Každý piaty zranený chodec či motorista zomiera pri dopravnej nehode iba preto, že mu nik neposkytol prvú pomoc? K záchrane života pritom stačí často vykonať úplne jednoduchý úkon, ktorý zvládne aj laik bez zdravotníckych pomôcok a vzdelania. Najkritickejších je prvých 15 minút po nehode. Toľko totiž priemerne trvá, kým sa na miesto dostaví rýchla zdravotná pomoc. Prvá pomoc tak môže mať cenu života.
Uverejňujeme niekoľko najdôležitejších rád pri poskytovaní prvej pomoci, odporúčaných Slovenským Červeným krížom.
Veľké vonkajšie krvácanie
Ak z rany strieka či vyteká jasnočervená krv, jej zastavenie je prvým a najdôležitejším opatrením pri poskytovaní prvej pomoci. Ranu zdvihnite nad úroveň srdca. V takom prípade treba ihneď pritlačiť rukou priamo na ranu alebo cez vrstvu obväzu alebo čistej tkaniny. Väčšina krvácaní sa dá zastaviť správne priloženým tlakovým obväzom. Pri presakovaní tlakového obväzu prikladáme ďalšiu vrstvu, napríklad stočený obväz alebo vrstvu inej tkaniny a pritiahneme ju k pôvodne priloženému tlakovému obväzu. Ak hrozí bezprostredné nebezpečenstvo vykrvácania, stlačíme tepnu prstami priamo v rane. Napríklad na rane na krku. Do tlakového obväzu nikdy nevkladáme pevné predmety. Škrtidlo použite, iba ak zranený krváca z veľkých tepien, prípadne pri amputácii končatín alebo pri krvácaní z otvorenej zlomeniny. Škrtidlo by malo byť široké a ak je to možné, prikladajte ho cez odev. Nikdy ho nedávajte tesne nad koleno a tesne nad lakeť. Ako škrtidlo môžete použiť šatku z výbavy autolekárničky.
Bezvedomie
Pri bezvedomí leží postihnutý bez pohnutia, s bledou tvárou a nereaguje na hlasné oslovenie ani na bolestivé podnety. Dýcha chrčivo a začína modravieť na perách, ušiach či prstoch. Zranený v bezvedomí môže mať rôzne poranenia, ale najviac je ohrozený zadusením. Okrem prudkého krvácania sú najčastejšou príčinou nepriechodné dýchacie cesty – zapadnutý koreň jazyka, zubná protéza, zvratky, zvyšky jedla alebo žuvačka. Najmä chrčivé dýchanie potvrdzuje nepriechodnosť dýchacích ciest, ktoré musíme ihneď uvoľniť. Ak zranený nedýcha, poskytneme umelé dýchanie a masáž srdca. Ak zranený dýcha, uložíme ho do stabilizovanej polohy na boku s pokrčenou vonkajšou nohou a privoláme prvú pomoc.
Ak je zranený v bezvedomí, ale pravidelne dýcha, len nereaguje na podnety a má viacero poranení, nedávame ho do stabilizovanej polohy na bok, ale sústavne sledujeme dýchanie a známky krvného obehu.
Šok
V prípade dopravnej nehody je častým javom úrazový šok. Prejavuje sa slabo hmatateľným tepom, povrchným a zrýchleným dýchaním, bledosťou, studeným potom, pocitmi smädu, apatiou a spavosťou. Nastáva najmä pri silnom krvácaní, mnohonásobných poraneniach a zlomeninách veľkých kostí. S protišokovými opatreniami musíme začať ešte skôr, ako sa začnú prejavovať prvé príznaky.
Človeka v šoku treba uložiť do protišokovej polohy. Je to poloha ležmo na chrbte s nohami zdvihnutými do výšky asi tridsať centimetrov. Treba mu ošetrovať zranenia, zabaliť ho do deky, zvlhčovať ústa vreckovkou a snažiť sa ho upokojovať. Zranenému v šoku nikdy nedávajte piť a nedávajte najavo svoj strach ani obavy.
Do protišokovej polohy nedávame zraneného v šoku len pri poraneniach hlavy, hrudníka, srdcových a dýchacích ťažkostiach a v bezvedomí.
SPRACOVANÉ PODĽA ODPORÚČANÍ SLOVENSKÉHO ČERVENÉHO KRÍŽA