Renault 6 odolal zlým cestám, no neodolal hrdzi

Renault 6 začal svoje „prenatálne“ obdobie v polovici šesťdesiatych rokov pod názvom Projekt 112. Automobi­lizácia Európy bola v plnom prúde, ale zákazníci sa neuspokojili s hocičím. Renault 4 na spodnej priečke hierarchie lámal predajné rekordy, ale rástla skupina ľudí, ktorá si nemohla dovoliť lepší Renault 16, no zároveň sa nechcela voziť v oholenom Renaulte 4, ktorý bol protipólom „kačice“ 2CV.

Foto: Renault

Renault 6 Táto tvár je dobre známa mnohým motoristom.

Renault 6 ponúkal od roku 1969 lacnú a praktickú alternatívu. Plavnou jazdou si získal obľubu vo Francúzsku, aj na odľahlejších miestach kontinentu s horšími cestami, no najmä v Južnej Amerike. Za svoj tuhý korienok a komfortné pruženie môže ďakovať darcovi technickej bázy, ktorým bol menší brat Renault 4. Technicky boli takmer identické, no Renault 6 dostal väčšiu, lepšie vybavenú a dospelejšie vyzerajúcu karosériu. Dizajnéri pri kreslení jej kriviek jedným očkom poškuľovali po senzačnej „šestnástke“, ktorá v roku 1966 získala titul Auto roka aj vďaka svojej modernej karosérii hatchback. Rovnakú koncepciu dostal aj Renault 6, no sklon zadnej výkolopnej časti nebol taký šikmý ako mal R16, ani taký kolmý ako mal R4.

Okrem toho tvary karosérie boli viac prepracované s modernými kľučkami dverí, zapustenými koncovými svetlami a zakriveným čelným sklom. Bočné okienka sa sťahovali do tela dverí (R4 mal iba rovné predné sklo a odsúvateľné okienka). Zadné dvere boli pre uľahčenie nastupovania zväčšené.

Vo vnútri Renault 6 neprekypoval luxusom, ale interiér vyzeral hodnotnejšie. Moderná palubná doska mohla byť vo vyššej verzii TL dekorovaná dyhou, vnútorné spätné zrkadlo malo polohu deň/noc a operadlá boli nastaviteľné. Mäkko čalúnené sedadlá dokonale pohlcovali to, čo sa nepodarilo zakamuflovať podvozku. Dobové testy kritizovali absenciu elektrického zapaľovača (v období, keď skoro každý fajčil, to bol priam hriech), no k dispozícii boli tri popolníky.

Foto: Renault

Renault 6 Napravo od volantu trčí z palubnej dosky radiaca páka.

Čo interiér zdedil po chudobnom príbuznom, bola radiaca páka trčiaca priamo z palubnej dosky, ktorú si vynútilo usporiadanie hnacej sústavy. Prevodovka sa nachádzala pred motorom, a tak sa predĺžená rukoväť radiacej páky tiahla podnad pozdĺžne uložený motor. Končila priamo nad prevodovkou akýmsi okom, v ktorom bola ukotvená páka trčiaca priamo z prevodovky. Zdá sa to ako núdzové riešenie, no v praxi „dáždnikové“ radenie funguje dokonale, páka je v blízkosti volantu a navyše podlaha zostáva rovná. Treba dodať, že s rovnakým riešením prišiel Citroën 2CV ešte skôr ako Renault 4.

Foto: Renault

Renault 6 motor Predĺžená "šaltpáka" pokračuje ponad motor až nad prevodovku.

Batožinový priestor mal 335 litrov a sklopením zadných sedadiel sa dal zväčšiť na 1190 litrov. Výhodou bola aj nízka nakladacia hrana (narozdiel od R16) a úplne rovná podlaha.

Prednú nápravu poháňal vo verzii L štvorvalcový motor s objemom 845 cm^3, ktorý poskytoval skromný výkon 34 koní, no vynikal jednoduchou a trvácnou konštrukciou. Jeho krútiaci moment 57 Nm bol dostupný pri 3000 otáčkach. Neskôr pribudol do ponuky motor s objemom 1108 cm³ (pre lepšie vybavené TL) pochádzajúci z Renaultu 8. Mal výkon 47 koní a krútiaci moment 77 Nm. Renault 6 dosahoval maximálnu rýchlosť 120 respektíve 135 km/h. Výmena oleja bola potrebná každých 5000 km. Podľa údajov výrobcu verzia TL spotrebovala 7,5 litra benzínu na 100 km, slabšie „elko“ ešte o pol litra menej. Verzia s motorom TL sa odlišovala aj kotúčvými brzdami na predných kolesách, kým slabšia verzia brzdila výhradne pomocou bubnov. Za príplatok k prevedeniu TL bolo možné získať aj otvárateľnú strechu a tónované sklá. Sériovo sa motovalo vyhrievané zadné sklo.

Foto: Renault

Renault 6 Renault 6 nebol žiadny pretekár, skôr rodinný dostavník.

Zaujímavosťou je, podobne ako pri Renaulte 4, údaj o rázvore kolies. Netreba sa naľakať keď sa v kolónke objavia dve hodnoty. Nie, nejde o normálnu a preĺženú verziu. Renault 6 mal dve dĺžky rázvoru na tom istom aute. Na ľavej strane bola vzdialenosť medzi osou predného a zadného kolesa 2449 mm a na pravej 2401 mm. Táto skutočnosť bola daná konštrukciou zadnej nápravy, ktorá pozostávala z vlečných ramien odpružených dvoma priečnymi torznými tyčami (pre každú stranu jedna). Boli umiestnené za sebou, preto je ľavé koleso posunuté dozadu. Tlmenie zabezpečovali kvapalinové tlmiče. Takisto predná náprava je odpružená torznými tyčami, no tentoraz pozdĺžnymi. Jazdné vlastnosti boli vzhľadom na určenie vozidla primerané. Na výrazné bočné náklony sa dalo zvyknúť. Vtipkovalo sa, že v pravotočivej zákrute sa vodič mohol cez bočné okno dotknúť rukou vozovky.

Foto: Wikipedia

Renault 6 zadna naprava Schéma zobrazuje vzájomne vyosené zadné zavesenie.

V roku 1974 putoval Renault 6 pod nôž a výsledkom plastickej operácie bola nová predná maska s čiernou mriežkou a štvorcovými svetlometmi, pozmenené koncové svetlá a nové nárazníky, vpredu s integrovanými smerovkami a obrysovkami.

Foto: Renault

Renault 6 Phase II Facelift dodal Renaultu 6 akuálnejší vzhľad.

Karoséria bola veľkou prednosťou Renaultu 6, no zároveň jeho Achillovou pätou. Konkrétne jej protikorózna ochrana. Renault jej nevenoval veľkú pozornosť a nakupoval nekvalitnú oceľ z Talianska. Najháklivejšími miestami polosamonosnej karosérie boli predné blatníky (aj vnútorné), oblasť pod čelným sklom, spodná časť dverí, oblasť okolo zámkov na C-stĺpiku. Trpela aj podvozková časť – najmä podlaha v oblasti pedálovej skupiny, prahy a samozrejme nosníky v miestach uchytenia zadnej nápravy.

Foto: Renault

Renault 6 Phase II Široké piate dvere uľahčovali prístup do batožinového priestoru.

Výroba Renaultu 6 skončila vo Francúzsku v roku 1980, no v Južnej Amerike pokračovala do polovice osemdesiatych rokov. V roku 1971 sa Renault 6 TL začal dovážať aj do Československa. Spočiatku sa predával za 79 000 Kčs, no po pár mesiacoch cena klesla o 10 000 Kčs aj vďaka príchodu ruského bohatiera – Žiguli s cenou 65 000 Kčs. Za dva roky sa do Československa doviezlo viac ako 1300 kusov. Dnes je na Slovensku pri živote už iba zopár kusov Renaultu 6.

zdroj: archív Renault Classic Club (renaultcc.sk)