Predaje dieslov prudko padajú. Až na Nemecko, ktoré im vyhlásilo vojnu!

Foto: Volkswagen

VW TDI Je to tak. Nemecko je jedinou krajinou v Európe, kde predaj naftových áut medziročne stúpol. V druhom štvrťroku o 3,5 % a za celý polrok o 3 %. Inak je celoeurópska bilancia nafty horšia o 16,4, respektíve o 17,2 % za celý polrok 2019.

Od začiatku kauzy Dieselgate sa v Európe kontinuálne znižuje predaj áut s naftovými motormi. Výnimkou nebol ani druhý štvrťrok 2019. Od začiatku apríla do konca júna si z celkového koláča „odhryzli“ len 31,3 %, čo je v medziročnom porovnaní o päť percentuálnych bodov menej. Ale pozor, na tomto poklese sa nepodieľa krajina, kde averzia k dieslom vznikla a kde starším naftovým autám dokonca zakázali vjazd do centier mnohých miest. V Nemecku sa totiž podiel dieslov medziročne zvýšil o 3,5 percenta, a ak by sme brali do úvahy celý polrok, vzrástli registrácie o tri percentá. Nemci sa teda prestali k naftovým autám na rozdiel od mnohých politikov otáčať chrbtom.

Lenže v ostatných sledovaných európskych krajinách je trend presne opačný. V takom Španielsku padli diesle o viac ako 30 %, v Holandsku o 40,8 % a vo Fínsku o 30,8 %. Ešte väčší pokles hlási Švédsko so 41,4-percentným úpadkom naftových predajov. A, samozrejme, potom sú tu veľké európske trhy. Vo Veľkej Británii si nafta pohoršila o 17,3 %, v Španielsku o 28,1 %, v Taliansku o 21,2 % a v Grécku o 22 %. Týka sa to aj Slovenska, kde sa diesle oslabili o 17,1 %, ale aj našich bezprostredných susedov. V Českej republike sa predalo o 23,8 % menej dieslov, v Poľsku o 18,1, v Maďarsku o 7,8 a v Rakúsku o 13,9 % menej naftových áut. Celková bilancia nafty je tak mínus 16,4 %.

Podiel nových vozidiel podľa druhu pohonu

Výrobcovia áut z toho majú hlavu v smútku. Už na budúci rok sa totiž budú musieť začať približovať k novej emisnej norme 95 gramov CO2 na kilometer, ktorá bude od roku 2021 povinná. Úpadok naftových registrácií ide však práve proti tomuto cieľu, keďže autá tankujúce naftu majú nižšiu spotrebu paliva a tomu úmerne nižšie emisie tohto skleníkového plynu. Bez naftových motorov bude teda priam nemožné normy splniť. Najmä ak pokles predaja dieslov znamená vzostup smädnejších benzínových áut. Tých sa v únii predalo o 1,7 percenta viac, takže majú podiel 59,5 %. Navyše sa automobilky nemôžu spoliehať ani na alternatívne pohony. Štatistiky predajov sú k nim neúprosné.

Záujem o elektrifikované autá síce vzrástol v druhom štvrťroku o 35,6 %, no samotné elektromobily tvoria na celkových registráciách stále len zanedbateľných 2,4 %. A to sú medzi nimi započítané aj plug-in hybridy, ktoré sa bez spaľovacieho motora nezaobídu. Takže do celkových emisií CO2 táto trieda zásadne prehovoriť zatiaľ nemôže. Situáciu ako-tak zachraňujú hybridné autá s podielom 5,1 %, keď sa ich predalo o 38,2 % viac. Naopak, áut spaľujúcich zemný plyn a propán-bután pribudlo len 0,3 %. Trend v Nemecku by preto mohol byť pre automobilky dobrou správou za predpokladu, že móda renesancie naftových motorv prekročí hranice najväčšieho automobilového trhu Európy.