Podľa AlixPartners padne podiel naftových áut na celkových registráciách v nasledujúcich dvanástich rokoch len na päť percent. To je obrovský úbytok, ak si predstavíme, že v súčasnosti majú na predajoch v štátoch Európskej únie 45-percentné zastúpenie. Proces ich ústupu sa však už pod tlakom kauzy Dieselgate začal. Ešte pred troma rokmi Európe vládli totiž s nadpolovičným podielom 52 %.
Štúdia však tiež upozorňuje, že ústup nafty skomplikuje život automobilkám. Naftové autá totiž produkujú menej CO2 ako tie benzínové. Na druhej strane sú však horšie z hľadiska oxidov dusíka a pevných častíc. Proti dosiahnutiu nových emisných noriem ide aj rast popularity ťažších, menej aerodynamických, a teda aj smädnejších SUV. A k tomu musíme pripočítať plusové CO2, ktoré má na svedomí nová realistickejšia procedúra merania spotreby WLTP.
AlixPartners sa preto domnieva, že jedinú cestu k dosiahnutiu požadovaného zníženia emisií predstavujú elektromobily a hybridy. „Vozový park v EÚ potrebuje do roku 2021 znížiť každoročne emisie CO2 o 4,6 %,“ upozorňuje štúdia. A to je veľký problém, keďže vlani, práve z dôvodu ústupu dieselových áut nielenže nedošlo k zníženiu, ale, naopak, k miernemu rastu spotreby, a teda aj emisií CO2 o 0,3 percentuálneho bodu – zo 117,8 na 118,1 gramu na kilometer.
Je takmer isté, že naftové motory doslova zmiznú z triedy malých a kompaktných áut a že ostanú výsadou vozidiel vyšších tried a tiež nákladnej a autobusovej dopravy, kde je ich pozitívny vplyv neodškriepiteľný.