Syntetické palivá naberajú na vážnosti. Nie sú fikciou

Elektromobilita nemusí byť jedinou cestou k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality v doprave. Elektrických áut je ešte len zlomok, no už dnes ukazujú, že kvôli výrobe batérií treba drancovať planétu a tiež to, že môžu spôsobiť kolaps elektrických sietí. To nie sú maličkosti. Nulové lokálne emisie elektromobilov nestačia na to, aby sme ich považovali za záchrancov planéty. Nedávno na to upozornila štúdia „Well-to-Wheel“ nemeckej spoločnosti VDI, ktorá tvrdí, že stávka na jednu kartu nie je rozumná. Posolstvo je jasné. „Všetky typy pohonov majú potenciál významne prispieť k zníženiu CO2 v dopravnom sektore. Žiadna technológia nie je nadradená tej druhej. Len ich kombináciou môžeme dosiahnuť ciele v oblasti znižovania CO2 do roku 2030,“ píše sa v štúdii.

A jednou z ciest by mohli byť alternatívne palivá. Teda synteticky vyrábaný benzín či nafta. Vďaka nim netreba meniť existujúcu technológiu, a preto by ich mohli používať milióny starších áut. Umelé palivá sa syntetizujú z vodíka a oxidu uhličitého pomocou zelenej elektriny a vo svojej bilancii produkujú podstatne menej emisií CO2 ako bežný benzín. Ak by boli dostupné, mali by obrovský a rýchly prínos pre zníženie uhlíkovej stopy. VDI poukazuje na to, že jasným víťazom pretekov o najnižšiu tvorbu CO2 je naftový motor spaľujúci syntetickú naftu. Má to však háčik. Na to, aby sme vyrobili jeden liter e-paliva, spotrebujeme približne 25 kWh elektrickej energie. To je dosť na to, aby bežný elektromobil prešiel viac ako 100 km.

Tento obrovský výdaj energie vždy stál proti syntetickým palivám. Napriek tomu im mnohé spoločnosti veria. Také Porsche sa už pustilo spolu so Siemens Energy do projektu výroby umelých palív v Čile, kde stavia pilotný závod napájaný veternou energiou. Práve prostredníctvom syntetických palív chce udržať pri živote svoje legendárne modely, zvlášť Porsche 911, ktoré si ako elektromobil nevie predstaviť. Proces je pomerne zložitý. Najprv musí dôjsť k elektrolýze vody, ktorej výsledkom je okrem kyslíka potrebný vodík. Ten je nutné syntetizovať z CO2, získaného zo vzduchu, čím vznikne v reaktoroch metanol. Z neho je možné ďalšími chemickými postupmi získať konečný produkt – naftu alebo benzín.

Najprv chce Porsche vyrobiť 130 000 litrov umelého benzínu, no v roku 2026 plánuje zvýšiť kapacitu až na 550 miliónov litrov. Experti zároveň očakávajú, že syntetické palivá časom zlacnejú. Vraj by sa náklady mohli dostať na jedno euro za liter. Pomôcť by mohli aj jednotlivé štáty, ktoré by klimaticky neutrálne palivá nezdaňovali takým brutálnym spôsobom ako tie fosílne. Inak budú vždy drahšie. Je to teda otázka priorít. Že však syntetické palivá nie sú len fikciou, dokazuje vývoj v Nemecku. Na niektorých čerpacích staniciach je už dnes k dispozícii nafta s 33-percentným podielom syntetických zložiek a do konca tohto roka by mal ponuku doplniť aj podobný „mix“ benzínu.