Na vrtochy počasia platí zvýšená opatrnosť

Letné búrky trvajú krátko, ale narobia na cestách veľký zmätok. Dôkazom sú pravidelné hlásenia z rádia o nových nehodách hneď po prietrži.

11.07.2011 07:04

Správa o dopravnej nehode - stiahnite si vo... Foto:
Jazda na mokrých vozovkách má svoje riziká.
debata (1)

Problém nie je v tom, že náhla zmena počasia zaskočí vodiča. Ide o to, že ho zaskočí príliš neskoro. Odborníci na defenzívnu jazdu hovoria o časovom intervale päť až šesť minút. „Niektorým šoférom trvá dokonca až 10 minút, kým si uvedomia, že sa zmenilo počasie a spolu s ním sa výrazne zmenili podmienky na ceste,“ upozornil Milan Troška, riaditeľ výcviku bezpečnej jazdy v Driving Academy z Orechovej Potône. Za ten čas môže byť pri prudkom lejaku už na ceste súvislá vrstva vody. Hrozí šmyk, v horšom prípade akvaplaning.

Čo spraviť ako prvé, keď sa z neba valí voda

„Prvoradá je viditeľnosť, musím byť videný. Pri veľmi silnej prietrži mračien sa viditeľnosť môže obmedziť len na niekoľko metrov. Vtedy zapnem výstražný trojuholník. Platí to aj pri silnom snežení. Aby o mne určite vedeli tí vpredu aj vzadu,“ radí Troška. Pomôžu aj hmlovky, tie by však mal šofér vypnúť, ak ide v zápche. Najmä zadné hmlovky môžu oslepiť. Niektorí vodiči sa v takých chvíľach zľaknú a odstavia auto na krajnici.

„To je chyba,“ upozorňuje Troška. „Ak to urobíte napríklad na diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou, je to takmer samovražda. Práve toto je príčinou viacerých smrteľných nehôd!“

Inštruktor bezpečnej jazdy radí opatrne pokračovať v jazde a zastaviť až na najbližšej pumpe či na odpočívadle. Ak prší v noci a je naozaj zlá viditeľnosť, držte sa stredovej čiary, tá je vo väčšine prípadov viditeľná vždy. Platí to najmä pre jazdu v obci. Znížite tak riziko, že zrazíte slabo viditeľného chodca na krajnici alebo odstavené auto. Vozidlo, ktoré pôjde v protismere, zbadáte bez problémov, stačí sa mu vyhnúť a potom sa opäť vrátiť do stredu cesty.

Pozor na akvaplaning

Na klzkej ceste sa odporúča aspoň mierne spomaliť. Na mokrej vozovke je totiž vyššie riziko šmyku. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že keď šoférovi stočí zadnú časť vozidla doprava, mal by krútiť volantom tiež doprava. A naopak. Nikdy nedupte na brzdu. „Stlačíme spojku a s volantom sa snažíme vyrovnávať výkyvy,“ dodal Troška. Menším kalužiam sa vyhýbame, môžu skrývať výtlk. A tiež môžu ošpliechať chodcov. „Za to hrozí bloková pokuta 60 eur,“ dopĺňa policajná hovorkyňa Božena Bruchterová s tým, že vodiča by museli policajti pristihnúť priamo pri čine. Dokazovať úmysel až následne je absurdné. Navyše v meste sa často vodič ani chodec nemajú kam uhnúť, sú vystavení len svojej ohľaduplnosti.

V prípade naozaj veľkej kaluže cez celú šírku vozovky sa k slovu dostáva akvaplaning. „Auto akoby išlo po vode. Stane sa neovládateľným. Neexistuje úplne spoľahlivé pravidlo, čo robiť v takejto situácii. Jedine pustiť pedále a držať rovno volant. A takisto nebrzdiť,“ odporúča inštruktor. Ak sa rútite do nejakej prekážky či do zvodidiel, nespravíte s tým vôbec nič.

Ak v tej chvíli začnete zmätočne krútiť volantom, môže sa stať, že práve vtedy, keď sa kolesá opäť dostanú do kontaktu s vozovkou, dostanete šmyk. Akvaplaning je problém aj pre skúsených vodičov. Platí však predsa len jedna rada. Nejazdiť prirýchlo. Tento jav vzniká totiž pri rýchlosti 82 až 83 kilometrov za hodinu, a tak sa mu pri predvídavej jazde dá vyhnúť. A ešte jeden podstatný detail – v nevýhode sú najmä extrémne šporovliví šoféri, ktorí derú dezén pneumatiky až na hranicu stanovenú zákonom – 1,6 milimetra. Čím nižší dezén, tým horšie sa vie pneumatika sama vyrovnať s akvaplaningom.

Chodec musí tiež predvídať: Napríklad, že šofér horšie vidí

Najdôležitejšia vec však je, že na mokrom asfalte sa predlžuje brzdná dráha. A to dvoj- až trojnásobne. Na ľade dokonca troj- až štvornásobne. Na tento fakt zabúdajú najmä chodci, ktorí bez ohľadu na to, či je mokro alebo nie, vkročia do cesty rovno oproti autám.

Keď prší, je aj horšia viditeľnosť. Chodec idúci pri krajnici či prechádzajúci cez priechod sa bude cítiť bezpečnejšie, keď si na odev pripne reflexný pásik. Pod dáždnikom či kapucňou tiež nemusí hneď zbadať blížiace sa auto či autobus. Vtedy neraz aj dospelí zo strachu pred zmoknutím zabúdajú na základné pravidlo, ktoré tak starostlivo vštepujú svojim deťom – pred prechodom cez cestu sa dobre obzrieť doľava a doprava. Najnebezpečnejšia kombinácia – aj pre chodca, aj pre vodiča – je chodec prechádzajúci cez cestu s dáždnikom v jednej ruke a mobilom pri uchu v druhej.

Čo robiť pri zmene počasia

Náhradná obuv

Padne vhod, keď sa spustí lejak a šoférovi navlhnú topánky. So šmykľavou podrážkou sa nedajú citlivo ovládať pedále. Náhradnú obuv na šoférovanie by v aute mali mať ženy, ktoré nosia topánky s vysokými opätkami.

Čo so zahmlenými sklami

Úplne bežný jav, keď prší. Rodina sa naskladá do auta a razom sa zarosia všetky okná. Niekto si poradí s výkonnou klimatizáciou, pustí ju naplno a nasmeruje prúd vzduchu na čelné a bočné sklá. Okná sa vyčistia do niekoľkých sekúnd. Jazda so zapnutou klímou však v daždi nemusí každému prospievať. Pomáhajú aj veterné clony či deflektory – priehľadné plastové dielce, vďaka ktorým môže šofér vetrať bez toho, aby mu dnu pršalo a fúkalo.

Pohoda

Keď človeka vonku zastihne búrka či lejak a skryje sa v aute, mal by chvíľu počkať, kým vybehne na cestu. Inštruktori bezpečnej jazdy odporúčajú pri náhlej zmene počasia šoférom, aby si pred jazdou dopriali krátku chvíľu na uvoľnenie. Vodič počas nej môže naštartovať motor, vyhriať kabínu, pustiť si rádio, počkať, kým sa odrosia okná.

V zime opatrne cez mosty

Situácia na ceste sa môže výrazne zmeniť aj na krátkych úsekoch. Každý most, nadjazd, hoci aj nenápadná lávka ponad kanál, má tak trochu vlastné počasie. A tak, keď je vonku počas zimných mesiacov pekne a cesta vyzerá sucho, na moste môže šoférov zaskočiť námraza. Vozidlo je pritom podľa odborníkov na ľade ovládateľné len do rýchlosti 16 km/h!

1 debata chyba
Články podľa značiek