak vyžaduje viac sústredenia a sily (niekoľko majiteľov Grand Vitary mi potvrdilo, že to nie je len otázka testovacieho exemplára).

S rýchlosťou jej rastie chuť

Čím máte väčšie a ťažšie auto, tým viac záleží na vašich schopnostiach za volantom. Pozrite, prázdna Grand Vitara má podľa údajov výrobcu približne 1630 kg. Ak ju „naložíte“ výbavou, pribudne ďalších 110 kg, takže keď si k tomu pripočítate posádku s batožinou, hneď ste na dvoch tonách. K tomu pohon všetkých kolies (kardany, hnacie hriadele, roztáčanie všetkých diferenciálov…), veľký aerodynamický odpor daný tvarom a veľkosťou čelnej plochy a musí byť každému jasné, že sa tu nebudeme baviť o kombinovanej spotrebe, ktorú udáva výrobca (6,8 l/100 km).

Foto: Václav Lipavský

Suzuki Grand Vitara Testovaná Vitara obúvala pneumatiky Bridgestone Dueller H/T 687 s rozmermi 225/65 R 17.

Pri normálnom jazdení mestom mi Vitara „brala“ približne 8 – 8,5 l/100 km. Ak sa prebíjate zápchami a neustále sa rozbiehate na semaforoch, spotreba vyskočí na 10 litrov, vyššie však už nepôjde. To by ste museli zablúdiť do terénu, kde sa spotreba samozrejme hodnotí veľmi ťažko.

Foto: Václav Lipavský

Suzuki Grand Vitara Svietivosť svetlometov je výborná, krásne svietia najmnä stretávacie svetlá.

Vyskúšal som aj moju tradičnú trasu z Bratislavy do Revúcej (cca 300 km), pričom som na diaľnici neprekročil 110 km/h. Chcelo to sebazapieranie, ale výsledok 6,9 l/100 km stál za to. Späť som na diaľnici dodržiaval 130 km/h, čo spotrebu na rovnako dlhom úseku vyhnalo o liter a pol vyššie (v čase testu malo auto najazdených len málo cez 3000 km).

Foto: Václav Lipavský

Suzuki Grand Vitara Motor je zospodu pekne zakrytovaný.

Úspornosť tohto SUV na rovnej ceste však nie je prekvapením. Ak sa raz naučíte hospodáriť s jeho kinetickou energiou, budete ju vedieť veľmi úspešne využívať vo svoj prospech.

Pár slov k interiéru

V kabíne síce nevládne atmosféra prehnaného luxusu, no všetko je tu dobre zmontované, nič nevŕzga a povrchová úprava plastov nedáva dôvod na kritiku. Grand Vitara nie je o rozmaznávaní posádky, ale o účelnosti doplnenej niekoľkými príjemnými výbavovými prvkami.

Foto: Václav Lipavský

Suzuki Grand Vitara Interiér prezrádza svoj vek, ale kvalita mu rozhodne nechýba.

Ovládače a tlačidlá na stredovej doske sú dosť veľké na to, aby ich s prehľadom dokázal používať aj urastený lesný robotník, plasty vnútorného obloženia a kožené čalúnenie sedadiel ľahko vyčistíte obyčajnou vlhkou handrou a pollitrovú fľašu dáte do dverí aj stojanov na stredovom tuneli.

Foto: Václav Lipavský

Suzuki Grand Vitara Miesta je tu dosť, ale ploché sedadlá vás v zákrute veľmi nepodržia.

Palubný počítač síce ovládate nepraktickým kolíkom na prístrojovom paneli, vyhrievanie predných sedadiel má len jednopolohové ovládanie a bočné okná sa stále nenaučili dôjsť sami do krajnej polohy, no všetko to sú detaily, ktoré nedokážu záujemcov o Vitaru odradiť od kúpy. Na druhej strane je pravdou, že by na nich mohla automobilka zapracovať a získať tak na svoju stranu aj zákazníkov, pre ktorých sú práve takéto drobnosti rozhodujúce. Otázne je len, koľko by to stálo a do akej miery by to mohlo ohroziť dlhodobú spoľahlivosť auta v nehostinných podmienkach. Práve ňou je totiž Grand Vitara povestná.

Foto: Václav Lipavský

Suzuki Grand Vitara Základným objemom 398 l nepatrí kufor Vitary medzi najväčšie, ale tvar má praktický.

Keď o tom píšem, napadá ma ešte jedna drobnosť. Aj keď je interiér plný tvrdých plastov, lakťovým opierkam na dverách nechýba mäkké čalúnenie jemnou kožou. Aj počas dlhších ciest tak máte kde pohodlne uložiť svoje lakte.

Otázka priorít

Suzuki Grand Vitara nie je autom pre všetkých. Je ako farmár v nedeľnom oblečení, nemusí sa báť vyjsť do mesta, ale aj tak sa bude najlepšie cítiť zapriahnutá do tvrdej práce. Je postavená, aby drela, jej robustná technika vydrží dlhé roky a ak sa dostanete do úzkych, môžete sa na ňu spoľahnúť. Neponúka komfort na úrovni najlepších súčasných SUV, ani vás do cieľa neprepraví tak pohodlne, ale môžete mať istotu, že vás tam dostane. Aj keby to malo byť na konci sveta. A za to si toto Suzuki zaslúži uznanie.

Foto: Václav Lipavský

Suzuki Grand Vitara Jej miesto je v prírode.