GM Futurliner: Objavili autobus za milióny. Majiteľ o ne prišiel
Foto: GM
Vysokú hodnotu nemusia mať len staré Ferrari, Porsche, Mercedesy-Benz či Bugatti. Toto je príbeh vzácneho autobusu. Putoval z rúk do rúk, až skončil pokrytý hrdzou na záhrade. Akoby sa bol pod zem prepadol takmer na jedenásť rokov. Lenže pôvodný majiteľ netušil, že hrdzavé monštrum je v skutočnosti poklad. A tak ho predal za smiešne peniaze. Mohol mať pritom milióny. Vlastnil totiž pravý GM Futurliner, z ktorého vzniklo len dvanásť exemplárov. Jeho kus bol siedmym v poradí.
Pre svetovú výstavu v New Yorku
Názov GM Futurliner nepovie veľa možno ani znalcom autobusov. O to je však vzácnejší. So zveličením ide o „modrý maurícius“ medzi autobusmi. Nevznikol však preto, aby vozil ľudí, čo je jeho ďalšou špecialitou. Koncern GM vyrobil dvanásťkusovú sériu na zákazku pri príležitosti Svetového veľtrhu v New Yorku, ktorý sa konal v roku 1939. Neskôr jazdila flotila autobusov po celých Spojených štátoch v rámci výstavy Parade of Progres, teda výstavy venovanej prehliadke pokroku. A dobové autobusy tieto vozidlá nepripomínali ani náhodou.
Foto: GM
Každý z autobusov ukrýval malú výstavnú sieň, ktorá demonštrovala pokrok v nejakej oblasti – technike, architektúre, vede a podobne. Aj preto mali Futurlinery až 19 rôznych dverí a sklenenú strechu. Neboli to žiadni drobčekovia. Dĺžkou presahovali desať metrov, na šírku merali 2,4 metra a na výšku až 3,5 metra. To najmä z dôvodu zvýšenej kabíny. Oblý aerodynamický dizajn pôsobil naozaj futuristicky. V New Yorku sa stali skutočnými hviezdami, lenže veľkú kariéru si konvoj neužil. Druhá svetová vojna urobila výstavám koniec.
Foto: GM
Na scéne sa všetkých dvanásť bratov objavilo až v roku 1953, a to po dôkladnej rekonštrukcii. Pôvodný 4-valcový diesel nahradili silnejšie benzínové 6-valce s objemom 4,9 litra. Takže pôvodná rýchlosť 60 km/h vzrástla aspoň na 80. To aj vďaka novej 4-stupňovej automatickej prevodovke Hydramatic, za ktorou nasledoval druhý dvojstupňový manuál, ktorý počet rýchlostí zdvojnásobil. Úplnú raritu predstavuje tretia prevodovka s troma stupňami, ktorá umožňovala voliť stály prevod. Podľa toho, aká úloha Futurlinery čakala. To však už musel vodič vystúpiť z kabíny. A raritou je aj dvojmontáž na prednej náprave.
Futurlinerom zničila kariéru televízia
K technickej výzbroji patrili dva dieselelektrické generátory. To preto, aby mal Futurliner dostatok energie na výkonné osvetlenie svojej výstavnej siene, ale aj okolia. Takže hmotnosť vzrástla na 12 ton. Počas revízie dostal a flotily výkonnejšie brzdy a výkonnejší posilňovač riadenia. Predtým bola brzdová sústava taká slabá, že autobusy zvykli v konvoji pri nedostatočnom odstupe do seba nabúrať. To napriek skvelému výhľadu, ktorý mal vodič zo skleneného centrálne situovaného kokpitu vo výške až troch metrov. Do kabíny viedli schody.
Foto: GM
Iné sedadlá by ste tu však hľadali márne. Priestor dostali tematické expozície. Napríklad život na farme, budúcnosť amerických miest, výhody prúdových alebo naftových motorov. Neskôr pribudla miniatúrna výrobná linka automobilov či animovaná expozícia o rozvoji americkej cestnej siete. Futurlinery pútali pozornosť všade, kde sa objavili, ale pomaly prichádzal na svet ich „nepriateľ“ – televízia. Mimochodom, aj tú tieto autobusy predpovedali jednou zo svojich expozícií. A keď ste sa mohli pozerať na svet doma v obývačke, nemuseli ste chodiť po výstavách.
Foto: GM
Záujem o putovný konvoj prudko klesol, takže svoju misiu skončil už v roku 1956, len tri roky od spustenia projektu. Koncern General Motors sa preto autobusov zbavil. Dva kúpila napríklad michiganská polícia, ktorá ich prekrstila na Safetylinery a snažila sa pomocou nich vzdelávať motoristov v oblasti bezpečnosti cestnej premávky. Ďalší Futurliner skončil v rukách kontroverzného proroka Orala Robertsa, ktorý ho použil ako pódium pre svoje misionárske púte. Väčšina zvyšných Futurlinerov mala teda známy osud. Okrem nášho čísla sedem.
Z ruky do ruky až do Nemecka
To malo skončiť v rukách autobusového dopravcu v Massachusetts, ale neskôr sa ukázalo, že do depa tento Futurliner nikdy nedorazil. Takže ho mnohí považovali za stratený. Jeho príbeh bol naozaj komplikovaný a na svetlo sveta vyšiel v podstate nedávno. Najprv ho na propagačné účely kúpila americká energetická spoločnosť, od roku 1960 slúžil ako servisné vozidlo pretekárskeho tímu a v roku 1964 ho tím nechal na vrakovisku v New Hampshire, neďaleko miesta, kde autobusu došlo palivo. Technický stav bol už asi biedny a renovácia sa zdala byť pravdepodobne príliš drahá.
Foto: GM
Na „cintoríne áut“ ostalo číslo sedem až do roku 1984, teda celé dve desaťročia. Pred zošrotovaním ho zachránil prevádzkar reštaurácií Kendrick, ktorý hľadal auto vhodné na pojazdný bar. V službe ostal náš Futurliner niekoľko rokov, ale nakoniec skončil za domom neznámeho majiteľa, kde stál do roku 2005. Vtedajší vlastník sa pravdepodobne v autách veľmi neorientoval, pretože Futurliner predal za pár tisíc dolárov Tomovi Lernedovi a asi bol rád, že sa ho zbavil. Pritom mu stál na záhrade skutočný poklad. Tom to dobre vedel a tak mal v pláne autobus zrenovovať. Na to však nikdy nenašiel dosť prostriedkov.
Foto: GM
Vďaka bohu, Futurliner aspoň zakonzervoval a zachoval množstvo súčiastok. Tak to bolo celých ďalších jedenásť rokov. Ľady sa pohli až začiatkom tohto roka, keď sa Tom vzdal svojich plánov a autobus predal nemeckej spoločnosti Chrome Cars. Tá potvrdila, že ide o autentický Futurliner s výrobným číslom dokladujúcim poradové číslo sedem a vzácny exemplár previezla cez oceán a prístav v Rotterdame do nemeckej Jeny. Teraz čaká Futurliner náročná renovácia, aby získal svoj pôvodný lesk. Nebude to lacné, ale rozhodne sa to vráti. A Chrome Cars to dobre vie, pretože už jeden Futurliner s číslom deväť vlastní.
A akú môže mať hodnotu? Len pre ilustráciu, naposledy predaný zrenovovaný Futurliner vydražili v roku 2006 za neuveriteľných 4,1 milióna dolárov! Odvtedy však ceny veteránov rástli závratnou rýchlosťou. Takže nejaký ten ďalší miliónik, či rovno niekoľko, na účte Chrome Cars pribudnúť môže. A ako naznačuje názov spoločnosti, s renováciou problém mať určite nebude. To asi nie je dobrá správa pre pôvodného vlastníka, ktorý nechal Futurliner, ktorému hovorieval „niečo ako autobus“, hrdzavieť na svojej záhrade a predal ho za cenu železa.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ