Test: Škoda Octavia Tour 1.6 MPI – skromnú výbavu vyvažuje odolnosťou

Na ulici ju každý prehliadne, ale svoju prácu odvádza výborne. Je jedným z najodolnejších rodinných áut na trhu.

Aj so žiarivo červeným lakom ostáva neuveriteľne nenápadným autom.

Autor: Václav Lipavský

Hneď na začiatku testu bolo jasné, že Octavia Tour nemá čím prekvapiť. Na trhu je od roku 2004, zakopávame o ňu na každom rohu a nebyť toho, že v spleti jej strieborných a šedých verzií občas narazíme na nejakú žltú či žiarivo červenú, jej prítomnosť si ani neuvedomíme.

Testovaná Octavia jazdila na pneumatikách Bridgestone Turanza ER 300 s rozmermi 195/65 R15.

Autor: Václav Lipavský

Napriek tomu sa nedávno dostala do výroby ako nový model. Áno, nový model. No, buďme k sebe úprimní, v Mladej Boleslavi potrebovali nástupcu prvej Octavie Tour a keďže nebolo nič po ruke, marketing automobilky siahol po Octavii druhej generácie. Takže tu v podstate máme aktuálnu Octaviu očesanú o nejakú tú výbavu, jej tvary zodpovedajú verzii spred faceliftu a v motorovej ponuke ostalo len to, čo príliš nedvíha cenu. Zabudnite tak na naftové TDI alebo drahé benzínové agregáty TSI. Tour si musí vystačiť so základnými atmosférickými štvorvalcami 1.4 MPI (59 kW/80 k) a 1.6 MPI (75 kW/102 k). V rámci zviditeľňovania novej Octavie Tour v médiách sa medzi novinárov dostala jej výkonnejšia verzia poháňaná motorom 1.6 MPI.

Dlhý zadný previs ukrýva obrovský kufor, ale komplikuje jazdu s plne naloženým autom.

Autor: Václav Lipavský

Motor prekvapil

Keď Škoda svojho času oznámila, že Octavia Tour bude k dispozícii len s benzínovými motormi 1.4 a 1.6 MPI, zavládlo všeobecné sklamanie. Kasové trháky TDI to síce nie sú, na druhej strane však získavajú jednoduchosťou a bezproblémovou prevádzkou. Nepredstavujú žiadnu pascu a krátke mestské jazdy zvládajú lepšie ako akýkoľvek iný motor v portfóliu Škodovky.

Motor 1.6 MPI nie je horúcou novinkou, ale ničím záludným vás neprekvapí.

Autor: Václav Lipavský

Z cenových dôvodov je myslím jasné, prečo Škoda neponúka ani dnes všade rozšírený štvorvalec 1.2 TSI. V cenníku by vyskočil nebezpečne vysoko a vzhľadom na doterajšie skúsenosti sa obávam, že jeho celkový servis bude napriek použitiu rozvodovej reťaze drahší ako pri agregáte 1.6 MPI (aj keď ten bol svojho času zasa známy krátkou životnosťou tesnenia pod hlavou). Skrátka, nemyslite si, že motor 1.2 TSI by bol z hľadiska spoľahlivosti a celkových nákladov až takou výhrou.

Vďaka dobrému odstupňovaniu je auto príjemne živé.

Autor: Václav Lipavský

Testovaná Octavia Tour mala v čase testu najazdených 16 144 km, takže jej motor bol slušne zabehnutý a pripravený ukázať sa v tom najlepšom svetle. A musím povedať, že prekvapil. Krásne sa zbieral z nízkych otáčok, aj pri vyšších ostával tichý a veľmi dobre si rozumel s päťstupňovou manuálnou prevodovkou. Mestom (50 km/h) sa s ním dalo jazdiť pri zaradenej päťke (1500 ot./min.), pričom stačilo len jemne pridať a bez odvrávania zrýchľoval. Pri rýchlosti 90 km/h točil stále príjemných 2800 otáčok (pri podradení na IV. prevodový stupeň otáčky vyskočili na 3200) a keď ste potrebovali, rád sa nechal vytočiť až k 6500 otáčkam (tam už zasiahol obmedzovač). Nehovorím, že má význam púšťať ručičku otáčkomera až tak vysoko, ale rozhodne sa oplatí držať nohu na plyne až kým neprídete k šesťtisícovej hranici (to je zároveň začiatok červeného pásma otáčkomera). Zvyšných 500 otáčok je dobrou rezervou po zásah obmedzovača.

Tichý motor nepotrebuje žiadnu izoláciu kapoty. Hlavným dôvodom jej absencie však asi bude šetrenie nákladov.

Autor: Václav Lipavský

Pri diaľničnej stotridsiatke točí motor takmer 4000 otáčok, čo nie je málo, na druhej strane má práve v tej chvíli najväčší krútiaci moment, ktorý mu pomáha prekonávať aj tiahle diaľničné stúpania.

Dobré tesnenie okolo dverí je zárukou tichej jazdy pri vysokých rýchlostiach.

Autor: Václav Lipavský

Ľudia dnes majú tendenciu odsudzovať motory vyžadujúce vyššie otáčky (pravdepodobne zásluhou veľkého rozšírenia prepĺňaných benzínových agregátov). Ja to vidím inak. Pozrite, z konštrukčného hľadiska by pravdepodobne nebol problém prihodiť k doterajším prevodom „dlhú“ šestku. Kto by to však zaplatil? Myslíte, že by ľudia boli ochotní platiť v aute ako je toto za drahú prevodovku? Ani náhodou. A garantujem vám, že by si nepriplatili ani tí, ktorí krátke prevody kritizujú najviac. V čom však vidím zásadnejšiu prekážku, je fakt, že tento motor na to jednoducho nemá. Je to atmosférický agregát a s poklesom otáčok prudko klesá jeho odhodlanie zabrať. Pri nižších otáčkach by nedokázal zrýchliť. A zasa by tí istí ľudia nadávali, že bez podradenia je Octavia lenivá ako pes. Verte, že konštruktéri si s problémom poradili najlepšie, ako mohli. Koniec koncov, motor nie je ani pri vysokých rýchlostiach až tak hlučný a keď treba, takto dokáže aj pri 130 km/h ako tak zrýchliť (bez nutnosti podraďovania).

Rozumná spotreba

Octavia 1.6 MPI príjemne prekvapila aj pri sledovaní reálnej spotreby. Cez týždeň som s ňou jazdil prevažne po meste, pričom na okruhu dlhom 25 km zahŕňajúcom diaľničný obchvat a niekoľko križovatiek so semaformi dosahovala spotreby od 6,3 po 6,7 l/100 km (podľa hustoty premávky). V aute sme jazdili dvaja, takže s rodinou na palube by to bolo o niečo viac.

Nezdá sa to, ale dobrej spotrebe prospievajú aj tieto kryty na podvozku.

Autor: Václav Lipavský

Cez víkend som absolvoval tradičnú jazdu naprieč Slovenskom (cca 650 km), pri ktorej si auto zobralo priemerne 7,2 l/100 km. Nešlo však o prehnane úspornú jazdu, jednoducho som jazdil tak, ako mi dovoľovali podmienky hustej premávky piatkového a nedeľného popoludnia. Všimol som si, že spotrebu dvíhala najmä jazda po diaľnici (viac ako polovica celkovej trasy), nebyť jej, konečnú hodnotu by som zrazil možno aj o liter nižšie. Aj tak si myslím, že dosiahnutý výsledok nie je zlý.

Vodou riediteľný lak karosérie nie je tak odolný, ako mala prvá Octavia Tour. Súčasná Octavia je citlivejšia na odletujúce kamienky.

Autor: Václav Lipavský

Pozor na preťažovanie

Súčasná Octavia Tour je na tom s pevnosťou karosérie lepšie, než jej predchodkyňa, pravdou však je, že ťažko skúšané kusy mávajú po najazdení veľkého počtu kilometrov unavenú karosériu. Teraz to vyzerá, akoby som písal rubriku „Jazdené autá“, no Octavia druhej generácie je na trhu už sedem rokov, takže sa tu nebavíme o žiadnej mačke vo vreci. Problém s únavou karosérie však mali len liftbacky (karoséria Combi je v krute a ohybe o niečo pevnejšia) a aj to len tie, ktoré väčšinu svojho života za sebou ťahali ťažké prívesy. Príčiny tohto javu sú dostatočne známe a pravdupovediac, už z princípu trápia všetky liftbacky s dlhými zadnými prevismi. Aby bol zadok Octavie aj po naložení obrovského kufra relatívne stabilný, zadná náprava dostala tvrdé tlmiče (aby s nimi pružiny necvičili ako sa im zachce). Tie sa pri prepružení opierajú do karosérie, čím ju namáhajú akurát v mieste pod veľkým otvorom pre dvere batožinového priestoru (aj preto je karoséria verzie RS dodatočne vystužená). Čím dlhšie auto preťažujete, tým skôr sa karoséria rozvoľní. Najlepšie to spoznáte podľa vŕzgania tesnení dverí. Tým však nechcem Octaviu zhadzovať, naopak, mnoho dnešných kompaktov nemá karosériu ani zďaleka tak pevnú ako testovaná Octavia. Jej veľký kufor skrátka často zvádza k neúmernému preťažovaniu.

Unavenú karosériu spoznáte aj podľa vŕzgania tohto tesnenia počas jazdy.

Autor: Václav Lipavský

Menej pozlátok, viac účelnosti

Po sadnutí za volant okamžite viete, že sedíte v Octavii. Síce tu absentujú lesklé povrchy, imitácie hliníkových obkladov a v základnej verzii dokonca aj rádio, ale zo všetkého sála akási nedefinovateľná poctivosť. Keď sa prvá Octavia zmenila na Octaviu Tour, mierne poklesla jej kvalita, pri testovanej druhej generácii som však nijaké viditeľné ústupky v kvalite nepostrehol. To, že má lacno pôsobiacu plastovú hlavicu radiacej páky a veniec volantu z rovnakého materiálu nemá s kvalitou nič spoločné. Rozsiahlejšie použitie neatraktívnych čiernych plastov je len logickým ústupkom súvisiacim s tlakom na zníženie ceny a vytvorenie potrebného cenového rozdielu od aktuálnej Octavie.

Interiéru dominujú čierne plasty, kvalita spracovania je výborná.

Autor: Václav Lipavský

Napriek snahe o šetrenie je tu však stále niekoľko detailov, z ktorých dýcha germánska dokonalosť. Dobrým príkladom je čalúnená odkladacia schránka pred radiacou pákou. Je to len detail, ale vďaka nemu môžete do priehradky nasypať hrsť mincí bez toho, aby na ceste hrkali ako pokladnička. Precíznosť cítiť aj zo všetkých ovládacích prvkov, ktorých odpory sú navzájom príkladne zladené. Toto sa opisuje veľmi ťažko, ale jednoducho máte pocit, že volant, radiaca páka a pedále pracujú v nejakej vzájomnej rovnováhe. Ešte dnes ponúka Octavia Tour prostredníctvom ovládacích prvkov vodičovi dôslednosť, ktorá mnohej konkurencii stále chýba. Riadenie je presné, pedále neobťažujú odporom a radiaca páka pracuje tak jemne, že technicky založený človek nemá šancu nebyť tak trochu ohromený. Aby sme si to ujasnili, Octavii nijako nenadŕžam, jej konzervatívny prístup z nej vysal dušu a to mi napríklad vadí, ale po zvezení v nej jednoducho nemôžete ignorovať úroveň, na akú ju koncernoví konštruktéri postupne dostali.

Čalúnená odkladacia schránka prezrádza zmysel pre detail.

Autor: Václav Lipavský

Podrobný popis interiéru hádam môžem preskočiť, v podstate sa testovaná Octavia nijako nelíši od auta, na ktorom jazdí tretina Slovákov. Stále tu nájdete priestrannú kabínu, obrovský kufor, sklápateľné sedáky aj operadlá a kvalitné čalúnenie všetkých plôch (vrátane tých, na ktoré oko nedovidí).

Predné kolesá by si zaslúžili lapače nečistôt, takto dostane lak poriadne zabrať.

Autor: Václav Lipavský

Vzadu je naopak čierny plast, ktorý odletujúcim skalkám odoláva príkladne.

Autor: Václav Lipavský

Stále dobrá voľba

Viem, že aj v prípade výbehových modelov majú mnohí kupujúci tendenciu porovnávať, špekulovať a hádať sa, čo je vlastne najvýhodnejšie. V tomto prípade sa natíska myšlienka postaviť Octaviu Tour proti Focusu Classic 1.6 Duratec (od 11 990 €) alebo Astre Classic 1.6 (v akcii od 9990 €), no takéto súboje nikdy nie sú len o suchom tabuľkovom porovnávaní. Autá môžu mať podobné výkony, ceny aj spotreby, no ako potvrdzuje prax, ich skutočné kvality sa aj tak ukážu až pri neskoršom servise (dostupnosť servisu, náročnosť opráv, sortiment náhradných dielcov v druhovýrobe, schopnosť vrátiť karosérii pôvodný tvar na rovnacej stolici a pod).

Predný nárazník je voči poškodeniu chránený slušne.

Autor: Václav Lipavský

Rovnako dobre je Octavia Tour chránená pred vysokými obrubníkmi.

Autor: Václav Lipavský

Ja porovnávať nebudem a rovnako zo mňa nedostanete ani to, či je Octavia Tour výhodnou kúpou alebo nie. S tým nech si špiní ruky každý sám. Za prvé nie je šanca jednotlivé modely objektívne porovnať a za druhé si priaznivci jednotlivých značiek nechajú aj koleno vŕtať, aby dokázali svoju pravdu.

Na čierne plasty si musíte zvyknúť.

Autor: Václav Lipavský

Z technickej stránky však viem o Octavii svoje a zodpovedne môžem prehlásiť, že aj po siedmych rokoch je to stále výborné auto. Jeho silnou stránkou je kvalita výroby, poctivý prístup k spracovaniu a ťažko definovateľný pocit solídnosti (aj keď popretkávaný typicky nemeckou lakomosťou). Testovaný exemplár ma navyše presvedčil, že nie každá dobrá Octavia musí mať na zadku nápis TDI.

Za ESP sa pri Octavii Tour pripláca 525 eur.

Autor: Václav Lipavský

Na záver len jedna poznámka, trochu ma zarazilo, že Škoda má stále v ponuke Octaviu s motorom 1.4 MPI. Vo výbave Classic stojí 13 609 €. Rovnako motorizovaná Octavia Tour vás vyjde na 11 199 € a keď si priplatíte 600 €, dostanete k nej zliatinové disky, predné hmlové svetlomety, Jumbo Box medzi prednými sedadlami (veľká lakťová opierka s odkladacím priestorom) a základné autorádio s CD a MP3. Skrátka Octavia 1.4 MPI Classic sa mi zdá vedľa Octavie1.4 MPI Tour akosi zbytočnou. Aj keď pripúšťam, že sa môžem mýliť.