Pod Tatrami budeme jazdiť až 140 km/h. Už od októbra!

Vybraný podtatranský úsek spĺňa technické požiadavky na rýchlejšiu jazdu, v testovacej prevádzke sa však ministerstvo dopravy zameria na správanie vodičov. Až to rozhodne o trvalom povolení vyššej rýchlosti na tomto úseku. „Ako som sľúbil, vyskúšame, či je možné zvýšiť najvyššiu dovolenú rýchlosť na bezpečnostne vyhovujúcich úsekoch diaľnic. Vyskúšame 38 kilometrov dlhý úsek diaľnice D1 pri Poprade, či spĺňa všetky stavebné, technické a bezpečnostné predpoklady. Bude závisieť od správania sa vodičov, či a odkedy bude možné povoliť rýchlosť 140 km/h na tomto úseku natrvalo,“ vysvetlil minister dopravy a výstavby Árpád Érsek (Most-Híd).

Na úseku pri Poprade začne čoskoro Národná diaľničná spoločnosť osádzať nové dopravné značky tak, aby bola diaľnica pripravená na začiatku októbra na väčšiu rýchlosť.

Rezort dopravy si už vytypoval aj ďalšie možné úseky, na tých však zatiaľ zvyšovanie povolenej rýchlosti neodporúčajú. „Na otestovanie vyššej rýchlosti prichádza v budúcnosti do úvahy úsek D1 Trnava – Trenčín. Tento úsek však dopravná polícia aktuálne pre vysokú intenzitu premávky neodporučila. Na ďalšom vybranom diaľničnom úseku Prešov – Košice prebiehajú stavebné práce súvisiace so stavbou Budimír – Bidovce. O tom, či bude možné po niektorých úsekoch našich diaľnic jazdiť v budúcnosti vyššou rýchlosťou, bude možné uvažovať až po dôkladnom preskúmaní správania sa vodičov a odbornej diskusii s políciou,“ dodáva hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká.

Polícia zvýšeniu maximálnej povolenej rýchlosti nebola veľmi naklonená. Bolo by to podľa nej na úkor bezpečnosti. Policajti argumentovali relatívne nízkym počtov vhodných úsekov, ktoré navyše len zriedka vytvárali dostatočne dlhý ucelený úsek. Aj keď možno neradi, tento pilotný projekt ministerstvu dopravy schválili. „Polícia v tomto prípade v rámci diskusií dáva, respektíve nedáva súhlasné stanovisko z dopravno-bezpečnostného hľadiska a z pohľadu bezpečnosti cestnej premávky,“ reagovala hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová.

Dopravný analytik Maroš Palesch pripomína, že dôležitá bude najmä reakcia vodičov. „Mnohí už dnes prekračujú rýchlosť. Uvidíme, či ich to bude lákať ísť 150 a viac, alebo budú túto rýchlosť dodržiavať. Je to v hlave každého vodiča, či predpisy bude dodržiavať. Preto teraz nemôžem povedať, či je to dobré alebo zlé. Myslím si, že tých 140 nebude až taký problém, ani zvýšenie nehodovosti neočakávam. Uvidíme, či sa to osvedčí, nemám problém, aby sa rýchlosť navyšovala aj na ďalších vhodných úsekoch,“ zhodnotil Palesch.

Testovanie vyššej rýchlosti víta aj dopravný analytik Ján Bazovský. „V prípade nejakých problémov s bezpečnosťou je vždy najlacnejším a najrýchlejším riešením znižovanie rýchlosti. Jedným aspektom je bezpečnosť, ale netreba zabúdať ani na plynulosť premávky. V súčasnej dobe sú technické možnosti áut na rýchlosť 140 km/h úplne prispôsobené. Tam, kde to dovoľujú aj konštrukčné parametre cesty, je žiaduce maximálnu povolenú rýchlosť zvyšovať,“ myslí si Bazovský, podľa ktorého ale nie je mesačná testovacia doba dostatočná.

Bazovský pripomína, že dnes vo všeobecnosti vidíme tendenciu zvyšovania rýchlosti, napríklad aj na železniciach. „Vývoj ide dopredu a malo by sa to prejavovať aj zvyšovaním plynulosti cestnej premávky vo vytypovaných úsekoch. Nie všade sa to však dá. Treba dávať pozor na počasie aj poveternostné podmienky. Aj bočný vietor dokáže byť na určitých úsekoch pri vyššej rýchlosti nebezpečný. Samozrejme, nemôže to byť ani medzi Bratislavou a Trnavou, kde je doprava príliš intenzívna,“ upozorňuje analytik a pripomína, že vysoká rýchlosť na diaľnici je ako príčina nehôd z pohľadu štatistík zanedbateľná.

Na diaľnici si podľa neho treba dávať pozor najmä na dodržiavanie primeranej vzdialenosti od ďalších áut a dávanie prednosti predchádzajúcim vozidlám. „Najčastejšou príčinou je nevenovanie sa vedeniu vozidla. Ak niekto nesleduje dopravu pri 130-kilometrovej rýchlosti, tak ju nebude sledovať ani vtedy, keď pôjde o 10 kilometrov viac. Samozrejme, je to iné ako pri rýchlosti v obciach, kde sa rýchlosť pred niekoľkými rokmi znižovala, ale kvôli miere poranenia chodcov,“ dodáva.

Kritickejší názor však zaujal Výskumný ústav dopravný v Žiline. Jeho generálny riaditeľ Ľubomír Palčák nie je zástancom tohto opatrenia, pretože si myslí, že nevýhody v tomto prípade prevyšujú výhody. „Chýba mi tam efekt. Vo všeobecnosti platí, že vyššia rýchlosť prináša viac nehôd. Riziká narastú bez primeraného efektu. Na jednej strane si uvedomujem, že dnešné autá vedia túto rýchlosť bezpečne zvládnuť. Na druhej strane si myslím, že ten benefit je zanedbateľný," tvrdí. Na kilometri vie vodič pri zvýšení rýchlosti zo 130 na 140 km/h ušetriť dve sekundy. Na 30 kilometroch si tak cestu skráti o minútu. Zvyšuje sa však brzdná dráha a podľa výskumov až 30 percent vodičov aj tak prekračuje povolenú rýchlosť o 10 km/h a 10 percent vodičov až o 30 km/h. "Z pohľadu rizík si myslím, že naši vodiči nie sú ešte takí disciplinovaní,“ upozornil Palčák.