Podľa schváleného dokumentu by po slovenských cestách mohlo v rokoch 2016 a 2017 jazdiť od 600 do 4-tisíc elektrických vozidiel. Podľa odhadov Ministerstva hospodárstva by však daná stratégia do roku 2020 mohla na naše cesty priniesť od 10 do 25-tisíc elektrických a hybridných automobilov.
„Stratégia predstavuje najtransparentnejší a zároveň administratívne najmenej náročný spôsob finančného stimulovania rozvoja záujmu o elektrické vozidlá a plug in hybridy,“ uvádza Ministerstvo hospodárstva. V súčasnosti je na Slovensku registrovaných do 200 elektromobilov. Podpora elektromobility má slúžiť na jej naštartovanie a začiatok masového využívania hybridných a elektrických vozidiel.
Konkrétne kroky rozvoja elektomobility na Slovensku sú zatiaľ neznáme. "Ide zatiaľ o všeobecný materiál, ktorý popisuje, čo všetko sa dá v rámci podpory elektromobility robiť. Konkrétne opatrenia aj s konkrétnou výškou pomoci, alebo s nejakými motivačnými účinkami bude prijatý v rámci implementácie európskej smernice o alternatívnych palivách niekedy v priebehu budúceho roku,“ povedal vlády štátny tajomník ministerstva hospodárstva Rastislav Chovanec.
Foto: Nissan
Prijatý dokument všeobecne označuje za hlavné opatrenia na zvyšovanie počtu elektromobilov na našich cestách napríklad zvýhodnené parkovanie, budovanie Národnej siete nabíjacích centier, vyhradené jazdné pruhy pre tieto vozidlá alebo umožnený vstup do centier miest. Štát navyše v budúcnosti plánuje odpúšťať poplatky spojené s prevádzkou elektrických automobilov, ako napríklad dane z motorových vozidiel alebo registračný poplatok. Pre podnikateľov pripravuje možnosť zrýchlených odpisov elektrických vozidiel a nabíjacích staníc.
„16 opatrení v prijatej stratégii je v podstate mix toho, čo SEVA navrhuje už dlho. Veľmi nerád by som však bol, aby sa z elektrických áut stala akási stigma, že ich predaj je možný len s dotáciami a že ideme podporovať elektrické autá pre bohatých ľudí,“ uvádza Peter Badík, riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA). Zároveň poukazuje na to, že v zahraničí sa priame dotácie prejavili ako účinný nástroj, no rozvíjať elektromobilita sa podľa neho dá aj bez nich.
„Doterajší rozvoj elektromobility na Slovensku bol iniciovaný a založený primárne na aktivite privátneho sektora a pasivita štátu v tejto oblasti bola citeľná,“ dodáva Badík. Taktiež dúfa, že prijatá stratégia rozbehne rozvoj tejto oblasti vďaka iniciatíve štátu. Podľa neho ide len o prvý krok v rozvoji elektromobility. Následne je potrebné začať dané ciele a opatrenia napĺňať. Slovensko v podpore rozvoja elektromobilov len začína dobiehať iné európske štáty. Rakúsko poskytuje príspevok na kúpu elektrického vozidla vo výške maximálne 4-tisíc eur. V Rumunsku môže priama podpora narásť až na 5-tisíc eur a vo Veľkej Británii až takmer na 6-tisíc eur. Jeden z najvyšších stimulov poskytuje Japonsko, kde k finančnému príspevku takmer 8-tisíc eur sa pridáva aj jednorazová daňová úľava vo výške viac ako 4-tisíc eur. Podpora sa v zahraničí neobmedzuje len na motiváciu ľudí, ale aj firiem. Podniky môžu využívať úľavy na daniach, zvýhodnené odpisy alebo priame finančné príspevky.
Faktom však ostáva, že cena elektromobilov je často omnoho vyššia ako v prípade vozidiel áut s bežným spaľovacím motorom. Nevykompenzuje ju ani lacnejšia prevádzka, ktorá sa s daným druhom automobilov spája. Medzi ich ďalšie nevýhody patrí krátky dojazd. Na jedno nabitie sú vo väčšine prípadov prejsť približne 150 kilometrov, po ktorých musí nasledovať nabíjanie trvajúce minimálne niekoľko desiatok minút.
Vo väčšine prípadov ide o malé mestské autá. Napríklad malý mestský elektromobil C-Zero od značky Citroën stojí takmer 30-tisíc eur. Pre porovnanie typ s podobnými rozmer C1, ktorý má štandardný spaľovací motor stojí len 8-tisíc eur. Problémom je aj riedka sieť nabíjacích staníc, ktorá súvisí s nízkym počtom elektromobilov jazdiacich po našich cestách.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda