Len minulý týždeň informovala Európska komisia o pláne rozšíriť povinnú bezpečnostnú výbavu áut o systém autonómneho brzdenia. Od roku 2020 ním majú byť vybavené všetky novohomologizované autá a od roku 2022 úplne všetky nové autá, ktoré sa dostanú na európsky trh. A už je na stole ďalší návrh. Tentoraz sa komisia snaží presadiť ako povinnú výbavu aktívny obmedzovač rýchlosti, teda zariadenie, ktoré upraví rýchlosť vozidla na základe dopravného značenie či dát navigácie. Alebo vás na prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti aspoň upozorní. Napríklad znížením výkonu.
Rýchlosť vraj zabíja
Vietor vanie z Európskej rady pre bezpečnosť dopravy (ERBD), ktorá predloží ávrh Európskemu parlamentu. Obhajuje sa výsledkami prieskumu z krajín Európskej únie, z ktorých vraj vyplýva, že prekročenie „maximálky“ zostáva jedným z hlavných faktorov nehodovosti. „Vedci zistili, že v intraviláne, kde dochádza k 37 percentám všetkých úmrtí na cestách, išlo od 35 do 75 % áut vyššou rýchlosťou, než je povolená. V extraviláne, teda mimo obcí, zomrie v autách 55 % ľudí, pričom povolenú rýchlosť nedodržiava 23 až 59 % vodičov. Na diaľnice pripadá osem percent zo všetkých úmrtí a rýchlosť prekračuje 23 až 59 % áut,“ píše sa v správe.
Podľa ERBD stojí za tretinou úmrtí na cestách EÚ práve neprimeraná rýchlosť a pri väčšine nehôd je priťažujúcim faktorom. Práve asistenčný systém na prispôsobenie rýchlosti má byť kľúčovou súčasťou opatrení, ktoré chcú zmierniť nehodovosť, za ktorou stojí nedodržiavanie rýchlostných limitov. Odhad hovorí o znížení počtu nehôd o pätinu a záchrane 25-tisíc ľudských životov v priebehu 15 rokov. Že zníženie rýchlosti nehodovosť znižuje, vyplýva podľa ERBD vraj aj zo štatistík štátov, ktoré siahli k zníženiu rýchlostných limitov. Ako príklad uvádza Francúzsko, Španielsko či belgické Flámsko. „Krajiny, ktoré majú mimo obce nižšiu povolenú rýchlosť, majú vraj aj nižšiu nehodovosť, čo sa týka napríklad Švédska, Nórska alebo Švajčiarska.“
Sú krajiny, kde rýchlosť zvyšujú
Súvis medzi rýchlosťou a nehodovosťou je však sporný. V Dánsku sa napríklad po dvoch rokoch výskumu ukázalo, že zvýšením povolenej rýchlosti na určitých typoch ciest sa počet nehôd znížil. Výskum sa zameral na dvojprúdové okresné komunikácie všetkých tried, kde dánske cestné riaditeľstvo zvýšilo maximálnu povolenú rýchlosť z 80 na 90 km/h. Autá sa totiž menej predbiehali. Podobnú skúsenosť majú v Austrálii, kde v roku 2006 prinieslo zavedenie limitu maximálnej povolenej rýchlosti na 130 km/h v severnej časti Stuartovej diaľnice, ktorá bola predtým bez rýchlostného obmedzenia, zvýšenie počtu smrteľných nehôd. Austrálčania preto limit zrušili.
So zvyšovaním maximálnej povolenej rýchlosti pokračuje na diaľniciach zo 65 na 80 míľ za hodinu (zo 105 na 129 km/) aj americký štát Utah. Trend začal už v roku 2008, a to s pozitívnym vplyvom na bezpečnosť. Pridali sa aj štáty Texas, Wyoming či Idaho. Napokon, po príklady nemusíme ísť až tak ďaleko do sveta. Od augusta testuje diaľničné úseky so zvýšenou maximálnou rýchlosťou na 140 km/h aj susedné Rakúsko. A Nemecko? Posledná bašta neobmedzenej rýchlosti na diaľniciach odmietla tento rok celkom jednoznačne úvahy o zavedení rýchlostných limitov. „Sú aj inteligentnejšie možnosti riadenia, ako všeobecný rýchlostný limit,“ argumentovala vláda.
Systém pre obmedzenie rýchlosti jazdy využíva videokameru pre rozpoznávanie rýchlosti a údajov o rýchlostných obmedzeniach na základe dát GPS. Keď zistí prekročenie, zníži výkon motora. Viaceré autá už takéto systémy majú, zväčša však len tie drahšie, aj to za príplatok. Výnimkou je nový Ford Focus. Zariadenie je možné kedykoľvek deaktivovať. Otázkou ostáva, či deaktivácia ostane, alebo nám elektronika opäť tak trochu vezme kontrolu nad vozidlom. Lacné to nebude, pretože zariadenie potrebuje čítačku dopravných značiek aj navigáciu. To môže mať citeľný vplyv na cenu vozidiel, najmä tých, ktoré operujú v lowcostovom segmente.