Sú elektromobily cestou znižovaniu skleníkových plynov v atmosfére? Už dlhšie experti naznačujú, že zatiaľ to tak nie je. Prírode je totiž jedno, či kysličník uhličitý uniká z výfuku auta, alebo z komína elektrárne, kde sa vyrába elektrina pre pohon elektromobilu. Efekt elektrických áut je preto zatiaľ výlučne lokálny. Skutočnú klimatickú rovnováhu dosiahnu totiž elektromobily v porovnaní s bežnými pohonmi najskôr po ôsmich rokoch, no niektoré omnoho neskôr, prakticky po ich životnosti, teda nikdy.
Tvrdí to štúdia Joanneum Research, ktorá porovnala emisie CO2 rôznych pohonov pri najrozšírenejších vozidlách „triedy Golf“ a predpokladanom ročnom nájazde 15 000 km. Výsledky pre elektrické vozidlá nie sú naozaj lichotivé. Štúdia totiž brala do úvahy emisie CO2, ktoré vzniknú v celom životnom cykle vozidiel. Od ich výroby cez výrobu palív či elektriny až po tie, ktoré vzniknú pri ich prevádzke a recyklácii. A to celé je zasadené do súčasných reálií, keď elektrická energia v Európe vzniká stále s veľkým podielom spaľovania uhlia.
Práve energetická štruktúra výroby elektriny má zásadný vplyv na rýchlosť, kedy sa dostaví klimatická rovnováha elektromobilu. Nad klasickými pohonmi totiž dominuje len vo fáze jazdenia. Inak zaťažuje planétu emisiami CO2 oveľa viac ako konvenčné autá. Platí to najmä pre energeticky nesmierne náročnú výrobu akumulátorov, nevyhnutných pre funkčnosť elektrického pohonu. Ako to teda dopadlo? Čísla sú k elektromobilom nekompromisné. Ukázalo sa, že v porovnaní s benzínovým autom nižšej strednej triedy sa ekologický efekt dostaví až po najazdení 127 500 km, to je spomínaných osem rokov prevádzky.
V porovnaní s dieselovými autami sú na tom elektromobily ešte výrazne horšie. „Zelenať“ sa začnú až po 219 000 km! Pre dobrý pocit by ste teda museli vlastniť ten istý elektromobil neuveriteľných 14 rokov. A to je štúdia Joanneum Research ešte zhovievavá, keďže ani pri takejto porcii kilometrov nepočíta s nevyhnutnou výmenou akumulátorov. Tie majú obmedzenú životnosť, najmä ak by majiteľ elektromobilu používal často rýchlonabíjacie stanice. Ak chcete byť naozaj ekologický, elektromobil si rozhodne nekupujte. Je tu totiž celkom iné a neporovnateľne lacnejšie riešenie.
Zo zložitých výpočtov totiž vyšli ako úplne najzelenšie autá, ktorých zážihové motory sú upravené na spaľovanie zemného plynu (CNG). Jednoducho, elektromobil ich nedoženie nikdy. A to isté platí o vozidlách s palivovými článkami, teda autách na vodík. Tých je však žalostne málo a niet ich kde natankovať. Aby však Joanneum Research elektromobilom len nenakladalo, upravilo výpočty aj pre situáciu, keby všetka elektrická energia vznikala z obnoviteľných zdrojov. Potom sa skóre elektromobilov výrazne zlepší. Svoju uhlíkovú stopu, ktorá vznikne pri ich výrobe, by sanovali podstatne rýchlejšie. Bohužiaľ, ide o fikciu.
V krajine, kde by pri výrobe elektriny nespálili ani gram uhlia alebo plynu, by elektromobil dosiahol klimatickú rovnováhu v porovnaní s benzínovým autom už po 37 500 a v porovnaní s naftovým po 40 500 kilometroch. Po prejdení ďalších 2 500 km by si vyrovnal účty s autami na zemný plyn a po 115 000 dokonca aj s tými vodíkovými. Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by v blízkej budúcnosti mohli elektromobily zásadne prehovoriť do ochrany planéty. Napriek tomu sa svetové koncerny, najmä tie európske, vrhajú pod tlakom sprísňujúcich sa emisných limitov do výroby miliónov elektrických áut. Podľa európskych autorít totiž elektromobil neprodukuje žiadne skleníkové plyny.
Kedy sa dostaví ekoefekt elektrického auta
Typ pohonu | Elektrina (energetický mix) | Elektrina (obnoviteľné zdroje) |
---|---|---|
Benzín (5 % Bioethanol) | po 127 500 km | po 37 500 km |
Nafta ( 7 % Biodiesel) | po 219 000 km | po 40 500 km |
Zemný plyn (15 % Bioethanol) | nikdy | po 48 000 km |
Vodík | nikdy | po 115 500 km |