Test: Subaru Trezia 1.4D – hra na Subaru

Vývoj nového modelu niečo stojí, zaberie drahocenný čas a prípadný neúspech môže výrazným spôsobom zasiahnuť do účtovnej bilancie značky. Čo však urobiť, keď chcete svojim zákazníkom ponúknuť niečo nové? Predsa to, čo robí Subaru už dlhé roky – dohodnúť sa s inou značkou. Tentoraz padla voľba na Toyotu (s ňou má Subaru rozbehnutých viac projektov). Trezia tak nie je nič iné, ako preznačkovaná Toyota Verso-S. Tú si však zatiaľ kúpiť nemôžete, Subaru už áno.

Foto: Václav Lipavský

Subaru Trezia Je to preznačkovaná Toyota, ale vadí to vôbec niekomu? Subaru prichádza so svojím modelom ako prvé. Toyota príde neskôr.

Dizajn aj konštrukcia auta sú dielom Toyoty, takže nečakajte žiadne technické výstrelky v podobe motorov s protiľahlými valcami alebo symetrického pohonu všetkých kolies. Toyota sa drží pri stene v otázke konštrukcie aj dizajnu. Konzervatívne tvary odolávajúce starnutiu sú však pre japonské automobilky už dlhé roky charakteristické, ani Trezia preto nie je výnimkou. Oživujú ju však výrazné hrany a linky, vďaka ktorým pôsobí nadčasovo a v podstate jej dodávajú určitú dávku originality.

Foto: Václav Lipavský

Subaru Trezia Pohľad zboku prezrádza príbuznosť s vanmi.

Zamerané na rodinu

Už základné proporcie prezrádzajú ambíciu Trezie byť kompaktným rodinným autom. Základné usporiadanie interiéru túto teóriu nakoniec potvrdzuje, vpredu aj vzadu je vo všetkých smeroch miesta dostatok, sedadlá majú veľkorysé rozmery a pri plnom obsadení piatimi osobami poteší aj rovná podlaha bez nepraktického tunela. Ten by za normálnych okolností zavadzal nohám v strede sediaceho zadného pasažiera. Samozrejme, trom bude vzadu tesno, ale na kratšie vzdialenosti sa takto cestovať naozaj dá. Vzhľadom sa rovnú líniu strechy sa o miesto na hlavu nemusia báť ani ľudia vysokí 185 cm, čo je na auto týchto rozmerov naozaj obdivuhodný kúsok.

Foto: Václav Lipavský

Subaru Trezia Vzhľadom na vonkajšie rozmery je v nej miesta dosť.

Trezia poteší aj množstvom a dobrým rozmiestnením odkladacích priestorov. Dve pollitrové fľaše si napríklad okrem predných aj zadných dverí dokážete odložiť aj do hlbokých stojanov na stredovom tuneli pred pákou ručnej brzdy. Pred nimi navyše ostáva miesto na ďalšie drobnosti.

Pred spolujazdcom je okrem tradičnej zatvárateľnej priehradky aj dlhá a rozmerná polička. Škoda len, že nie je čalúnená, aby sa na nej voľne položené predmety v zákrutách nešmýkali. Praktický odkladací priestor, napr. na mobilný telefón, nájde v palubnej doske aj vodič po svojej ľavej ruke (tiež mu chýba protišmyková úprava).

Foto: Václav Lipavský

Subaru Trezia Polička je to praktická, ale veci sa nej šmýkajú.

Ovládanie veľkých a prehľadne umiestnených ovládačov na stredovej konzole neodpútava vodičovu pozornosť a nespôsobuje neprehľadnosť charakteristickú pre mnohé dnešné autá. Kritiku si však zaslúži ovládanie jednoduchého palubného počítača pomocou kolíka na prístrojovom paneli. Naťahovanie k nemu veru nie je najpohodlnejšie. Ďalším neduhom typickým pre japonské autá je elektrické sťahovanie okien bez automatického dojazdu (okrem vodičovho okna). Spoľahlivosť je tu skrátka aj za cenu zníženého komfortu obsluhy na prvom mieste.

Foto: Václav Lipavský

Subaru Trezia Základný objem 429 l stačí aj na rodinný výlet.

Batožinový priestor so základným objemom 429 l nepatrí k rekordmanom, ale potrebám auta tohto segmentu stačí. Po zodvihnutí dvojitej podlahy a sklopení zadného deleného operadla vznikne prakticky rovná podlaha a v Subaru dokážete prepraviť až 1338 l nákladu. Zmysel pre detail prejavili konštruktéri aj umiestnením plastových výklopných hákov do bočných stien kufra (vyzerajú dosť masívne a pravdepodobne toho znesú dosť).

Foto: Václav Lipavský

Subaru Trezia Rovná podlaha je praktická, Toyota si dala záležať.

Úsporne a dynamicky

Technicky sa tu v podstate bavíme o Toyote, ktorej naftový motor 1.4 D-4D nie je v odbore žiadnym nováčikom. Jeho prvé vydanie poháňalo už Toyotu Yaris (v nej motor dosahoval 55 kW/75 k a 170 Nm) a so svojou celohliníkovou konštrukciou pôsobilo v roku 2001 ako zjavenie. Použitím hliníka na stavbu bloku Toyota dokonca o pár dní predbehla koncern PSA, ktorý použil obdobnú konštrukciu pri svojom štvorvalci 1.4 HDi.

Z mechanického hľadiska je motor 1.4 D-4D veľmi jednoduchou záležitosťou s jedným vačkovým hriadeľom v hlave valcov a dvojicou ventilov v každom valci. Pri prepĺňaných motoroch je použitie štyroch ventilov na valec skôr záležitosťou vírenia nasávanej zmesi ako lepšieho plnenia, zvírenie zmesi však Toyota vyriešila zakrivením nasávacieho kanálu priamo v hliníkovej hlave. Jeden vačkový hriadeľ namiesto dvoch tak prispieva k menším trecím stratám a nižšej hlučnosti (k dvom ventilom sa nedávno vrátil aj francúzsky štvorvalec 1.6 HDi). Cieľom konštruktérov bolo minimalizovať počet súčiastok motora, čím logicky rastie jeho spoľahlivosť. (poznávací znak Toyoty).

Foto: Václav Lipavský

Subaru Trezia Motor 1.4 D-4D je modernou konštrukciou. S ľahkou Treziou vie pekne cvičiť.

Treba však dodať, že Toyota si prácu rozhodne neuľahčuje. Motor 1.4 D-4D používa niekoľko technológií, ktoré síce prospievajú jeho výdrži a lepšej opraviteľnosti, ale výrazne zvyšujú cenu agregátu a náročnosť jeho výroby. Spomenúť môžem kovaný kľukový hriadeľ, hliníkové piesty s oceľovou výstelkou pre horný piestny krúžok alebo klasicky delené ojnice (nie trhané) spojené skrutkami bez matíc.

Foto: Václav Lipavský

Subaru Trezia Krátky zadný previs si vyžiadal nezvyčajný tvar zadného tlmiča výfuku.

Naštartovanie studeného motora nie je sprevádzané žiadnym neprimeraným hlukom ani vibráciami. Voda v bloku sa na prevádzkovú teplotu zohreje pomerne skoro, no na prvý teplý vzduch si v kabíne musíte počkať. Vysoká účinnosť motora si vyberá svoju daň v podobe pomalšieho ohrevu vody v celom chladiacom systéme. Po vypnutí zapaľovania zasa motor nezatrasie celým autom (škrtiaca klapka sa rýchlo uzavrie, do valcov nepustí vzduch a piesty nemusia pri kompresnom zdvihu prekonávať odpor nasatého vzduchu).

Foto: Václav Lipavský

Subaru Trezia Dlhšie prevody za mestom účinne znižujú spotrebu.

Radiaca páka šesťstupňovej manuálnej prevodovky kladie pri radení minimálny odpor a do jednotlivých polôh zapadá s príjemnou presnosťou. Jej dlhšie odstupňovanie reflektuje požiadavky na ekonomickú jazdu, takže pri rýchlosti 90 km/h v podstate šestku ani nezaradíte. Aj na piaty rýchlostný stupeň však motor pri deväťdesiatke točí len 1900 otáčok, takže sa vysokých otáčok báť naozaj nemusíte. Ak v tej chvíli podradíte do štvorky, otáčky vyskočia na 2600.

Foto: Václav Lipavský

Subaru Trezia K vonkajšej tichosti agregátu prispieva aj hluková izolácia nad motorom.

V tejto súvislosti musím pochváliť asistent radenia, ktorý sa za každú cenu nesnaží motor tlačiť do nízkych otáčok. Turbodúchadlo totiž k svoje práci vyžaduje poriadny vír vo výfuku, takže asistent radenia pri posledných dvoch rýchlostných stupňoch neodporúča motor púšťať pod 1600–1700 otáčok. Na diaľnici (pri rýchlosti 130 km/h) točí motor pri zaradenom šiestom prevodovom stupni len 2400 ot./min.

V praxi sa motor cíti najlepšie okolo hranice 2000 otáčok. Vtedy neduní, pohotovo reaguje na pridanie plynu a nie je hlučný. Zvládne aj nižšie otáčky, ale pod záťažou vyplní kabínu nepríjemnými rezonanciami.

Výrobcom udávanú kombinovanú spotrebu 4,3 l/100 km som síce počas testu nedosiahol, ale ani priemer päť litrov (počas celého testu) nie je zlou hodnotou. Skôr sa mi páčila schopnosť Trezie jazdiť úsporne aj pri dynamickej jazde. Dostať spotrebu nad hranicu 6,5 – 7 l/100 km tak dá celkom dosť práce. Zásluhou dlhého sprevodovania a krútiaceho momentu dostupného v nízkych otáčkach sa nemusíte báť ani jazdy po diaľnici.

Solídna priľnavosť

Na ceste je Trezia aj napriek svojim kompaktným rozmerom a nízkej hmotnosti stále komfortná. Jej zavesenie dokáže v tichosti pohltiť väčšinu priečnych nerovností a ani na panelovej ceste nestráca svoju dôstojnosť. Vďaka ľahkému naftovému motoru nad prednou nápravou sa mohli konštruktéri vyhnúť príliš tvrdému naladeniu pruženia, čo je cítiť najmä pri prejazde krátkych priečnych nerovností. Žiadne búchanie, rázy do volantu ani odskakovanie kolies nečakajte. Vysoká miera komfortu testovaného auta je príznačná skôr pre benzínové verzie.

Foto: Václav Lipavský

Subaru Trezia Tlmiče posunuté za pružiny zlepšujú účinnosť tlmenia.

Uznanie si zaslúži aj zladenie práce tlmičov a pružín. Ukáže sa to najmä počas rýchlych prejazdov dlhými tiahlymi zákrutami s rozbitým povrchom. Ľahké auto na nich síce mierne odskočí (vzadu je jednoduché zavesenie s torznou priečkou), no tlmiče majú situáciu stále pod kontrolou (nemusia sa pretláčať s príliš tvrdým pružením, ktoré by im prácu skôr komplikovalo).

S pribúdajúcim zaťažením a počtom ľudí na palube komfort pruženia dokonca rastie. Pozor len na série dlhších priečnych nerovností, kde má naložené auto tendenciu rozkývať sa.

Počítajte s náklonmi, pozor na ABS

Poddajné, komfortne naladené pruženie je výhodou na rozbitých cestách, no v zákrutách nebráni bočným náklonom. Pri rodinne orientovanom aute to však nepovažujem za nijak zásadný problém. Stačí, ak v serpentínach trochu uberiete a auto sa upokojí.

Foto: Václav Lipavský

Subaru Trezia Naftová verzia je od benzínovej ťažšia o 65 kg.

Horšie je to s ABS, ktoré sa akosi nevie vysporiadať s dierami v asfalte. Ak uprostred brzdného manévru trafíte dieru, brzdový pedál vám kopne do pravej nohy a bzučiaca Trezia nachvíľu prestane brzdiť. Podobný problém majú aj malé Fiaty a verte, že na rozbitých uliciach sa s týmto javom budete stretávať pomerne často. Škoda, pretože tento detail zbytočne zhadzuje kvality tohto inak dobrého auta.

Istota v riadení

Riadenie s elektrickým posilňovačom kladie primeraný odpor a na otočenie z jednej krajnej polohy do druhej musíte volantom otočiť približne 2,6 – krát. V praxi sa ním teda veľa nenatočíte, dokonca ani pri komplikovanom parkovaní v preplnenom centre mesta. Jeho veniec s plochou spodnou časťou (volant je „darom“ od Toyoty) sa v rukách drží dobre, hoci dosť dobre nechápem, čo takto stvárnený volant hľadá v rodinnou aute.

Foto: Václav Lipavský

Subaru Trezia Gumový spodný pás pod nárazníkom sa hodí, samotný nárazník je totiž pomerne nízko nad cestou.

Okolo stredovej polohy je riadenie trochu mŕtve, čo je však v prípade rodinného auta dobre. Na diaľnici tak udržíte Treziu v priamom smere aj pri silnom bočnom vetre.

Dolievajte opatrne

Dva týždne po sebe som mal na test benzínovú aj naftovú verziu Trezie, čo bola zároveň výborná príležitosť na ich vzájomné porovnanie. O to tu však teraz nejde, test benzínovej verzie si prečítate neskôr, zaujalo ma však rozdielne umiestnenie nalievacieho hrdla na kvapalinu do ostrekovačov. Kým v benzínovej Trezii k nemu máte výborný prístup, naftová ho skrýva utopené za vyrovnávacou nádobkou chladiacej kvapaliny. Dolievanie vody do ostrekovačov si tak vyžaduje trochu sústredenia a dobrej mušky pri triafaní prúdu vody do hrdla.

Foto: Václav Lipavský

Subaru Trezia Trezia má vpredu jeden veľký stierač, jeho účinok je výborný.

Z lásky k značke

Z pohľadu technika je Trezia naozaj solídnym autom. Nechýba jej komfort, nemusíte sa v nej tlačiť, v zákrutách vás ako tak podrží a s veľkou pravdepodobnosťou predstavuje jednu z najspoľahli­vejších volieb v tomto segmente. Jej tromfom je naftový motor s veľmi slušným záťahom, tichým chodom a ukážkovou spotrebou. Aj napriek všetkým týmto argumentom však pravdepodobne bude mať problém obhájiť svoju cenu.

Foto: Václav Lipavský

Subaru Trezia Nie je to zlé auto, ale svoju pozíciu si bude obhajovať ťažko.

Nezávidím predajcom Subaru, s jej predajom ich pravdepodobne čaká dosť práce. Nie preto, že Trezia za to nestojí, ale preto, že dnes trhu vládnu výpredajové ceny. Kto nedá zľavu, ten nemá šancu a kto predáva poctivú techniku, nedokáže konkurovať lacnejším autám postaveným z „blata“. Otázkou zostáva, s akou cenou za svoje auto vyrukuje sesterská Toyota. Ak bude nižšia, obávam sa, že Trezii neostane nič iné, ako loviť výlučne vo vodách súčasných lojálnych priaznivcov značky.

Foto: Václav Lipavský

Subaru Trezia Pravú identitu auta prezrádzajú aj nápisy "Toyota" na oknách.