Násyp diaľnice D4 je dostatočne pevný. Stále mu však hrozí zbúranie

Minister Doležal v stredu na tlačovej konferencii informoval, že koncesionár doložil prvé posudky, ktoré hovoria o tom, že po stavebno-technickej stránke stavba spĺňa požadované kritériá. Napriek tomu, že je tam použitý nevhodný materiál, stavba je dostatočne pevná.

„Časť násypu bude potrebné opraviť,“ uviedol Doležal. Konkrétny úsek a rozsah opráv nekonkretizoval. Aktuálne je na ťahu koncesionár, ktorý musí predložiť dokumenty o environmentálnej rovine.

Diaľnica D4 so sporným násypom spĺňa charakteristiky čiernej stavby aj podľa Petra Vargu, riaditeľa Sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Podľa jeho slov Špeciálny stavebný úrad môže stavbu povoliť len v prípade, že bude bezpečný zo statického hľadiska a nebude predstavovať záťaž pre životné prostredie.

„Ak príde k povoleniu tejto stavby, tak to bude len v prípade, že stavba bude bezpečná a nebudú preukázané žiadne negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie občanov,“ informoval minister Doležal.

V prípade, že špeciálny stavebný úrad rozhodne o tom, že stavba nie je v poriadku, koncesionár bude musieť pristúpiť k jej odstráneniu. Následne by bolo nutné rozobrať minimálne približne 300 metrov dlhý úsek násypu. Podľa ministra by rozoberanie násypu malo stáť približne 80 miliónov eur.

Koncesionár projektu Obchvat Nula tvrdí, že sporný násyp je v poriadku. „Násyp na diaľnici D4 pri Jarovciach je podľa nášho názoru v súlade s príslušnými normami a stavebným povolením. Potvrdili to aj dizajnér a nezávislí odborníci,“ uviedol to v máji šéf spoločnosti D4R7 Construction Michael Heerdt. Heerdta počas minulého piatku zadržala polícia v súvislosti s ťažbou štrku v katastri Dunajskej Lužnej.

Sporný násyp sa nachádza na západnom brehu Dunaja, v blízkosti nového vznikajúceho mosta. Násyp dvíha diaľnicu v blízkosti mestskej časti Jarovce. Štvorprúdovka následne križuje cestu prvej triedy I/2 a pokračuje viacerými mostnými objektami ponad Dunaj a jeho ramená.

Diaľnica D4 vytvorí nultý obchvat hlavného mesta. V rámci projektu D4/R7 vzniká od križovatky s diaľnicou D2 až po bratislavskú mestskú časť Rača. V budúcnosti má pokračovať prostredníctvom tunela Malé Karpaty až k Záhorskej Bystrici. Po dostavbe bude mať diaľnica dĺžku 48 kilometrov.

Nultý obchvat na seba preberie tranzitnú dopravu, ktorá chce hlavné mesto obísť. Vďaka tomu sa odľahčí vnútorná diaľnica D1. Tranzit aktuálne nemá možnosť obísť Bratislavu. Vozidlá, ktoré prichádzajú do mesta z východu musia využiť diaľnicu D1 vedúcu cez mesto a Prístavný most, ktorý je najvyťaženejším dopravným úsekom na Slovensku. Denne ho využije viac ako 100-tisíc automobilov.

Diaľnica D4 má navyše umožniť distribuovať vozidlá v rámci mesta, ktoré do neho prichádzajú prostredníctvom diaľnic D1, D2 a rýchlostnej cesty R7. Podľa pôvodných plánov mal byť úsek od križovatky pri Jarovciach až po Raču hotový v roku 2021.

Hlavný zhotoviteľ stavby časti diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 je firma D4R7 Construction, ktorá je zložená zo španielskej spoločnosti Ferrovial Agroman a z rakúskej firmy Porr Bau. Celkovo pri Bratislave vzniká 59,1 kilometra nových ciest. Výstavba prebieha formou PPP projektu, teda zo súkromného kapitálu. Koncesionár, ktorým je spoločnosť Obchvat Nula (Zero Bypass Limited) po dostavbe zabezpečí prevádzku a údržbu štvorprúdoviek počas 30 rokov. Štát bude koncesionárovi ročne platiť splátky za dostupnosť, ktoré majú dosiahnuť výšku 127 miliónov ročne.