Zúfalí majitelia áut. Pretočené kilometre im komplikujú predaj

Predaj auta s pretočenými kilometrami je totiž takmer nemožný. Spotrebitelia volajú po zmene legislatívy, advokát si myslí, že by mala byť vyhlásená za protiústavnú.

Jazdené auto chcel pred pár dňami predať autobazáru aj Peter zo stredného Slovenska. Všetky, ktoré kontaktoval, ho však odmietli. Vozidlo využíva päť rokov a kupoval ho od svojho známeho so 150-tisíc najazdenými kilometrami. Dnes má na ňom cez 220-tisíc. „Pracovník autobazáru mi povedal, že auto má už najazdené cez 300-tisíc kilometrov a že ho nekúpia, lebo má stočený tachometer,“ opísal Peter a tvrdí, že pri jeho kúpe nevedel o pretočených kilometroch.

„Kvôli novému zákonu mi už auto nikde nevykúpia v bazáre a ja nemám čas predávať ho cez inzeráty, čo mi zákon nezakazuje. A keby sa mi to aj podarilo, tak by som zaň dostal nižšiu sumu, ako som pôvodne plánoval. Utŕžené peniaze som chcel použiť ako akontáciu na väčšie a novšie vozidlo pre rodinu,“ sťažuje sa spotrebiteľ Peter. Obrátil sa preto na Spolok na ochranu vlastníkov automobilov (SOVA).

Ešte väčší problém majú podnikatelia, ktorí sa chcú zbaviť svojho firemného auta. „Pred rokom sme do firmy kúpili jazdenú dodávku. Keď sme ju vo februári tohto roka chceli predať autobazáru, tak nám ju odmietli odkúpiť s tým, že má pretočené kilometre,“ uviedol zástupca jednej zo spoločností tiež na strednom Slovensku. Ich auto je teraz nepredajné. Novelizovaný zákon o podmienkach prevádzkovania vozidiel totiž zakazuje všetkým právnickým osobám a podnikateľom predaj áut s falošnými kilometrami a to bez rozdielu, či sa venujú predaju vozidiel, alebo inej obchodnej činnosti. „Čo môžem ďalej podniknúť? Mám jednu nepotrebnú nepredajnú dodávku, do ktorej sme vložili nemalé peniaze,“ rozčuľuje sa zástupca firmy.

Prezident združenia SOVA Július Petrus tvrdí, že evidujú niekoľko desiatok podobných sťažností. „Na združenie sa obracajú vydesení ľudia, ktorí pri pokuse o predaj svojich áut zistili, že sú stočené, a preto nepredajné,“ prezradil Petrus. Zákonodarcovia podľa neho vyčistili autobazáre, pre jednotlivcov je však nová norma skôr výzvou na to, aby našli spôsob, ako svoje auto tak či tak predať.

Ministerstvo dopravy za vzniknutú situáciu zodpovednosť odmieta. Tvrdí, že išlo o poslaneckú novelu, ktorú nemalo ako ovplyvniť a počká si, ako sa zmeny uplatnia v praxi. „Ak sa vyskytnú nejaké problémy, tak potom, ak to bude potrebné, bude reagovať,“ uviedol hovorca rezortu Martin Kóňa. Zmenu legislatívy iniciovala dvojica poslancov Smeru Anton Martvoň a Otto Brixi. Ten si myslí, že keď ľudia alebo firmy kupovali auto, mali možnosť zistiť, či „malo stočené kilometre, alebo nie“. Podľa Brixiho poškodiť spotrebiteľov nebolo ich zámerom, majitelia vozidiel však zodpovedajú za to, čo kúpili. O zistenie skutočného stavu tachometra môžu majitelia áut požiadať autorizované servisy alebo stanice kontroly originality vozidla.

Domôcť sa práva je pre spotrebiteľov nemožné. „Museli by dokázať, že auto skutočne stočil predávajúci a navyše so zámerom ich podviesť. Nájsť páchateľa a usvedčiť ho sa polícii s najväčšou pravdepodobnosťou vo väčšine prípadov nepodarí,“ vysvetlil Petrus. Dôvodom je podľa neho najmä to, že k pretočeniu tachometra dochádza spravidla už pri dovoze áut na Slovensko. Tu môže prejsť viacerými majiteľmi, kým sa zistí, že má pretočený tachometer.

Advokát Rastislav Hanulák z Európskeho inštitútu pre ochranu spotrebiteľa a právny štát nevidí iné riešenie, ako pozastavenie účinnosti zákona súdom. „Tento problém sa nedá riešiť kolektívnou žalobou, je to skôr na podnet ombudsmanke. Treba ju požiadať, aby sa s tým obrátila na Ústavný súd SR a požiadala ho o vyhlásenie zákona za protiústavný,“ myslí si Hanulák. Podľa neho je rozumné chrániť spotrebiteľov pred pretáčaním, ale malo by sa to urobiť tak, že toto opatrenie začne platiť až od konkrétneho dátumu a nevzťahuje sa na minulé pretáčania. „To je vyslovene retroaktívny zásah a ľuďom sa tým zníži hodnota veci,“ doplnil advokát.

„Štát by mal umožniť jednorazovú a časovo obmedzenú legalizáciu stočených vozidiel,“ myslí si Petrus. Na vozidlách s pretočenými kilometrami by sa tak mohol k určitému dátumu nastaviť správny údaj tachometra v autorizovanom servise a pod dohľadom súdneho znalca. Následne by boli tieto autá oficiálne považované za legálne predajné. „Zároveň by mal byť týmto zákonom zakázaný predaj stočených vozidiel aj fyzickým osobám. Nie je dôvod, aby sa zákaz týkal iba firiem a podnikateľov,“ uzavrel Petrus. Teda autá s falošným tachometrom by sa už nemohli predávať ani cez súkromné inzeráty. Takto by sa podľa prezidenta SOVA trh úplne vyčistil. Poslanec Brixi dodal, že toto je už výzva pre nový zákonodarný zbor.

Zákon, ktorý dal stop špekulantom s pretáčaním kilometrov, schválil parlament v novembri minulého roka. Do platnosti vstúpil 1. marca 2016. Kontrolovať, či autobazáre a rôzni podnikatelia dodržiavajú zákaz predaja áut s pretočenými kilometrami má v kompetencii Slovenská obchodná inšpekcia. Za predaj takéhoto vozidla môže udeliť pokutu do 50-tisíc eur. Urobiť tak môže do dvoch rokov odo dňa, keď sa o protiprávnej činnosti dozvedela. Inšpekcia k dnešnému dňu eviduje tri podnety, ktoré sa týkajú porušenia zákona. Všetky rieši.