Elektromobily majú oproti konvenčným autám množstvo nevýhod. Sú drahšie, dlho sa nabíjajú, majú krátky dojazd a otázna je aj ich zostatková hodnota, keď skončí životnosť akumulátorov. A potom je tu stále nedostatočná sieť verejných nabíjacích staníc. To všetko sú však riešiteľné problémy. Za posledných 10 rokov odkedy Nissan predstavil svoj Leaf a Tesla Model S, prešli elektrické autá raketovým vývojom. Batérie zlacneli o 85 %, ich kapacita vzrástla na nedávno nepredstaviteľnú úroveň, dojazd sa minimálne strojnásobil a nabíjať ich môžeme na čoraz väčšom počte nabíjacích staníc. A to neporovnateľne rýchlejšie.
Je to neuveriteľné, pretože kým automobilový priemysel na báze spaľovacích motorov sa na dnešnú úroveň dostal za 130 rokov, nový elektrický zdroj pohonu stihol prejsť podobný kus cesty v podstate za jednu jedinú dekádu. A za tú ďalšiu bude opäť ďalej, možno pred konvenčnými autami – cenou aj parametrami. Súčasné limity sú preto z hľadiska budúcnosti malicherné. Elektrické autá však môžu doplatiť na celkom iný problém – nedostatok elektrickej energie. Dnes nie je taký vypuklý, pretože elektromobilov je vo vozovom parku zanedbateľný podiel, v budúcnosti to ale bude inak. A veľmi blízkej. V Európe majú od roku 2025 pribúdať na cestách ročne štyri milióny elektrických áut.
Tie budú musieť čerpať elektrickú energiu, takže dnešný počet rýchlonabíjacích staníc má do roku 2030 vzrásť minimálne 15– násobne – z dnešných 9 000 na 135 000. Ak by sa na ne v tom istom čase pripojilo 15 000 elektromobilov, bude to pre rozvodnú sieť obrovskú záťaž. A ďalšie elektromobily budú pripojené na domácich wallboxoch. Že tento problém nie je tak vzdialený, naznačuje najnovší krok britských výrobcov elektrickej energie, ktorí požadujú od regulačného orgánu Ofgem právomoc, mať možnosť na diaľku odpojiť elektromobily od nabíjačiek v čase špičiek. To by znamenalo koniec nabíjania v akomkoľvek čase, keď si to majiteľ vozidla praje. Je to paradox, pretože práve oni sú novými zákazníkmi pre výrobcov elektriny.
V dokumente s názvom DCUSA (Distribution Connection and Use of System Agreement), teda „Dohoda o distribučnom pripojení“ sa uvádza: „Elektrické siete vo veľkej Británii nie sú navrhnuté tak, aby uspokojili veľké nárazové požiadavky, aké predstavujú nároky niektorých spotrebiteľských zariadení ako sú elektromobily a ich nabíjačky“. Preto je podľa tohto dokumentu nevyhnutné „dovoliť distribútorom kontrolu nad zariadeniami pripojenými k infraštruktúre cez chytré elektromery“. Stať by sa tak mohlo napríklad v noci, kedy by sa k elektrickej sieti z dôvodu zvýhodnených taríf elektrickej energie pripojil kritický počet elektromobilov. Má to však háčik.
Aby mohol distribútor „odpojiť“ elektromobil od nabíjačky, museli by byť tie domáce ale aj verejné, vybavené elektromermi tretej generácie. Návrh počíta s tým, že prípadné straty, ktoré by z tohto dôvodu majiteľom vznikli, by boli bez nároku na kompenzáciu. Teraz je na regulačnom orgáne Ofgem, ako rozhodne, či sa prikloní na stranu spotrebiteľov, neustále nabádaných ku kúpe elektrických áut, alebo na stranu výrobcov a distribútorov elektrickej energie. Isté je, že ak nebude elektrickej energie pre elektromobily dostatok, aspoň v určitých časoch, k regulácií bude musieť tak či tak dôjsť. A to nehovoríme len o Veľkej Británii. Nikde v Európe nie je elektrická sieť pripravená na radikálny nárast počtu „nenásytných“ elektromobilov.