V 'protismere' jazdíme už 80 rokov

V tridsiatych rokoch patrilo vtedajšie Československo k jednému z mála štátov Európy, kde sa jazdilo na ľavej strane. Po prvej svetovej vojne totiž obrátili „kurz“ už aj viaceré krajiny bývalej monarchie. Všetko však zmenil vstup nemeckej armády na územie Československa a rozdelenie pôvodného štátu na Protektorát Čechy-Morava a Slovenský štát. Výnos vrchného veliteľa nemeckých vojsk Walthera von Brauchitscha o zmene dopravy začal platiť presne 17. marca 1939. Na Slovensku vstúpilo podobné opatrenie do platnosti o deň neskôr.

Často sa tvrdí, že za zmenu smeru dopravy môžu Nemci. Lenže celkom tak to nie je. Československo plánovalo obrátiť smer na komunikáciách už v polovici dvadsiatych rokov minulého storočia. Zaviazalo sa k tomu v rámci dodatku k Parížskej dohode roku 1926. A to v „primeranej dobe“. Väčšina vtedajších motoristických spolkov bola za zmenu, pretože vo väčšine krajín Európy bola jazda vpravo samozrejmosťou. Všeobecná zhoda o správnosti však rozhodne nevládla.

Československo so zmenou dlho otáľalo

Kým vo veľkých mestách boli motoristi zmene naklonení, na vidieku to tak nebolo. Úrady a dopravní inžinieri si tiež dobre uvedomovali, že to nebude zadarmo. Obrátenie smeru si vyžadovalo zmenu dopravného značenia a vo veľkých mestách s verejnou električkovou dopravou, akými boli Praha alebo Bratislava, aj prestavbu výhybiek, nástupných ostrovčekov a v niektorých prípadoch aj zmenu samotných vozňov. Jednoducho Československu sa do novinky príliš nechcelo.

A potom tu boli aj problémy súvisiace s automobilovou výrobou. Všetky československé automobilky ako Škoda, Praga, Tatra či Aero vyrábali vozidlá s volantom na pravej strane, vhodné na ľavostrannú premávku. Dodnes to môžete vidieť na starých fotografiách či v dobových filmoch z prvej republiky. Zmena v organizácii si teda vyžadovala aj konštrukčné úpravy na nových autách. Vodiči, ktorí však už mali autá s pravostranným riadením, vedeli, že ich budú čakať nepríjemné predchádzacie manévre, keď nebudú vidieť do protismeru.

Od pristúpenia k Parížskej dohode sa nasledujúcich päť rokov preto v Československu nič nedialo. Až roku 1931 republika prisľúbila, že pravostrannú premávku zavedie do piatich rokov. Ale ani to sa nestalo. Do tuhého išlo až v novembri 1938, teda už po odstúpení pohraničia Nemecku, keď výbor Národného zhromaždenia opatrením číslo 275/1938 určil, že pravostrannú premávku zavedie od 1. mája 1939. Nakoniec však bolo však všetko trochu inak.

Nemci urýchlili udalosti len o šesť týždňov

Rozdelenie Československa na Protektorát Čechy-Morava a Slovenský štát a obsadenie časti územia nemeckými vojskami urýchlili zmenu o celých šesť týždňov. Výnos vrchného veliteľa nemeckých okupačných vojsk začal platiť 17. marca, presne o 3.00 ráno. No pravostrannú premávku by sme tu nepochybne mali aj bez Hitlera. Zaujímavé je, že zmena neplatila hneď na celom území. Napríklad v Ostrave sa začalo jazdiť vpravo už od prvého dňa okupácie, zatiaľ čo v Prahe až 26. marca. Najmä z dôvodu dokončovania zmien v električkovej doprave.

Na Slovensku to bolo celkom naopak. Pravostranná premávka začala platiť najprv v Bratislave od 18. marca a až postupne sa rozširovala na celé územie. Celková zmena však prebiehala až do začiatku roka 1941. Zavedenie sa nezaobišlo bez obetí. ČTK napríklad uvádza, že v Prahe nemeckí vojaci dočasnú výnimku v premávke nerešpektovali a bežne jazdili vpravo už od 17. marca. Len v prvý deň po zmene sa stalo v Prahe 26 nehôd, zväčša zrážok chodcov s električkami. Jedna z nich bola tragická.

To napriek tomu, že na zmenu organizácie upozorňovali mnohé nápisy "Jazdí sa vpravo“. V Ostrave bolo sedem nehôd pripisovaných vodičom, ktorí si na zmenu ešte nestihli zvyknúť. Bohužiaľ, žiadne dobové záznamy zo Slovenska nemáme. V každom prípade bola zmena v orientácii dopravy definitívna a jazdíme tak dodnes. V Európe sú výnimkou už len Írsko, Veľká Británia (ľavostranná premávka tam platí od roku 1835), Cyprus a Malta. Medzi poslednými krajinami, ktoré prešli na pravostrannú premávku, patrilo s Československom aj Maďarsko.

Kto jazdí na správnej strane

Hoci si pravostranná premávka vydobyla vo svete väčšinu a vľavo sa jazdí okrem štyroch európskych krajín už len v Japonsku a bývalých britských kolóniách ako Indii, Južnej Afrike či Austrálii, dodnes sa vedú spory, ktorá strana cesty je vlastne tá správna. Pôvodná preferencia ľavostrannej premávky má vraj korene až v stredoveku. Vychádzala najmä z toho, že väčšina z nás je pravákov.

Ako to s tým súvisí? Jednak tým, že väčšina jazdcov vysadala na kone z ľavej strany, teda od cesty, a jednak tým, že vojenskí jazdci mohli držať zbraň pravou rukou a po pravej strane mať aj protivníka. Prvou krajinou, ktorá zaviedla v Európe pravostrannú premávku, bolo Dánsko už roku 1793. Vo Francúzsku to zas zmenila Veľká francúzska revolúcia. Dovtedy chodila šľachta po ľavej a ľud po pravej strane. Po vzniku republiky sa aj šľachta „presťahovala“ na stranu svojich „voličov“. O ďalšie prerozdelenie sa postaral Napoleon počas svojich vojenských ťažení. Obsadené krajiny začali jazdiť vpravo.

Tak sa dostala pravostranná premávka do Belgicka, Holandska, Luxemburska, Švajčiarska, Nemecka, Poľska, ale aj Ruska a mnohých častí Španielska a Portugalska. Po ľavej strane sa jazdilo preto väčšinou len v krajinách, ktoré Napoleonovi odolali. Spomínaná Veľká Británia, ale aj krajiny rakúsko-uhorskej monarchie a Portugalsko. V Severnej Amerike sa zmenila doprava na pravostrannú po dosiahnutí nezávislosti od Anglicka.

Dnes sa jazdí vpravo v 166 krajinách a len v 74 vľavo. A zdá sa, že táto mapa orientácie dopravy sa už nezmení. Medzičasom došlo k takému rozmachu dopravy a cestná sieť je taká hustá, že zmena smeru premávky by si vyžiadala astronomické náklady. Nehovoriac o inžinierskom riešení cestných uzlov, výjazdov a vjazdov, ktoré boli už od začiatku navrhované v súlade so smerom dopravy a jednoducho by ich nebolo možné zmeniť.