Dopravná výchova je hra. Premávka už nie

Vymenúvať konkrétne nehody detí ako argumenty pre dopravnú výchovu nemá zmysel. Podstatná je skôr ich príčina, ktorá sa skrýva v detskej hlavičke.

26.07.2011 10:07
Dopravné ihrisko Foto:
Dopravná výchova detí by mala prebiehať postupne v niekoľkých stupňoch podľa veku dieťaťa.
debata

Dieťa je najzraniteľnejší účastník cestnej premávky. A to hneď z viacerých dôvodov. Je to krehká bytosť s vrtošivými nohami a s vlastným spôsobom uvažovania. A keď si napríklad taký štvrták sadne sám za bicykel, musí zrazu ovládať 90 percent pravidiel cestnej premávky. Preto treba začať s dopravnou výchovou skoro.

Deti nie sú hlúpe, ale majú vlastný pohľad na vec. Predovšetkým majú iný zorný uhol ako dospelí. To znamená, že prichádzajúce auto môžu zbadať na priechode cez cestu oveľa neskôr. Majú obmedzený výhľad, lebo sú jednoducho nižšie, a tak vôbec nevidia dobre situáciu na ceste cez zaparkované autá. Nuž a napokon úplne svojsky vyhodnocujú riziko.

Dieťa vidí a uvažuje inak ako dospelák

Podľa odborníkov deti nevedia dobre odhadnúť vzdialenosť, a najmä rýchlosť blížiaceho sa vozidla. Keď sa rozhodujú, či už majú stúpiť na cestu, alebo ešte počkať, zvažujú iné veci. Napríklad rozmery a hluk. Nebezpečnejší tak pre ne bude skôr veľký a hučiaci nákladiak, pri ktorom radšej obďaleč počkajú, kým pomaly okolo nich prejde. No vzápätí dokážu vbehnúť do cesty malému a tichému autu, ktoré išlo oveľa rýchlejšie, a preto je pre ne aj nebezpečnejšie.

To všetko by sa malo brať do úvahy pri dopravnej výchove. V akom je stave? Čísla hovoria o päťdesiatich ihriskách na celom Slovensku, kde-tu sa objavia nové. Nie každý školák má však na ne prístup. Tak by sa mal aspoň v základnej škole dozvedieť postupne na rôznych predmetoch (vlastiveda, prvouka) niečo o pravidlách na ceste. Nuž a takto sa postupne odkrýva možno problém, prečo ihrísk a výchovy nie je viac – nie je totiž nik, kto by rozširovanie dopravnej výchovy zastrešoval.

Dopravné predpisy učia na školách

Celé je to na pleciach samospráv a niekoľkých aktívnych jednotlivcov. Napríklad v Skalici sa do budovania pevných základov dopravnej výchovy pustil Peter Kucharič, majiteľ autoškoly Lektor. Spolu s kolegami navštevujú základné školy a učia deti pravidlá v doprave. Jeho projekt podporuje mesto Skalica, ktoré vlastní a platí prevádzku dopravného ihriska. Ministerstvo školstva poskytlo dotáciu na platy lektorov.

Výsledkom je teraz to, že vo všetkých základných školách v meste sa deti na prvom stupni riadne venujú dopravnej výchove. „Ide o dva týždne pre jednu základnú školu, počas ktorých sa intenzívne učia. Štyri dni je teória hrou, v piatok je prax. Ide sa na ihrisko, rozdelíme sa do troch skupín, na jazdu zručnosti, konštrukciu bicykla a poskytovanie prvej pomoci.“ Deti sa hrajú, niečo im vysvetlia policajti, súťažia a učia sa.

Vyzerá to jednoducho, no podľa Kuchariča sú s podobným projektom spojené úskalia. „Je napríklad problém nájsť informáciu o výzve na dotáciu od ministerstva na internete. Nie je to prehľadne zaradené.“ Celkový balík na dotácie je podľa neho slušný, akurát záujemcovia o ňom vraj nevedia. Aj podľa rezortu školstva nie všetci prevádzkovatelia spomínaných 50 dopravných ihrísk žiadajú o dotácie. „V roku 2006 požiadalo ministerstvo o dotáciu 23 žiadateľov, v roku 2009 ich bolo 40, v roku 2011 to bolo 32 žiadateľov,“ uviedli na odbore masmediálnej politiky ministerstva. Popri tom ešte fungujú rôzne nadácie a fondy, ktoré zbierajú peniaze aspoň na prenosné dopravné ihriská.

Výchova u malých detí je podľa odborníkov len začiatok. „Ak chceme robiť dopravnú výchovu poriadne, musí to mať postupnosť. Druhý stupeň by mali predstavovať žiaci 9. ročníka,“ naznačil svoju víziu Kucharič. To sú napríklad 15-roční chalani, ktorí sa už nevedia dočkať, kedy si konečne splnia veľký sen – kúpia si prvú motorku a urobia si prvý vodičský. Puberta a nekompromisná premávka nie je dobrá kombinácia…

Tretím stupňom by mali byť samotní učitelia – aj tých treba vzdelávať. Predsa len je iné, keď si niekto dopravnú výchovu odkrúti ako povinnú jazdu, alebo sa do nej pustí zanietene a rozpráva pútavo o takej zdanlivo jednoduchej veci, akou je prechádzanie cez cestu.

Apropo, viete deti a dospelí, ako na to? Pred cestou treba najprv zastať. Najprv sa pozriem doľava a potom doprava. A potom ešte raz doľava a doprava. Keď už kráčam po priechode, obzriem sa na obe strany pre istotu ešte raz, pretože sa môže na mňa vyrútiť nejaké rýchle auto. A keď sa náhodou rúti a je blízko, tak bežím ako o život!

Koľko je dopravných ihrísk na Slovensku

  • 40 stabilných
  • 10 pojazdných

Kto môže zlepšiť dopravnú výchovu?

  • Samosprávy, ktoré sú ochotné investovať do kúpy nových ihrísk alebo do obnovy a prevádzky tých pôvodných. V niektorých mestách dopravné ihriská chátrajú, vôbec sa nevyužívajú, často je to pre problémy s vlastníkmi pozemkov.
  • Fondy, nadácie, sponzori. Vďaka aktivitám a ochote niekoľkých nadšencov v oblasti dopravnej výchovy sa podarilo vybudovať v menších obciach na Slovensku najmä mobilné dopravné ihriská. Dá sa na nich nacvičiť veľká časť z dopravných situácií a deti ich môžu dotvoriť vlastnou fantáziou – postavia a vymaľujú si napríklad vlastné mesto z kartónových škatúľ.
  • Autoškoly. Ak majú prístup k dopravnému ihrisku, môžu si ako držitelia inštruktorských preukazov požiadať o dotácie z ministerstva školstva.
  • Školy. Môžu zabezpečiť vzdelávanie samotných učiteľov, ktorí sa zaoberajú aj dopravnou problematikou. Nie každý učiteľ na základnej škole má totiž vodičský preukaz. Školy si dokonca môžu zaviesť samostatný predmet dopravná výchova – ak je o to záujem u rodičov a žiakov a bývajú napríklad v lokalite so zvýšenou nehodovosťou.
debata chyba
Články podľa značiek