Trapas: Emisie áut opäť stúpli! Môžu za to SUV a nevraživosť k nafte

Foto: JATO Dynamics

JATO Dynamics - emisie 2019 Emisie CO2 nielenže neklesajú, ale každoročne rastú. Vlani sme sa v Európe dostali k najhoršiemu výsledku od roku 2014. Žiadnej značke, žiadnemu koncernu ani žiadnemu trhu sa nepodarilo splniť emisný priemer nových áut 95 g/km, požadovaný v tomto roku.

V tomto roku budú musieť automobilky stlačiť flotilový priemer CO2 na úroveň 95 g na kilometer. Ak sa tak nestane, a zdá sa, že nie, bude každý nadlimitný gram CO2 každého predaného auta v Európe sankcionovaný pokutou 95 eur. Automobilky sa preto predháňajú v ponuke mild-hybridov, hybridov, plug-in yhbridov aj elektromobilov. Očakávané výsledky však neprichádzajú. Krútime sa v bludnom kruhu. Vyplýva to z alarmujúcich štatistík analytickej spoločnosti JATO Dynamics. Tá zverejnila priemerné emisie áut za rok 2019 na 23 európskych trhoch. A má zlé správy. Emisie tohto skleníkového plynu z výfukov áut stúpli už tretí rok po sebe. Tentoraz o 1,3 g na celkových 121,8, čím sa automobilový priemysel dostal na úroveň roku 2014!

Foto: JATO Dynamics

JATO Dynamics - emisie 2019 Takto sa vyvíjali priemerné emise áut v posledných rokoch.

Už vlani pritom JATO Dynamics varovala, že ak sa nič nezmení, výrobcovia zaplatia do európskej kasy 33,6 miliardy eur. A samozrejme, zákazníci s nimi, pretože pokuty sa premietnu do cien áut. A to je realita ešte smutnejšia, pretože emisie CO2 sa stále vypočítavajú podľa skreslenej normy NEDC, ktorá roztvorila nožnice medzi laboratórnou praxou a realitou na ceste aj o viac ako 40 %. Čo sa to teda deje, ak všetci výrobcovia vyrábajú stále viac elektrifikovaných a úsporných áut? JATO Dynamics má na to jasnú odpoveď. Európa dopláca na extrémnu popularitu smädných SUV, ktoré „zožerú“ palivo aj za všetky úsporné autá, a tiež na nevraživosť k vysoko účinným naftovým motorom.

Foto: Toyota

Toyota C-HR - 2020 Kráľovnou emisií CO2 je Toyota s priemerom 97,5 g/km. Aj s prémiovým Lexusom sa zmestí pod 100 g. To je obdivuhodné, keďže neponúka ani jediný elektromobil a vlani ani plug-in hybrid. Víťazí vďaka hybridom s podielom 60 %.

Vlani tvorili SUV neuveriteľných 38 % registrácií zo všetkých nových áut, pričom ich priemerné emisie sa vyšplhali na 131,5 gramu na kilometer. A potom je tu prudký odklon od dieselov. Kým ešte v roku 2011 malo naftový motor 56 % zo všetkých nových áut v Európe a v roku 2015 stále nadpolovičných 53 %, vlani to bolo len 32 %. Najväčší prechod zákazníkov z nafty k benzínu nastal v kompaktnej triede, druhom najpredávanejšom európskom segmente, kde figuruje VW Golf alebo Škoda Octavia. Predstavuje to asi 600 000 áut, ktoré presedlali na benzínový pohon, ktorý emituje vyššie emisie CO2. JATO Dynamics pritom nevidí cestu von, pretože tento trend sa meniť nebude.

Elektromobily nedokážu „sanovať“ SUV

Sanovať absenciu dieselov nedokážu ani elektrifikované autá, ktoré umožňujú odpisovať výrobcom emisné superkredity. Priemerné emisie modelov, ktoré využívajú nejakú formu elektromotora, boli vlani 63,2 g/km. To je približne polovica emisií benzínových a naftových áut, ale ich podiel predstavoval len šesť percent z celkových registrácií. Vyššie priemerné emisie CO2 pritom vykázali štyri z piatich najväčších trhov v Európe. Od Nemecka s prírastkom 0,8 g/km až po tri gramy v Taliansku. Bolo to opäť spôsobené výraznými reštrikciami v neprospech naftových áut, a tlakom politikov na to, aby ľudia kupovali benzínové modely, ktoré majú už od svojej podstaty nižšiu tepelnú účinnosť.

Foto: Audi

Audi Q7 - 2019 Najväčšiu šarapatu robia v emisiách smädné SUV. Ich podiel vlani vrástol až na 38 %. "Zožerú" aj palivo ušetrené úspornými autami, vrátane elektromobilov.

Výnimkou z najväčších trhov je len Francúzsko, kde emisie klesli zo 112 g/km v roku 2018 na vlaňajších 111,1 gramu. Bola to najmä zásluha čistých elektromobilov, ktoré majú v tejto krajine dvojpercentný podiel, čo je najviac na veľkých trhoch. Lepšie výsledky ako v roku 2018 dosiahli aj Švédsko a Holandsko, ktorému sa podarilo zredukovať emisie o rekordných 5,9 gramu na 100,1 g/km. To je najlepší výsledok z 23 sledovaných krajín. A hádajte, čím to bolo? Kombináciou nafty a elektrických áut. Na každý diesel tu pripadalo 1,9 elektromobilu. Toto by mohla byť cesta do budúcnosti, spolu s obmedzením predaja SUV.

Foto: Citroen

Citroen C3 Aircross - 2017 Koncern PSA, najmä značka Citroën, ukazuje, že aj s úpornými benzínovými modelmi je možné robiť dobré emisie. Citroën je celkovo druhý pre Peugeotom, Renaultom Nissanom a Škodou. Koncernový Opel dopláca ešte na modely, vyvinuté pod krídlami koncernu General Motors.

Ďalšou smutnou správou je, že vlani sa ani jednej z dvadsiatich najpredávanejších značiek v Európe nepodarilo splniť v tomto roku požadovaný limit 95 g CO2 na kilometer. To ale neznamená, že tu nie sú lepší a horší. Kráľom emisií je naďalej Toyota. Vani mali jej autá priemer 97,5 g/km, dokonca o 2,3 menej v medziročnom porovnaní. Aj s prémiovým Lexusom ustrážila emisie pod 100 g/km. Je to úžasný výsledok, ak uvážime, že v ponuke nemá jediný elektromobil a len jeden plug-in hybrid. Jednoducho, vyšla jej racionálna stávka na hybridy, ktoré tvoria až 60 % jej predajov. Koncern PSA so značkami Peugeot, Citroën či Opel bol síce v rámci skupín druhý, ale za Toyotou a Lexusom s odstupom až 14,3 gramu.

Toyota na špici, prémia na chvoste

Pod celkový vlaňajší priemer 121,8 gramu sa dostali ešte Nissan, Renault, Mitsubishi a Suzuki. Je ale pravdou, že emisie Suzuki narástli o rekordných 6,3 gramu. Dané je to ukončením výroby naftových modelov. Najväčší európsky výrobca, koncern Volkswagen, to už ale nezvládol. Vlaňajšok skončil s priemerom 123,6 gramu. JATO Dynamics zvlášť vyzdvihuje výsledok značky Citroën, ktorá je celkovo druhá a zároveň zaznamenala druhé najlepšie zlepšenie o 1,7 gramu. Pritom vlani ešte nemala v ponuke žiaden elektromobil ani plug-in hybrid. Tento úspech išiel na konto maloobjemových benzínových modelov.

Foto: Mercedes-Benz

Mercedes-Benz GLE Coupé - 2019 Najväčšiu hanbu si robia z hľadiska emisií CO2 prémiové značky. BMW, Volvo, Audi ani Mercedes-Benz nedokážu svoje výkonné autá, najmä SUV, zladiť s prísnymi normami. Volvu dokonca nepomáhajú ani plug-in hybridné modely.

Na chvoste sú, samozrejme, prémioví výrobcovia. Ich výrobný program zameraný na luxusné a výkonné autá, najmä SUV, nedáva najmenšiu šancu čo i len sa priblížiť k požadovanej norme. Od šestnástej až po dvadsiatu priečke nájdeme BMW (129,0 g), Audi (130,3 g), Volvo (133,8 g) a Mercedes-Benz (140,9 g), ktorý je vôbec najďalej od ideálneho limitu. Až na BMW si pritom všetky prémiové značky medziročne pohoršili. A chváliť čím sa nemá ani Mazda, ktorá je s priemerom 135,4 gramu len o stupienok vyššie nad stuttgartskou automobilkou. Jej atmosférické benzínové motory síce zákazníci milujú, ale s európskymi normami nie sú príliš kompatibilné.

Hanbu si ale vlani spravil aj Ford, ktorý je spolu s Mazdou najhoršou mainstreamovou značkou z hľadiska vlaňajších emisií CO2. A čo to všetko znamená pre budúcnosť? Buď automobilky zaplatia pokuty vyššie, ako vlani spomínaných 33,6 miliardy eur, alebo radikálne zosekajú ponuku výkonnejších verzií, umelo znížia predaj SUV, napríklad limitmi pre jednotlivé krajiny a budú dotovať predaj stratových elektromobilov. Splnenie emisných cieľov bude o to ťažšie, o čo väčšie straty zaznamená automobilový priemysel následkami epidémie koronavírusu, ktorý momentálne odstavuje jednu automobilku za druhou.

Rebríček emisií značiek za rok 2019