ICCT: Autá klamú v spotrebe až o 42%. Tu je 30 najhorších

Téme odchýlok reálnej a normovanej spotreby áut sa venujeme často. Teraz tu ale máme nové relevantné údaje, ktoré nie sú len nejakým výsledkom testov pár áut. Organizácia ICCT (International Council on Clean Transportation), teda Medzinárodná rada pre čistotu dopravy, sa pozrela na vec globálne a vydala podrobnú štúdiu, ktorá zachytáva údaje získané z približne 984 000 vozidiel. Zdroje pritom pochádzajú z celej Európy od Španielska cez Veľkú Britániu až po Švédsko. Najväčší podiel majú ale autá z Nemecka, ktorých bolo až 318 000.

Nožnice sa stále otvárajú

Pôvod údajov je rôzny – od špecializovaných organizácií, ako napríklad nemeckého webu Spiritmonitor, ktorý sleduje skúsenosti vlastníkov vozidiel, cez lízingovú spoločnosť LeasePlan až po dáta od rôznych motoristických redakcií, ktoré uskutočňujú vlastné merania spotreby paliva. A výsledok? Nič čo by nás potešilo. Organizácia ICCT tvrdí, že v roku 2015 bola reálna spotreba áut v priemere až o 42 % vyššia, než tá katalógová. Nožnice medzi realitou a fikciou sa pritom otvárajú stále viac a viac, a to dlhodobo.

Foto: Mercedes-Benz

Mercedes-Benz-S500 Plug-In Hybrid 2015 Najviac zavádzajú v spotrebe dobíjateľné plug-in hybridy. Dôkazom je Mercedes-Benz S500 Plug-in Hybrid s odchýlkou neuveriteľných 207,1 percenta, ale aj BMW i8 s rozdielom 166,7 %.

Kým ešte v roku 2001 klamali automobilky len o deväť percent, po sprísnení emisných noriem a nástupe downsizingu, či masového rozšírenia hybridov a plug-in hybridov, je táto odchýlka takmer päťnásobná. Pri súkromných autách predstavuje 40 a pri firemných vozidlách až 45 %. Pochopiteľne, ohýbanie reality je výsledkom snahy automobilových výrobcov vyhovieť novým predpisom na množstvo vypúšťaných škodlivých exhalácií, najmä CO2 a NOx. Preto konštruujú autá, ktoré dokážu tieto požiadavky splniť v rámci predpísaných laboratórnych testov.

Foto: Opel

Opel Astra Prvým dieselom rebríčka najviac klamúcich áut je Opel Astra 1,6 CDTI ecoFlex, ktorá zavádza spotrebiteľa o 48,7 percenta.

Kým však na skúšobných valcoch to funguje, na asfalte je skutočnosť úplne iná. Vedia to takmer všetci, azda s výnimkou Európskej komisie, ktorá na základe manipulovaných údajov konštatuje, že vypúšťané emisie CO2 klesli v období od roku 2001 do roku 2015 o 25 %. To by ale znamenalo, že autá spotrebujú o štvrtinu menej paliva, než pred pätnástimi rokmi. Tak to ale rozhodne nie je. Za tento čas sa len o 35 % zvýšila odchýlka medzi reálnou a normovanou spotrebou. Automobilky sa teda naučili o 25 % lepšie klamať.

Najviac klamú hybridy

A ktoré autá klamú najviac? Podľa ICCT sú najväčšími hriešnikmi hybridy, kde dosahuje rozdiel až 48 %, nasledujú dieselové autá s odchýlkou 42 % a benzínové s 36-percentným rozdielom. Zvláštnu kategóriu tvoria plug-in hybridy, kde sa do spotreby na prvých 100 km nezapočítava časť trasy, ktoré prejdú v elektrickom režime. V nasledujúcej stovke kilometrov sú ale podstatne smädnejšie. No aj v tej prvej spotrebujú pokojne o 200 % viac. Dokladá to rebríček najviac „klamúcich“ áut, ktorý je ďalšou súčasťou štúdie.

Foto: Ford

Ford Fiesta Medzi benzínovými autami preukázal najväčší nesúlad Ford Fiesta 1,0 EcoBoos, ktorého preplňovaný 3-valec je typickým produktom downsizingu. Klamal o 41,9 %.

Kraľuje mu plug-in hybridný Mercedes-Benz S500 L, ktorý má normovanú spotrebu rozprávkových 2,8 litra, no v skutočnosti si ich potiahne z nádrže 8,6. A nasleduje BMW i8, teda hybridný superšport z Mníchova, s odchýlkou 166,7 %, keď spotrebuje 5,6, namiesto normovaných 2,1 litra. To všetko sú pochopiteľne pekné spotreby, lenže úplne mimo oficiálnych údajov automobiliek, na základe ktorých si Európska komisia mädlí ruky nad tým, ako sa jej podarilo zatočiť s emisiami. Pochopiteľne, podobne by sa umiestnili aj ďalšie plug-iny hybridy, lenže nie všetky sa do štúdie dostali.

Aj tretím najväčším „klamárom“ je hybrid. Je ním Lexus NX 300h E-Four, ale už „len“ s 56-percentnou odchýlkou. Z dieselov sa ako prvý ocitol na vrchole Opel Astra 1,6 CDTi (+ 48,7 %) a za ním Mini Cooper D (+ 48,6 %). Ďalším luhárom je hybridná Toyota Yaris (+ 48,5 %). Rebríček pokračuje záplavou naftových áut od Peugeotu, Audi či Nissanu. Prvý benzín je až na 14. priečke, kde sa udomácnil Ford Fiesta s trojvalcom1,0 E­coBoost, typickým predstaviteľom trendu downsizingu (+ 41,9 %). Z benzínových áut majú najväčšie odchýlky práve tie so zníženým objemom a preplňovaním.

Downsizing nefunguje

A zvlášť ekoverzie, označované názvami ako EcoFlex, BlueMotion, Greenline či ultra, pri ktorých idú výrobcovia v laboratórnom algoritme do extrémov. Takže aj odchýlka je logicky najvyššia. Naopak, najmenej klamú malosériové autá, ktoré neprešli na downsizing, teda aj v laboratóriu vykazujú spotrebu bližšiu realite, alebo nie sú z hľadiska emisií pre výrobcov podstatné, keďže nemôžu zásadne ovplyvniť ich flotilový priemer. Medzi desiatkou najlepších tak nájdeme napríklad Land Rover Defender, Lotus Elise S, Caterham Seven či Toyotu GT86. Výnimky tu ale sú.

Foto: Land Rover

Land Rover Defender A čo tu robí Land Rover Defender? Tak to je auto, ktoré neklame. Má síce reálnu spotrebu 10,8 litra, ale tá je dokonca o 2,7 % nižšia, než akú má zapísanú v „papieroch“.

Ukázalo sa totiž, že z turbomotorov má najmenšiu odchýlku motor 1,4 Turbo od Opla a 1,4 TSI od Volkswagenu. A dobre dopadli aj diesely D5 od Volva a 2,0 TDI od Volkswagenu. To len ukazuje, že extrémne malé objemy motorov nevedú k želanému zníženiu spotreby. Uvidíme, čo zmení pripravovaná nová metodika merania WLTP. Tá by mala zodpovedať viac realite, keďže jej súčasťou bude aj test na ceste. To ale zároveň znamená, že automobilky budú musieť priznať väčšiu spotrebu a väčšie emisie CO2. Takže nás čaká pohroma, pretože požiadavky EU na emisie sa, naopak, stále sprísňujú.

Autá s najväčšou odchýlkou spotreby

Autá s najmenšou odchýlkou spotreby