Jednou z mála pozitívnych vecí na prvej vlne koronakrízy bolo, že si vedci tento fakt mohli overiť v praxi. Uzavretie hraníc, nútené odstávky fabrík a práca z domu spôsobili, že intenzita dopravy v marci až máji mimoriadne klesla. Vedci toto obdobie využili na to, aby zistili, ako sa to odrazilo na kvalite životného prostredia. Výsledkom je štúdia tímu zo Stirlingovho inštitútu pre sociálny marketing a zdravie. V nej sa zamerali prevažne na výskyt jemných prachových častíc (PM).
Práve vysoká produkcia týchto častíc je jedným z najdôležitejších argumentov odporcov naftových motorov a zároveň dôvodom, prečo sa do nich, a aktuálne už aj do benzínových, začali montovať takzvané časticové filtre. Jemné prachové častice sú tvorené prevažne síranmi, dusičnanmi, amónnymi soľami, uhlíkom, niektorými kovmi a aj prchavými organickými látkami. Ich rastúci výskyt má na svedomí doprava, ťažobná činnosť, kúrenie nekvalitným tuhým palivom, spaľovanie odpadu a v neposlednom rade aj tepelné elektrárne.
Pevné častice neklesli ani o mikrogram
Tieto častice dokážu podľa veľkosti preniknúť celým dýchacím ústrojenstvom, dostať sa až do pľúc a následne cez pľúcne alveoly aj do krvného obehu a teda do rôznych orgánov ľudského tela. Podľa odborníkov spôsobujú rakovinu, astmu, ďalšie choroby pľúc a môžu škodiť ešte nenarodeným deťom. O ich škodlivosti niet pochýb, lenže aký podiel na nich má osobná doprava? To mohli škótsky vedci zistiť vďaka tomu, že sledovali častice PM2.5, teda s priemerom menej ako 2,5 mikrometra, ktoré produkujú práve autá.
Ich výskyt v marci a apríli tohto roku, keď hustota dopravy v Škótsku padla o viac ako jednu tretinu, porovnali s výskytom v rokoch 2019, 2018 a 2017 a zistili zaujímavú vec – bol úplne rovnaký. Dáta pritom zbierali z vyše 70 monitorovacích staníc umiestnených popri rušných cestách. Aby sme boli konkrétni – ich výskyt bol počas „lockdownu“ v tomto roku na úrovni 6,7 mikrogramu na kubický meter vzduchu. V roku 2017 to bolo 6,7 mikrogramu a v roku 2018 sedem mikrogramov.
Z tohto priemeru vyčnieval len rok 2019, keď ich výskyt „vyletel“ až na 12,8 mikrogramu. To však bolo spôsobené meteorologickým javom, ktorý v apríli toho roku zasiahol Škótsko a celú Veľkú Britániu. Išlo o oblak púštneho prachu zo Sahary. Podľa vedcov boli paradoxne ľudia vystavení „horšiemu vzduchu“ počas pobytu doma, ako v exteriéri, pretože dýchali vzduch znečistený varením a fajčením.
Na strane CO2 bol prínos nespochybniteľný
Aby sme ale boli objektívni, musíme spomenúť, že počas tohto obdobia iné emisie naozaj klesli, ide najmä o kysličník uhličitý (CO2). V čase najtvrdšieho „lockdownu“ to bolo v Európe podľa analýzy publikovanej v prestížnom magazíne Nature priemerne až o 26 percent, takisto prišlo k miernemu poklesu emisií oxidov dusíka (NOx). A čo je dôležité na týchto zisteniach? Predovšetkým to, že autá netreba démonizovať a so špinavou vodou vylievať z vaničky aj dieťa.
Automobily prispievajú k zhoršeniu kvality ovzdušia – to nepopiera asi nikto. Ale zďaleka nie tak, ako mnohí tvrdia. Ak by boli európski politici rovnako prísni ako na automobilky aj na majiteľov hnedouhoľných elektrární, poľnohospodárov a lodnú dopravu, ktoré prispievajú k nárastu emisií CO2 viac než signifikantným spôsobom, efekt by bol oveľa zreteľnejší. Nútiť výrobcov áut dramatickým spôsobom redukovať emisie a k iným odvetviam, pristupovať benevolentne, nie je naozaj celkom korektné.