Ovládne trh s elektromobilmi Nemecko? Chce predbehnúť Čínu

Podľa nej sa v Číne vlani síce predalo 1,2 milióna elektrických áut (čistých elektromobilov a plug-in-hybridov), čo je takmer polovica celosvetového predaja, no v druhej polovici roka sa trh náhle prepadol o 31 percent, keď čínska vláda priškrtila štátne subvencie. Ako upozornili autori štúdie Electric Vehicle Index zo spoločnosti McKinsey, podobný vývoj v tom čase zaznamenali aj v USA, kde tiež obmedzili štátnu podporu na kúpu elektromobilov, čo sa prejavilo 12-percentným poklesom odbytu.

Zato v Európe je situácia opačná. Predajné čísla začali prudko stúpať. Európania si minulý rok kúpili celkovo 600-tisíc elektromobilov, čo predstavuje vyše 44-percentný nárast. Podľa uvedenej štúdie by mal tento trend pokračovať, lebo do roku 2021 musia výrobcovia áut na európsky trh dodať viac ako dva milióny vozidiel s elektrickým pohonom, aby dodržali limity oxidu uhličitého (CO2) stanovené pre celkový predaj. Sú však také plány uskutočniteľné?

Nemeckí odborníci tvrdia, že by sa to dalo dosiahnuť, no ako reálnejšie číslo sa im pozdáva 1,5 milióna predaných elektromobilov. Napriek tomu zostávajú optimistickí, pretože trh s elektromobilmi veľmi závisí práve od štátnych dotácií. „Potvrdzuje to prepad v USA a Číne v negatívnom zmysle a európsky trh v tom pozitívnom,“ uviedol pre Spiegel Stefan Bratzel, vedúci Strediska automobilového manažmentu na univerzite v Bergisch Gladbachene.

Najväčší podiel na trhu s elektromobilmi má dnes podľa spomenutej štúdie Nórsko so 45, Island s 22 a Holandsko s 13 percentami. Podiel Nemecka je oproti tomu zatiaľ iba priemerný – na úrovni 2,8 percenta, no krajina má údajne veľký potenciál. Autori prognózy sú presvedčení, že podiel nemeckých výrobcov na svetovej produkcii elektromobilov by sa do roku 2024 mohol zvýšiť z vlaňajších 18 až na 29 percent. Nemecko je na to aj dobre pripravené.

S približne 24-tisíc verejnými nabíjačkami pre elektromobily mu vo svetovom rebríčku patrí tretie miesto – hneď za Čínou a Holandskom. Nemecké automobilky by okrem toho s vyše 1,7 milióna vyrobených elektromobilov mohli už na budúci rok ovládnuť svetový trh s týmito vozidlami – s tesným náskokom pred Čínou. Ako však odborníci pripomínajú, nešlo by o čisté elektromobily s dobíjateľnými batériami. „Výrazný nárast vo výrobe elektrických áut nemeckých producentov sa týka predovšetkým započítaných plug-in-hybridov,“ vysvetlil Bratzel.

Napríklad značka BMW v súčasnosti ponúka iba jeden čistý elektromobil (i3), no až desať plug-in hybridov. Výrobcovia tieto autá potrebujú, aby dodržali hladinu CO2 určenú Európskou úniou. „V roku 2021 budú najmenej polovicu vyrobených nemeckých elektromobilov tvoriť plug-in-hybridy,“ odhadol Bratzel. „Pri čínskych výrobcoch predstavuje podiel hybridov naproti tomu len 20 percent.“ Podľa Bratzela je preto chybou, keď sa na trhu s elektrickými autami dávajú na rovnakú úroveň čisté elektromobily s plug-in-hybridmi.

Považovať Nemecko za „elektroveľmoc“ len preto, že bude vyrábať veľa hybridov, nepovažuje za správne. Prihovára sa skôr za to, aby sa v budúcnosti vozidlá na elektrické batérie a hybridy posudzovali zvlášť, inak to skresľuje štatistiku. Štúdia spoločnosti McKinsey pritom ukazuje, že svetový trend smeruje práve k čistým elektromobilom. Celkový podiel ich predaja vo svete dosiahol vlani 74 percent. Iba vo Fínsku, na Islande a vo Švédsku dominovali na trhu plug-in-hybridy.