Prvá pomoc má na cestách cenu života (1. časť)

Viete o tom, že každý piaty zranený chodec či motorista zomiera pri dopravnej nehode len preto, že mu nik neposkytol prvú pomoc?

K záchrane života pritom stačí často vykonať úplne jednoduchý úkon, ktorý zvládne aj laik bez zdravotníckych pomôcok a vzdelania. Prvá pomoc tak môže mať cenu života. A myslite aj na to, že nejde len o prejav dobrej vôle, etiky či morálky. Poskytnutie prvej pomoci vám vyplýva zo zákona.

Najkritickejších je prvých 15 minút po nehode. Toľko totiž priemerne trvá, kým sa na miesto dostaví rýchla zdravotná pomoc. Tento čas je však pri prudkom krvácaní, zastavení srdca či dusení príliš dlhý na to, aby mohol zranený prežiť. O živote či smrti rozhodujú nie minúty, ale často sekundy, a preto najväčšia zodpovednosť spočíva na nezranených účastníkoch nehody, chodcoch a okoloidúcich vodičoch. Štatistiky ukazujú, že až v 90 % prípadoch všetkých úmrtí je prítomný niekto, kto môže poskytnúť prvú pomoc.

Podľa lekárky Beáty Bodnárovej z Košickej záchrannej služby sú zásady prvej pomoci také jednoduché, že ľudia si dnes škodia nie tým, že poskytnú prvú pomoc nevhodne, ale ak ju neposkytnú vôbec. „Akákoľvek prvá pomoc je lepšia ako žiadna,“ zdôrazňuje Bodnárová. Nižšie uverejňujeme niekoľko najdôležitejších rád pri poskytovaní prvej pomoci, odporúčaných Slovenským Červeným krížom.

Kontrola životných funkcií

Na takúto kontrolu nepotrebujeme viac ako 10 sekúnd. Ak je na mieste nehody viac zranených, prvú pomoc začíname poskytovať najskôr tým, ktorí ju potrebujú okamžite. Zranení, ktorí v šoku alebo zo strachu kričia a volajú o pomoc, nie sú spravidla tak postihnutí ako tí, čo už volať nemôžu, pretože sú v bezvedomí alebo v ťažkom šoku. Zraneného najskôr oslovíme, zatrasieme a vyvoláme bolestivý podnet, napríklad uštipnutím na predlaktí. Ak nereaguje ani na jeden podnet, je to známka bezvedomia. Váhavý postoj záchrancu alebo prvotné ošetrovanie kričiacich postihnutých odsúdi ťažko ranených v priebehu piatich minút na smrteľné komplikácie, ktoré nedokáže zvrátiť ani profesionálna zdravotná pomoc.

Kontrola dýchania a krvného obehu

Súčasne so zisťovaním vedomia sledujeme známky dýchania. Tie vidíme na pohyboch hrudníka či brucha, počujeme a na líci cítime prúd vydychovaného vzduchu z nosa a úst postihnutého. Ak je postihnutý v bezvedomí a nejaví známky dýchania, považujeme za neprítomný aj krvný obeh. Prejavuje sa nepriamymi známkami – modrastou farbou kože na okrajových častiach tela. Postihnutý nereaguje kašľom, prehĺtaním, žmurkaním počas kontroly a čistenia ústnej dutiny. Vyšetrovanie krvného obehu zisťovaním pulzu laik nevykonáva!

Privolanie odbornej pomoci

Po zistení neprítomnosti životných funkcií do 10 sekúnd, privoláme odbornú pomoc. Zdravotná záchranná služba má číslo 155, polícia 158 a hasiči 150. Spoločný dispečing integrovaného záchranného systému má telefónne číslo 112. Pri podozrení na srdcové zastavenie u dospelých a detí nad osem rokov je lepšie najskôr volať záchrannú službu a až potom poskytovať prvú pomoc. U detí mladších ako osem rokov je lepšie volať pomoc až po jednej minúte oživovania.

Telefonujúci musí operátorovi poskytnúť informácie o mieste nehody, orientačných bodoch okolia, približnom počte zranených a kontaktné telefónne číslo v prípade prerušenia spojenia. Pamätajte, že telefonické spojenie ukončuje vždy operátor, nikdy nie volajúci.

Obnovenie dýchania a činnosti srdca

Ak postihnutý prestane dýchať, na záchranu jeho života zostáva len niekoľko minút. Ak sa mu včas neposkytne pomoc, zastaví sa aj činnosť srdca. Zraneného preto položíme na pevnú podložku, zakloníme mu hlavu, skontrolujeme, či nemá zapadnutý jazyk alebo nečistoty v ústach, upcháme nos, nadýchneme sa a vykonáme dva účinné vdychy cez ústa. Po každom vdýchnutí uvoľníme nos a sledujeme hrudník – jeho výdych bude samovoľný. Z piatich pokusov o vdýchnutie musia byť aspoň dva účinné. V opačnom prípade môže byť príčinou slabý záklon hlavy. Ak zranený nezačne dýchať, začíname s nepriamou masážou srdca. Hrudnú kosť si rozdelíme pomyselnými čiarami na tri tretiny, na rozhraní dolnej a strednej tretiny tlačíme zápästím hrudník 15-krát smerom k chrbtici do hĺbky 5 až 7 centimetrov v rytme 100 úderov za minútu. Masáž srdca kombinujeme s umelým dýchaním v pomere 2× vdýchnuť – 15× stlačiť. Po 4 cykloch alebo po minúte oživovania skontrolujeme krvný obeh.

Oživovanie nesmie byť prerušené na viac ako 10 sekúnd. Ak postihnutý začína sám dýchať, je obnovená činnosť srdca. Aj potom postihnutého stále sledujeme a kontrolujeme životné funkcie. Ak niekto odmieta dýchať z úst do úst, pokračuje aspoň v nepriamej masáži srdca.

SPRACOVANÉ PODĽA ODPORÚČANÍ SLOVENSKÉHO ČERVENÉHO KRÍŽA